Ná­le­ty a ag­re­sív­ne sprá­va­nie: Petr­žal­ka va­ru­je pred útok­mi vrán, od­bor­ník vy­svet­ľu­je, ako re­a­go­vať

V Petr­žal­ke po­zor na vra­ny. Máj je v naj­väč­šej slo­ven­skej mest­skej čas­ti tra­dič­ne ob­do­bím „vra­nie­ho ne­po­ko­ja“. S pri­bú­da­jú­ci­mi pod­net­mi od oby­va­te­ľov, kto­rí sa sta­li ter­čom ná­le­tov, pri­chá­dza sa­mosprá­va s dô­le­ži­tý­mi ra­da­mi. Od­bor­ník zo Štát­nej ochra­ny prí­ro­dy SR, Ján Ka­ľav­ský v sa­mo­správ­nych no­vi­nách Na­ša Petr­žal­ka ob­jas­ňu­je, že za ag­re­si­vi­tou vtá­kov ne­tre­ba hľa­dať zlý úmy­sel, ale pri­ro­dze­ný ro­di­čov­ský in­štinkt. (NP)

Ob­do­bie „vy­sko­če­ných“ mlá­ďat

Kri­tic­ké ob­do­bie za­čí­na kon­com ap­rí­la a tr­vá zvy­čaj­ne do dru­hej po­lo­vi­ce jú­na. Prá­ve vte­dy mlá­ďa­tá vrán zo­ska­ku­jú z hniezd na zem. Ho­ci eš­te ne­ve­dia lie­tať, je to pri­ro­dze­ná sú­časť ich vý­vo­ja. Ro­di­čov­ský pár je však v tom­to ča­se mi­mo­riad­ne cit­li­vý na aké­koľ­vek ohro­ze­nie v oko­lí svoj­ho po­tom­ka.

„Vra­na ne­roz­li­šu­je me­dzi dom­ne­lou a sku­toč­nou hroz­bou. Sta­čí, že pre­chá­dza­te oko­lo ale­bo ven­čí­te psa, a vra­ní ro­dič vás vy­hod­no­tí ako pre­dá­to­ra,“ vy­svet­ľu­je Ján Ka­ľav­ský.

Ke­dy (ne)pomáhať náj­de­né­mu mlá­ďa­ťu?

Mno­hí ľu­dia v sna­he po­môcť ro­bia chy­bu, že mlá­ďa­tá z mies­ta be­rú, čím si­tu­áciu len vy­hro­cu­jú.

• Ne­po­má­haj­te, ak: Mlá­ďa sto­jí na no­hách, po­ska­ku­je, je ču­lé a v je­ho blíz­kos­ti (na­pr. na stro­me) sú ro­di­čia. To, že vás mlá­ďa pus­tí blíz­ko, ne­zna­me­ná, že je opus­te­né – mla­dé vra­ny sú pri­ro­dze­ne krot­ké.
• Vo­laj­te od­bor­ní­kov, ak: Mlá­ďa len le­ží, je apa­tic­ké, má vi­di­teľ­ne zra­ne­né kríd­lo, je ob­klo­pe­né mu­cha­mi ale­bo sa na­chá­dza na ne­bez­peč­nom mies­te (na­pr. upro­stred ces­ty).

Čo ro­biť pri pria­mom úto­ku?

Ak sa sta­ne­te ter­čom ná­le­tu, hla­vu ho­re (do­slo­va). Vra­ny čas­to úto­čia na te­me­no hla­vy ale­bo chr­bát.

1. Rých­lo opus­ti­te mies­to: Vra­ny pre­sta­nú úto­čiť, ako­náh­le sa vzdia­li­te as­poň o nie­koľ­ko de­sia­tok met­rov.
2. Ne­opä­tuj­te útok: Sna­ha vra­nu odo­hnať ag­re­sív­ne si­tu­áciu len zhor­ší – ma­jú vy­ni­ka­jú­cu pa­mäť a na­bu­dú­ce si na vás „po­ľu­jú“ eš­te skôr.
3. Zmeň­te tra­su: Ak vie­te o mies­te s ag­re­sív­nym pá­rom, ob­chá­dzaj­te ho as­poň dva týžd­ne (po­sta­čí 50-met­ro­vý od­stup). Po tom­to ča­se sa mla­dé na­učia lie­tať a ro­di­čia sa upo­ko­ja.

Zá­sa­dy spo­lu­ži­tia na síd­lis­ku

Petr­žal­ka je pre vra­ny ide­ál­nym pro­stre­dím, pre­to je dô­le­ži­té do­dr­žia­vať nie­koľ­ko pra­vi­diel:

• Zá­kaz pri­kr­mo­va­nia: Pri­kr­mo­va­nie (aj v zi­me) spô­so­bu­je, že vra­ny strá­ca­jú pla­chosť a do­vo­ľu­jú si vo­či ľu­ďom viac.
• Re­špekt k te­ri­tó­riu: Ne­ber­te mlá­ďa­tá do rúk a ne­do­voľ­te psom, aby ich na­há­ňa­li.
• Od­bor­ný zá­sah: Vo vý­ni­moč­ných prí­pa­doch, ak vra­ny ohro­zu­jú de­ti (na­pr. v are­áloch škô­lok), mô­že Štát­na ochra­na prí­ro­dy pri­stú­piť k pre­su­nu mlá­ďat.

Zo­stá­vať os­tra­ži­tý sa opla­tí naj­mä v má­ji, ke­dy je ak­ti­vi­ta vra­ních ro­dín na vr­cho­le. Pa­mä­taj­te, že pre vra­nu nie ste ne­pria­teľ, ale len „po­doz­ri­vý oko­lo­idú­ci“ v blíz­kos­ti ich die­ťa­ťa.

(Na­ša Petr­žal­ka, BA24)