30 ro­kov od vraž­dy Ró­ber­ta Re­miá­ša: Bra­ti­sla­va si pri­po­mí­na bod zlo­mu, kto­rý stá­le bo­lí

Dnes je to 30 ro­kov. Pri­po­mí­na­me si jed­no z naj­tem­nej­ších vý­ro­čí mo­der­nej his­tó­rie kra­ji­ny. Dňa 29. ap­rí­la 1996 na kri­žo­vat­ke v Kar­lo­vej Vsi vy­buch­lo au­to mla­dé­ho po­li­caj­ta Ró­ber­ta Re­miá­ša. Vraž­da, kto­rá ma­la uml­čať ko­run­né­ho sved­ka úno­su pre­zi­den­tov­ho sy­na, do­dnes zo­stá­va ne­pot­res­ta­ným sym­bo­lom štát­ne­ho te­ro­ru a zne­uží­va­nia mo­ci. (BA24)

30. vý­ro­čie pri­po­me­nie zhro­maž­de­nie

Pri tej­to prí­le­ži­tos­ti sa v Bra­ti­sla­ve usku­toč­ní spo­mien­ko­vé zhro­maž­de­nie a zá­duš­ná om­ša za obeť, kto­rej ži­vot vy­ha­sol v pla­me­ňoch na po­li­tic­kú ob­jed­náv­ku.

„29. ap­rí­la uply­nie 30 ro­kov od vraž­dy, kto­rá bo­la a do­dnes je bo­dom zlo­mu vo vý­vo­ji Slo­ven­skej re­pub­li­ky. Zlo mô­že vy­hrať, ale iba ak to sa­mi vzdá­me,“ uvá­dza k po­du­ja­tiu je­ho or­ga­ni­zá­tor­ka, no­vi­nár­ka Ľu­ba Les­ná.

Spo­mien­ka „Pri krí­ži“: Kde a ke­dy sa stret­ne­me?

Spo­mien­ko­vé po­du­ja­tie je roz­de­le­né na dve čas­ti. Pr­vá sa usku­toč­ní pria­mo na mies­te tra­gé­die, kde dnes sto­jí sym­bo­lic­ký kríž od vý­tvar­ní­ka Fe­ra Gul­da­na.

Prog­ram spo­mien­ky (stre­da 29. ap­rí­la):

• 16:30 hod.: Ob­čian­ske zhro­maž­de­nie na Kar­lo­ves­kej ces­te (mies­to „Pri krí­ži“).
• 19:00 hod.: Zá­duš­ná om­ša v Kos­to­lí­ku sv. Mi­cha­la ar­chan­je­la (ne­ďa­le­ko mies­ta vý­bu­chu).

K spo­mien­ke sa pri­pá­ja aj ini­cia­tí­va Mier Ukra­ji­ne, kto­rá v tra­gé­dii vi­dí pa­ra­le­ly so sú­čas­ným dia­ním u na­šich su­se­dov.

„To, čo Slo­ven­sko za­ží­va­lo v 90. ro­koch, dnes v ove­ľa tvr­d­šej po­do­be za­ží­va­jú ľu­dia v Ukra­ji­ne – ná­si­lie, za­stra­šo­va­nie a sna­hu uml­čať prav­du,“ pri­po­mí­na­jú or­ga­ni­zá­to­ri.

Prí­pad Re­miáš: Keď štát vraž­dil vlast­ných ob­ča­nov

Ró­bert Re­miáš ne­bol len obe­ťou ma­fián­ske­ho vý­bu­chu. Bol spoj­kou Os­ka­ra Fe­gy­ve­re­sa, prí­sluš­ní­ka SIS, kto­rý sa roz­ho­dol sved­čiť o tom, že za úno­som Mi­cha­la Ko­vá­ča ml. stá­la taj­ná služ­ba pod ve­de­ním Iva­na Le­xu.

Re­miá­šo­va smrť ma­la vy­stra­šiť všet­kých, kto­rí by sa po­kú­si­li po­sta­viť vte­daj­šie­mu re­ži­mu Vla­di­mí­ra Me­čia­ra.

His­to­ric­ký kon­text vraž­dy:

• Dá­tum: 29. ap­ríl 1996, cca 22:15 hod.
• Mies­to: Kri­žo­vat­ka ulíc Kar­lo­ves­ká, Bo­ta­nic­ká a De­vín­ska ces­ta.
• Prí­či­na: Ná­straž­ný vý­buš­ný sys­tém (cca 150 – 200 g vý­buš­ni­ny) v au­to­mo­bi­le BMW.
• Súd­na do­hra: Me­čia­ro­ve am­nes­tie dl­hé ro­ky brá­ni­li vy­šet­re­niu. Ho­ci bo­li ne­skôr zru­še­né, vra­ho­via a ob­jed­ná­va­te­lia do­dnes ne­stá­li pred sú­dom s prá­vo­plat­ným roz­sud­kom.

„Sku­tok sa ne­stal“: Trau­ma, kto­rá ne­u­stu­pu­je

Vraž­da Ró­ber­ta Re­miá­ša nie je len kri­mi­nál­nym prí­pa­dom. Je to po­li­tic­ká trau­ma, kto­rú Vla­di­mír Me­čiar ro­ky ži­vil svo­jím zná­mym vý­ro­kom, že „sku­tok sa ne­stal“.

Pre ge­ne­rá­ciu, kto­rá v 90. ro­koch bo­jo­va­la za de­mok­ra­ciu, je Re­miáš sym­bo­lom ná­de­je, kto­rá bo­la tak­mer udu­se­ná.

Dneš­né zhro­maž­de­nie nie je len o spo­mí­na­ní na mi­nu­losť. Je vý­zvou pre sú­čas­nú spo­loč­nosť, aby ne­za­bú­da­la, aká kreh­ká je spra­vod­li­vosť a ako ľah­ko sa moc mô­že zvr­hnúť na ná­si­lie.

„Príď­te aj vy pod­po­riť spra­vod­li­vosť a ná­dej,“ uzat­vá­ra vý­zvu Ľu­ba Les­ná.

(Ľu­ba Les­ná, Mier Ukra­ji­ne, Wi­ki­pé­dia, BA24)