Ne­ča­ka­ný od­chod: Slo­ven­ská jaz­dec­ká a šer­miar­ska scé­na pla­če za Ive­tou Ko­išo­vou-Po­lá­ko­vou

Smut­ná sprá­va. Za­stih­la nie­len svet his­to­ric­kých bo­jo­vých ume­ní a jaz­dec­tva. Navž­dy nás opus­ti­la Ive­ta Ko­išo­vá-Po­lá­ko­vá, dl­ho­roč­ná a vý­raz­ná opo­ra To­va­riš­stva sta­rých bo­jo­vých ume­ní a re­me­siel. Jej od­chod za­ne­chal hl­bo­ké práz­dno v srd­ciach ko­le­gov, pria­te­ľov aj mi­lov­ní­kov his­tó­rie, kto­rých ro­ky spre­vá­dza­la svo­jím ume­ním v sed­le ko­ňa. (TOSTABUR)

Ry­tier­ka, kto­rá si zís­ka­la re­špekt aj za hra­ni­ca­mi

Ive­ta ne­bo­la len člen­kou zdru­že­nia, bo­la sym­bo­lom od­va­hy a pro­fe­si­ona­li­ty. Ako skve­lá jazd­ky­ňa a tré­ner­ka za­svä­ti­la svoj ži­vot ko­ňom a his­to­ric­kým pred­sta­ve­niam. Jej prí­tom­nosť v aré­ne bo­la ne­pre­hliad­nu­teľ­ná – či už iš­lo o tech­nic­kú jaz­du, ale­bo ná­roč­né kla­nia.

„Tre­ba spo­me­núť jej ry­tier­sku bo­jo­vú po­va­hu. V br­ne­ní bo­la ne­ro­zoz­na­teľ­ná od bo­ju­jú­cich chla­pov, a keď po kla­ní da­la do­le pril­bu, v Ta­lian­sku to vždy za­hu­ča­lo ob­div­ným ‚Don­na‘…,“ spo­mí­na pria­teľ Ju­ro.

Prí­sna tré­ner­ka s veľ­kým srd­com

V jaz­dec­kom sve­te si vy­bu­do­va­la me­no nie­len ako in­ter­pret­ka, ale aj ako od­bor­níč­ka. Pod­ľa pa­mät­ní­kov a ob­chod­ných par­tne­rov, kto­rí s ňou spo­lu­pra­co­va­li už od za­čiat­ku mi­lé­nia, bo­la Ive­ta že­nou pev­né­ho cha­rak­te­ru.

• Skú­se­nosť a od­bor­nosť: Svo­ju sto­pu za­ne­cha­la ako znal­ky­ňa ko­ní, kto­rá pres­ne ve­de­la, čo vy­ža­do­vať od se­ba aj od svo­jich zve­ren­cov.
• Vý­cho­va no­vej ge­ne­rá­cie: Ako tré­ner­ka for­mo­va­la množ­stvo jazd­cov, kto­rým odo­vzda­la nie­len tech­nic­ké zruč­nos­ti, ale aj lás­ku k tým­to uš­ľach­ti­lým zvie­ra­tám.
• Sym­bol ener­gie: Pria­te­lia ju opi­su­jú ako by­tosť pl­nú tem­pe­ra­men­tu a ne­za­me­ni­teľ­né­ho smie­chu.

TOSTABUR strá­ca jed­nu zo svo­jich tvá­rí

Sku­pi­na TOSTABUR, kto­rá oslá­vi­la 60 ro­kov svo­jej exis­ten­cie pod ve­de­ním maj­stra Pet­ra Ko­zu, priš­la o osob­nosť, kto­rá ste­les­ňo­va­la ich hes­lo „An­ti­quo mo­do, an­ti­quo mo­re“ (sta­ré mra­vy sta­rým spô­so­bom).

Ive­ta obo­ha­ti­la ne­spo­čet­né množ­stvo his­to­ric­kých tur­na­jov a di­va­del­ných pro­duk­cií, kde re­pre­zen­to­va­la spo­je­nie es­te­ti­ky po­hy­bu a funkč­nos­ti bo­ja.

Po­sled­ná roz­lúč­ka

Slo­ven­sko a ko­mu­ni­ta jazd­cov sa s tou­to vý­ni­moč­nou že­nou roz­lú­či už čo­sko­ro. Pria­te­lia a ko­le­go­via jej mô­žu vzdať po­sled­nú úc­tu a spo­loč­ne si za­spo­mí­nať na „oh­ni­vé­ho ko­ňa“, kto­rý pred­čas­ne zha­sol.

Po­sled­ná roz­lúč­ka sa bu­de ko­nať v pon­de­lok 4. má­ja 2026 o 15:30 v Bra­ti­slav­skom kre­ma­tó­riu.

Ive­ta Ko­išo­vá-Po­lá­ko­vá zo­sta­ne v pa­mä­ti ako od­váž­na že­na, kto­rej ži­vot bol spä­tý s du­po­tom ko­pýt a les­kom br­ne­nia. Jej od­kaz bu­de žiť ďa­lej v kaž­dom jazd­co­vi, kto­ré­ho vy­tré­no­va­la, a v kaž­dom pred­sta­ve­ní, kto­ré svo­jím ta­len­tom po­zna­či­la.

Česť jej pa­miat­ke!

Česť jej pa­miat­ke

ODPOČINUTIE VEČNÉ
DAJ JEJ MILOSTIVÝ PANE
A SVETLO VEČNÉ NECH JEJ SVIETI

(TOSTABUR, BA24)