Zo­mre­la le­gen­dár­na pa­ni uči­teľ­ka Alž­be­ta Vöröso­vá: Zá­klad­nej ško­le Tbi­lis­ká ve­no­va­la 40 ro­kov ži­vo­ta a zís­ka­la Ra­čian­ske srd­ce

Ra­ču za­siah­la smut­ná sprá­va. Vo ve­ku ne­do­ži­tých 70 ro­kov navž­dy opus­ti­la svo­ju ro­di­nu, ko­le­gov aj ge­ne­rá­cie žia­kov ob­ľú­be­ná pe­da­go­gič­ka Alž­be­ta Vöröso­vá. Pa­ni uči­teľ­ka, kto­rá sa sta­la sym­bo­lom ľud­skos­ti, múd­ros­ti a lás­ka­vé­ho prí­stu­pu k de­ťom, bo­la s miest­nou škol­skou ko­mu­ni­tou spo­je­ná šty­ri de­sať­ro­čia. Po­sled­ná roz­lúč­ka s pa­ni Alž­be­tou Vöröso­vou sa usku­toč­ní v stre­du 26. au­gus­ta 2026 o 14:45 hod. v bra­ti­slav­skom kre­ma­tó­riu. (BA24)

Šty­ri de­sať­ro­čia ver­nos­ti jed­nej ško­le

Ces­ta pa­ni Vöröso­vej k uči­teľ­ské­mu po­vo­la­niu v Ra­či sa za­ča­la v mo­men­te, keď jej man­že­la pre­lo­ži­li do Bra­ti­sla­vy a ro­di­na do­sta­la v mest­skej čas­ti byt. Na Zá­klad­nú ško­lu Tbi­lis­ká na­stú­pi­la hneď v pr­vý deň jej ot­vo­re­nia, 27. au­gus­ta 1984. Té­me slo­ven­ské­ho ja­zy­ka a naj­mä vý­cho­ve mlá­de­že zo­sta­la na tej­to je­di­nej ško­le ver­ná ne­uve­ri­teľ­ných 40 ro­kov.

Za svoj dl­ho­roč­ný mi­mo­riad­ny prí­nos a obe­ta­vú prá­cu zís­ka­la oce­ne­nie Ra­čian­ske srd­ce 2025. Pri je­ho pre­be­ra­ní s do­ja­tím spo­mí­na­la na slo­vá de­via­ta­kov, kto­rí sa s ňou pred od­cho­dom na stred­né ško­ly lú­či­li ve­tou: „Mož­no to, čo ste nás všet­ko na­uči­li, za­bud­ne­me. Ale na Vás ni­kdy.“

Ľud­skosť, ob­ja­tia a prí­beh s „te­le­ví­zo­rom“

Pa­ni uči­teľ­ka bo­la zná­ma tým, že k svo­jim žia­kom pri­stu­po­va­la s ne­smier­nou lás­kou a po­ro­zu­me­ním. Vždy ho­vo­ri­la, že aj v tých naj­be­ťár­skej­ších trie­dach v nich hľa­da­la pre­dov­šet­kým to dob­ré. Od­me­nou jej bo­lo, keď ju bý­va­lí žia­ci na uli­ci zdra­vi­li a ob­jí­ma­li.

Ši­ro­ký úsmev vy­vo­lá­va­la aj spo­mien­ka na to, ako z nej žia­ci uro­bi­li ne­ča­ka­nú hviez­du so­ciál­nej sie­te Tik­Tok. Keď sa jej s úsme­vom spý­ta­li, či je te­le­ví­zor, le­bo by sa na ňu naj­rad­šej stá­le po­ze­ra­li, mi­lo ich ob­ja­la. Žia­ci oka­mih na­krú­ti­li a zve­rej­ni­li. Keď ich ne­skôr pop­ro­si­la vi­deo stiah­nuť, ne­hne­va­la sa na nich a aj tú­to prí­ho­du zo­bra­la s jej ty­pic­kým nad­hľa­dom.

Ria­di­teľ­ka ZŠ Tbi­lis­ká Zu­za­na Hir­schne­ro­vá zdô­raz­ni­la, že me­tó­dy a od­kaz ob­ľú­be­nej ko­le­gy­ne zo­stá­va­jú na ško­le ži­vé aj po jej od­cho­de do dô­chod­ku: „Ľud­skosť, múd­rosť a dob­ro­tu ná­so­bí­me ďa­lej.“

Ra­čian­ske srd­ce 2025 pre pa­ni uči­teľ­ku Alž­be­tu Vöröso­vú

Sú­čas­ťou oce­ne­nia bol aj vi­deo me­dai­lón. V ňom pa­ni uči­teľ­ka pre­ho­vo­ri­la o svo­jom ži­vo­te, prí­stu­pe k prá­ci i vzťa­hu k Ra­či. Kaž­dé­mu uči­te­ľo­vi by pri­ja­la za­žiť ta­ké krás­ne ča­sy, aké sa­ma za­ži­la za tých 40 ro­kov na Zá­klad­nej ško­le Tbi­lis­ká. 

“Vždy som sa sna­ži­la, aby de­ti zís­ka­li ve­do­mos­ti, ale hlav­ne aby ve­de­li, že ich mám veľ­mi ra­da. Vždy som ma­la ako tried­na uči­teľ­ka ta­ké be­ťár­ske trie­dy a vždy na mo­ju otáz­ku, že pre­čo prá­ve ja, tak po­ve­da­li mi od­po­veď, že pre­to­že ty ich zvlád­neš,” uvied­la.

Ako ďa­lej do­da­la, v de­ťoch hľa­da­la len to naj­lep­šie. A vy­svet­li­la aj pre­čo. “Vždy som sa v nich sna­ži­la hľa­dať to dob­ré, de­ti po­tre­bu­jú lás­ku. Veľ­mi sa te­ším, keď vy­j­dem na uli­cu a de­ti sa ne­scho­vá­va­jú do krí­kov, ale ute­ka­jú za mnou aby ma ob­ja­li a po­zdra­vi­li.”

Vl­na sú­s­tras­ti a bás­nic­ká poc­ta

Sprá­va o úmr­tí vy­vo­la­la na so­ciál­nych sie­ťach Ra­če ob­rov­skú vl­nu zár­mut­ku. Stov­ky bý­va­lých žia­kov, ro­di­čov a oby­va­te­ľov vy­jad­ru­jú ro­di­ne úp­rim­nú sú­s­trasť a spo­mí­na­jú na ňu ako na kle­not pl­ný smie­chu, ra­dos­ti a obe­ta­vos­ti.

Jed­na z oby­va­te­liek jej na roz­lúč­ku ve­no­va­la do­jí­ma­vé ver­še:

Ve­de­nie a za­mest­nan­ci mest­skej čas­ti Bra­ti­sla­va-Ra­ča vy­jad­ru­jú ce­lé­mu prí­bu­zen­stvu a po­zos­ta­lým hl­bo­kú a úp­rim­nú sú­s­trasť.

Česť jej pa­miat­ke!

Česť jej pa­miat­ke

ODPOČINUTIE VEČNÉ
DAJ JEJ MILOSTIVÝ PANE
A SVETLO VEČNÉ NECH JEJ SVIETI

(Ra­ča, BA24)