Keď sa pes zme­ní na zbraň: Bra­ti­slav­ský po­sla­nec ot­vá­ra té­mu úto­kov, ľu­dia opi­su­jú ka­ta­stro­fál­ny prí­stup úra­dov

Útok psa má obeť. Men­ší pes pod­ľa­hol ag­re­sív­ne­mu vý­pa­du väč­šie­ho. Prí­pa­dy úto­čia­cich psov pri­tom pod­ľa in­for­má­cií mest­ské­ho po­slan­ca Ju­ra­ja Ká­če­ra zo stra­ny SOM pri­bú­da­jú. Vše­obec­ne zá­väz­né na­ria­de­nia (VZN) o voľ­nom po­hy­be psov pod­ľa za­stu­pi­te­ľa ne­dá­va­jú mest­ským čas­tiam do­sta­tok efek­tív­nych pák na rie­še­nie prob­lé­mov s ne­pris­pô­so­bi­vý­mi cho­va­teľ­mi. (BA24)

Prob­lé­mom nie sú psy, ale „bo­jo­ví ma­ji­te­lia“

Po­sla­nec Ká­čer zdô­raz­nil, že chy­ba nie je na stra­ne zvie­rat, ale ľu­dí. „Ne­exis­tu­jú zlé psy, ale ne­zod­po­ved­ní ma­ji­te­lia, kto­rí svo­jím prí­stu­pom a vý­cho­vou mô­žu zo psa uro­biť ne­bez­peč­né zvie­ra,“ uvie­dol.

Zá­ro­veň po­u­ká­zal na fakt, že väč­ši­na in­ci­den­tov sa ni­kde neh­lá­si, čo kom­pli­ku­je aké­koľ­vek ne­skor­šie do­ka­zo­va­nie, keď­že ide o tvr­de­nie pro­ti tvr­de­niu.

Ká­čer pre­to ape­lu­je na ob­ča­nov, aby pri kaž­dom úto­ku be­z­od­klad­ne vo­la­li mest­skú ale­bo štát­nu po­lí­ciu. V dneš­nej do­be ka­me­ro­vých sys­té­mov a sved­kov sa tak­to da­jú prob­lé­mo­ví je­din­ci ove­ľa ľah­šie iden­ti­fi­ko­vať a lo­ka­li­zo­vať.

Šo­ku­jú­ca re­a­li­ta z Ru­ži­no­va: Po­hryz­nu­té die­ťa a bez­moc­nosť ro­di­čov

Dis­ku­sia pod sta­tu­som po­slan­ca však od­ha­li­la hl­b­šiu sys­té­mo­vú die­ru. Za­tiaľ čo po­li­ti­ci ra­dia vo­lať po­lí­ciu, re­a­li­ta a vy­mo­ži­teľ­nosť prá­va na Slo­ven­sku pod­ľa ko­men­tu­jú­cich hl­bo­ko zly­há­va­jú. Svo­ju ne­ga­tív­nu skú­se­nosť opí­sa­la pa­ni Zu­zi, kto­rej 11-roč­né­ho sy­na po­hrý­zol pes pria­mo na det­skom ih­ris­ku v Ru­ži­no­ve:

• Opa­ko­va­ná ag­re­sia: Pes mal už v či­pe za­pí­sa­né, že v mi­nu­los­ti opa­ko­va­ne po­hrý­zol člo­ve­ka.
• Aro­gan­cia ma­ji­te­ľa a ig­no­ro­va­nie zá­ko­nov: Ma­ji­teľ od­mie­tol so psom ab­sol­vo­vať po­vin­né ve­te­ri­nár­ne vy­šet­re­nie po úto­ku a žiad­ne štát­ne or­gá­ny ho k to­mu ne­do­ká­za­li pri­nú­tiť. Ne­po­moh­lo ani ne­od­klad­né opat­re­nie vy­da­né sú­dom.
• Prí­stup po­lí­cie: Ro­di­čia po­da­li trest­né ozná­me­nie, no na­mies­to po­mo­ci sa doč­ka­li po­doz­rie­va­vé­ho prí­stu­pu. Po­li­cajt ich na chod­be „skú­šal“ z trest­né­ho zá­ko­na a opa­ko­va­ne chy­tal za slo­víč­ka šo­ko­va­né 11-roč­né die­ťa. Prí­pad na­ko­niec uzav­re­li s ab­surd­ným odô­vod­ne­ním, že „chod­ník na det­skom ih­ris­ku nie je sú­čas­ťou ih­ris­ka“. Ma­ji­teľ v da­nom mies­te do­dnes ven­čí psa bez ná­hub­ku a na voľ­no.

Ďal­šia ko­men­tu­jú­ca, pa­ni Zu­za­na, do­pl­ni­la, že jej man­žel si po úto­ku psa mu­sel do­kon­ca aj po­vin­né oč­ko­va­nie pro­ti bes­no­te za­pla­tiť kom­plet­ne z vlast­né­ho vrec­ka.

Hlas ľu­du: Čo na­vrhu­jú Bra­ti­slav­ča­nia?

V ko­men­tá­roch pod prís­pev­kom sa roz­ho­re­la os­trá de­ba­ta o tom, ako si­tu­áciu v hlav­nom mes­te sys­té­mo­vo vy­rie­šiť. Ná­zo­ry oby­va­te­ľov sa to­čia oko­lo nie­koľ­kých hlav­ných bo­dov:

1. Po­vin­ný vý­cvik a psy­cho­tes­ty pre ma­ji­te­ľov Mno­hí dis­ku­tu­jú­ci žia­da­jú za­ve­de­nie pra­vid­la, aby kaž­dý ma­ji­teľ mu­sel pred kú­pou psa prejsť zá­klad­ným vý­cvi­kom a tes­ta­mi ovlá­da­teľ­nos­ti. Cie­ľom je eli­mi­no­vať si­tu­ácie, ke­dy ma­ji­teľ na voľ­ne pus­te­né­ho psa bez­rad­ne kri­čí, za­tiaľ čo zvie­ra ig­no­ru­je pri­vo­la­nie. Ob­ja­vi­li sa aj ra­di­kál­nej­šie ná­vrhy na za­ve­de­nie psy­cho­tes­tov pre bu­dú­cich ma­ji­te­ľov či zá­kaz cho­vu ur­či­tých ple­mien v by­toch.

2. Ma­lé vs. veľ­ké ple­me­ná Vzni­kol tra­dič­ný roz­por me­dzi ma­ji­teľ­mi veľ­kých a ma­lých psov. Ma­ji­te­lia väč­ších ple­mien upo­zor­ňu­jú na to, že „fi­fí­ci“ men­šie­ho vzras­tu bý­va­jú čas­to omno­ho ag­re­sív­nej­ší, ne­us­tá­le do­rá­ža­jú, ne­ma­jú žiad­ne pri­vo­la­nie a ich ma­ji­te­lia na­mies­to sle­do­va­nia psa rad­šej po­ze­ra­jú do mo­bi­lov s ar­gu­men­tom, že „veď on je ma­lý, ten ne­ub­lí­ži“. Tak­tiež po­u­ka­zu­jú na to, že prá­ve po ma­lých psoch sa naj­čas­tej­šie nez­bie­ra­jú ex­kre­men­ty.

3. Ab­sen­cia vý­be­hov a oplo­te­ných ven­čo­vísk Časť dis­ku­tu­jú­cich upo­zor­ňu­je, že mes­to ne­mô­že ľu­dí len ob­me­dzo­vať zá­kaz­mi, ale mu­sí im po­núk­nuť kom­pro­mis. V mno­hých mest­ských čas­tiach (za­zne­la na­prí­klad Dúb­rav­ka) chý­ba­jú kva­lit­né, bez­peč­né oplo­te­né pries­to­ry, kde by sa psy moh­li le­gál­ne vy­be­hať bez vo­dít­ka. Po­kiaľ mes­tu ta­ké­to pries­to­ry chý­ba­jú, ľu­dia bu­dú psy na voľ­no púš­ťať na síd­lis­kách aj na­ďa­lej.

Od­bor­ná dis­ku­sia, kto­rú po­sla­nec Ká­čer plá­nu­je ot­vo­riť, tak bu­de mu­sieť če­liť nie­len úp­ra­ve pra­vi­diel na pa­pie­ri, ale naj­mä ža­lost­nej vy­mo­ži­teľ­nos­ti prá­va zo stra­ny po­lí­cie a úra­dov, kto­ré v pra­xi obe­te úto­kov čas­to ne­do­ká­žu ochrá­niť.

(Ju­raj Ká­čer, BA24)