His­to­ric­ký míľ­nik Bra­ti­sla­vy: Pred 107 rok­mi sa Petr­žal­ka sta­la sú­čas­ťou Čes­ko­slo­ven­ska

Pri­po­mí­na­me si pri­po­je­nie Petr­žal­ky. V no­ci zo 13. na 14. au­gus­ta 1919 pre­beh­la uni­kát­na a do­ko­na­le na­plá­no­va­ná vo­jen­ská ope­rá­cia, vďa­ka kto­rej sa pra­vý breh Du­na­ja a Petr­žal­ka de­fi­ni­tív­ne pri­po­ji­li k vte­daj­šej Čes­ko­slo­ven­skej re­pub­li­ke. Do ak­cie bo­li na­sa­de­né jed­not­ky 1. a 2. plu­ku Strá­že slo­bo­dy pod ve­le­ním fran­cúz­skych dôs­toj­ní­kov vo­jen­skej mi­sie. (MÚOP)

Je to 107 ro­kov od pri­po­je­nia Petr­žal­ky k re­pub­li­ke

Bo­la to vo­jen­ská ope­rá­cia, kto­rá sa odo­hra­la v no­ci z 13. na 14. jú­la v ro­ku 1919. Ope­rá­cii ve­lil pod­plu­kov­ník Je­an Pier­re Brau.

Cel­ko­vým or­ga­ni­zá­to­rom bol ge­ne­rál Eugène Mit­tel­hau­ser a ve­li­te­ľom petr­žal­ské­ho pred­mos­tia sa ná­sled­ne stal ma­jor Lou­is Mar­tin.

Bles­ko­vá ak­cia po­ti­chu a na­bo­so

Ope­rá­cia sa za­ča­la pri­bliž­ne o dru­hej ho­di­ne rá­no 14. au­gus­ta 1919 a vy­zna­čo­va­la sa ne­ob­vyk­lou tak­ti­kou a pre­cíz­nos­ťou:

• Pre­chod cez Du­naj: Časť vo­ja­kov sa pre­pla­vi­la na čl­noch v mies­tach pod dneš­ným Mos­tom Lan­fran­co­ni, za­tiaľ čo ďal­šie jed­not­ky po­ti­chu po­stu­po­va­li pria­mo cez most. Pod­ľa tra­do­va­né­ho prí­be­hu be­ža­li nie­kto­rí vo­ja­ci na­bo­so, aby ich kro­ky na dre­ve­nej či ko­vo­vej pod­la­he ne­spo­so­bi­li žiad­ny hluk.
• Zá­chra­na mos­ta so­ko­liar­mi: Kľú­čo­vú úlo­hu zo­hra­li so­kol­ské jed­not­ky, kto­ré sa eš­te pred svi­ta­ním do­sta­li ku kon­štruk­cii mos­ta a včas od­strá­ni­li ná­lo­že vý­buš­nín, kto­ré tam pri­pra­vi­la ma­ďar­ská ar­má­da. Po za­bez­pe­če­ní pre­cho­du moh­la cez most bez­peč­ne prú­diť ťaž­ká tech­ni­ka, ma­te­riál aj kon­ské po­vo­zy.
• Ví­ťazs­tvo bez je­di­né­ho vý­stre­lu: Naj­po­zo­ru­hod­nej­ším fak­tom ce­lej vo­jen­skej ope­rá­cie je, že sa obiš­la bez aké­ho­koľ­vek bo­ja, obe­tí či zra­ne­ní na oboch stra­nách. Ma­ďar­ská po­sád­ka bo­la prek­va­pe­ná, od­zb­ro­je­ná, za­ja­tá a po nie­koľ­kých dňoch pre­pus­te­ná.

Stra­té­gia, kto­rá zme­ni­la ma­pu hlav­né­ho mes­ta

Pri­po­je­nie Petr­žal­ky v au­gus­te 1919 ma­lo pre mla­dú Čes­ko­slo­ven­skú re­pub­li­ku aj sa­mot­nú Bra­ti­sla­vu ob­rov­ský stra­te­gic­ký a bez­peč­nost­ný vý­znam. Za­bez­pe­či­lo hlav­né­mu mes­tu pri­ro­dze­né pred­mos­tie na pra­vom bre­hu Du­na­ja a po­lo­ži­lo zá­klad pre ne­skor­ší ur­ba­nis­tic­ký a de­mo­gra­fic­ký roz­voj Petr­žal­ky, kto­rá sa po­stup­ne sta­la naj­väč­šou a ne­od­de­li­teľ­nou mest­skou čas­ťou Bra­ti­sla­vy.

Mest­ský ústav ochra­ny pa­mia­tok pri tej­to prí­le­ži­tos­ti pub­li­ko­val aj do­bo­vé fo­to­gra­fie, kto­ré pri­po­mí­na­jú tú­to ti­chú, no kľú­čo­vú noc v de­ji­nách mes­ta.

(MÚOP, BA24)