Poznáme cieľ peňazí z parkovného. Bratislavský parkovací asistent (PAAS) zverejnil finančnú bilanciu za rok 2025. Regulácia parkovania v hlavnom meste vygenerovala astronomické sumy, no zverejnené čísla namiesto upokojenia situácie vyvolali medzi Bratislavčanmi vlnu ostrej kritiky. Diskusie zaplavili stovky komentárov, ktoré magistrát obviňujú z neefektívneho hospodárenia a „výpalníctva“. (BA24)
Kde skončilo vyzbieraných 23 miliónov eur?
Podľa oficiálnych údajov PAAS dosiahli celkové príjmy z prevádzky systému v roku 2025 takmer 23 miliónov eur. Tieto peniaze sa prerozdeľujú v dvoch po sebe nasledujúcich krokoch:
- Mestské časti: Významná časť výnosov odchádza priamo jednotlivým mestským častiam, ktoré ich investujú do vlastných lokálnych projektov a údržby.
- Hlavné mesto a prevádzka: Zo zvyšnej časti muselo mesto najskôr zaplatiť čisté náklady na zavádzanie nových zón, kontrolórov, značenie, informačné systémy a klientsku podporu. Tieto prevádzkové náklady zhltli približne 14,2 milióna eur.
Po odpočítaní všetkých výdavkov zostalo hlavnému mestu 8,8 milióna eur, ktoré putovali do Fondu na rozvoj udržateľnej mobility.
Kam idú peniaze z fondu mobility? Podľa magistrátu tieto financie slúžia na prípravu nových záchytných parkovísk (P+R) a parkovacích domov (Janíkov dvor, Saratovská, ZOO, Wolkrova, Topoľčianska, Zlaté piesky), modernizáciu ciest, odstraňovanie bariér a novú svetelnú signalizáciu.
Ostrá debata na internete: „Prežrané milióny“ a tankodromy na uliciach
Zverejnená matematika magistrátu okamžite narazila na tvrdý odpor verejnosti. Ľuďom prekáža najmä fakt, že z 23 miliónov eur zostala na reálne investície do mobility len tretina.
Kritika efektivity: „Systém prežerie sám seba“
Mnohí komentujúci poukazujú na to, že prevádzka celého systému je príliš drahá. „Čiže čisté náklady na zavedenie tejto politiky sú pre vás úplne zanedbateľných 14,2 milióna eur? Skvelé, naozaj skvelé,“ ironicky komentoval Martin.
Užívateľka Diana dodala: „Z 23 miliónov sa minulo len 8 na parkovacie kapacity. Zvyšok sa prežral na kontrolóroch parkovania. Pán Vallo zrejme zabudol, že žijeme v dobe informatizácie.“
Kauza parkovací dom Saratov: Efekt len +60 miest za milióny eur
Veľké emócie vyvoláva aj plánovaný projekt parkovacieho domu v Dúbravke pri OC Saratov, ktorý obyvatelia označujú za plytvanie peniazmi.
„Momentálne je na tom mieste parkovisko so zhruba 140 miestami. Parkovací dom má mať 196 miest, pričom zničí tých súčasných 140. Aký konkrétny zmysel má minúť zhruba 5 miliónov eur s efektom iba +60 nových parkovacích miest? Neviete efektívne hospodáriť!“ kritizuje Miša.
PAAS na to reagoval obhajobou, že pri projektoch nie je dôležitý len surový počet miest, ale aj umiestnenie a urbanistický zmysel pre danú lokalitu.
Maľovanie čiar na „tankodromy“
Obyvatelia tiež mestu vyčítajú, že poplatky vyberá okamžite, no na opravu rozbitých ciest sa čaká. „Idete zavádzať zónu KV1 a parkovisko na Karloveskej je čistý tankodrom už dlho. Už sú osadené značky, že sa budú maľovať čiary… netreba len vyberať poplatky, ale aj opraviť,“ upozornila Andrea.
PAAS argumentuje, že ak by sa malo čakať na kompletnú opravu všetkých ciest, regulácia by sa v mnohých štvrtiach nespustila ešte celé roky.
Susedská vojna: Je auto na verejnom pozemku „skladovaním majetku“?
V komentároch sa rozhorela aj hlbšia filozofická debata o tom, na čo má občan v meste právo. Keď jedna z diskutujúcich, Ivana, obhajovala PAAS slovami: „Keď chcete skladovať svoj súkromný majetok na verejnom pozemku, je slušné za to zaplatiť,“ dočkala sa ostrej reakcie od vodičov.
„Aké skladovanie? Je to normálne využívanie verejného priestoru, na ktoré má každý občan platiaci dane právo. Občan si za ten priestor už dávno zaplatil v daniach,“ kontroval nahnevaný Mino.
Ďalší vodiči pripomínajú, že ako rezidenti nemajú ani po zaplatení karty žiadnu garanciu, že v noci pred domom reálne zaparkujú, keďže Staré Mesto či Karlova Ves boli rozkúskované na príliš malé subzóny.
(PAAS, BA24)
Pridaj komentár