Zo­mrel iko­nic­ký te­le­víz­ny ar­chi­vár Mi­lan An­to­nič († 76): Muž, kto­rý pre his­tó­riu za­chrá­nil uni­ka­né spra­vo­daj­ské zá­be­ry

Opúš­ťa nás te­le­víz­ny ar­chi­vár. Slo­ven­skú kul­túr­nu aj te­le­víz­nu obec za­siah­la smut­ná sprá­va. Vo ve­ku 76 ro­kov v ne­de­ľu 4. ok­tób­ra 2026 vo ve­čer­ných ho­di­nách zo­mrel Mi­lan An­to­nič, eme­rit­ný ar­chi­vár, dl­ho­roč­ný od­bor­ník na au­di­ovi­zu­ál­ne de­dič­stvo a ob­ľú­be­ná tvár z re­lá­cie Re­tro no­vi­ny. Slo­ven­skej te­le­ví­zii zo­stal ver­ný viac ako pol­sto­ro­čie. (STVR)

Od štraj­ku na VŠMU po taj­ný úkryt pre cen­né ar­chí­vy

Ro­dák z bra­ti­slav­skej Petr­žal­ky (nar. 2. sep­tem­bra 1950) mal pô­vod­ne vy­kro­če­né k he­rec­kej drá­he. Po­čas štú­dia na VŠMU si za­hral do­kon­ca na Ma­lej scé­ne SND v ré­žii Pav­la Has­pru, no pre účasť na štu­dent­skom štraj­ku v ro­ku 1969 mu re­žim v za­čí­na­jú­cej sa nor­ma­li­zá­cii za­ká­zal do­kon­čiť ško­lu.

V ok­tób­ri 1970 pre­to na­stú­pil do ar­chí­vu Slo­ven­skej te­le­ví­zie. Je­ho pô­so­be­nie pri­nies­lo pre slo­ven­skú his­tó­riu ne­oce­ni­teľ­ný prí­nos:

• Zá­chra­na fil­mo­vých uni­ká­tov: Keď z ve­de­nia po­čas nor­ma­li­zá­cie pri­šiel prí­kaz zni­čiť dra­ma­tic­ké spra­vo­daj­ské ma­te­riá­ly z oku­pá­cie z ro­kov 1968 – 1969, Mi­lan An­to­nič spo­lu so šé­fom ar­chí­vu Fer­di­nan­do­mu Bre­hov­ským prí­kaz spl­ni­li len na pa­pie­ri. Kra­bi­ce s fil­ma­mi taj­ne pre­pa­šo­va­li do de­po­zi­tá­ra v bý­va­lom ki­ne v Chor­vát­skom Gro­be a za­há­dza­li ich sta­rým ná­byt­kom. Ar­chí­vy vďa­ka to­mu pre­ži­li a po no­vem­bri 1989 opäť uzre­li svet­lo sve­ta.
• Di­gi­ta­li­zá­cia a ino­vá­cie: Už kon­com 70. ro­kov pre­sa­dzo­val za­ve­de­nie au­to­ma­ti­zo­va­né­ho in­for­mač­né­ho sys­té­mu. Vý­raz­ne sa za­slú­žil o to, aby sa sto­ti­sí­ce ho­dín zá­zna­mov zo sta­rých fil­mo­vých pá­sov a kar­to­ték po­stup­ne pre­trans­for­mo­va­li do mo­der­nej di­gi­tál­nej po­do­by.

Šam­pi­ón v tan­ci aj po­moc pre olym­pi­oni­ka Sa­bov­čí­ka

Mi­lan An­to­nič bol vše­stran­ne ta­len­to­va­nou osob­nos­ťou. Ok­rem ar­chi­vá­cie sa ve­no­val la­tin­sko­ame­ric­kým tan­com. V ro­ku 1972 sa spo­lu s par­tner­kou Lý­di­ou Ku­ší­ko­vou stal maj­strom Slo­ven­ska a ne­skôr bol uve­de­ný do Sie­ne slá­vy slo­ven­ské­ho ta­neč­né­ho špor­tu.

Je­ho hl­bo­ké zna­los­ti hu­dob­nej fo­no­té­ky po­moh­li aj le­gen­dár­ne­mu kra­so­kor­ču­lia­ro­vi Jo­ze­fo­vi Sa­bov­čí­ko­vi. Prá­ve An­to­nič po­má­hal vy­be­rať a stri­hať hud­bu pre je­ho voľ­nú jaz­du, s kto­rou Sa­bov­čík vy­bo­jo­val bron­zo­vú me­dai­lu na zim­ných olym­pij­ských hrách v Sa­ra­je­ve.

Tvá­rou Re­tro no­vín do po­sled­ných dní

Ho­ci de­siat­ky ro­kov pô­so­bil naj­mä v zá­ku­li­sí ako hu­dob­ný re­ži­sér či ve­dú­ci In­for­mač­né­ho a do­ku­men­tač­né­ho stre­dis­ka, di­vá­ci ho po­zna­li aj z ob­ra­zo­viek. Už v 70. ro­koch prí­le­ži­tost­ne mo­de­ro­val Te­le­víz­ny klub mla­dých (TKM), no sku­toč­nú po­pu­la­ri­tu si zís­kal po ro­ku 2003 ako au­tor a mo­de­rá­tor ob­ľú­be­nej re­lá­cie Re­tro no­vi­ny.

Za svo­ju ce­lo­ži­vot­nú prá­cu zís­kal oce­ne­nia:

• Ce­na mi­nis­tra kul­tú­ry SR (2010) za ucho­vá­va­nie a sprí­stup­ňo­va­nie au­di­ovi­zu­ál­ne­ho kul­túr­ne­ho de­dič­stva.
• Ce­na Hlav­nej re­dak­cie Te­le­víz­nych no­vín (2026) za mi­mo­riad­ny ce­lo­ži­vot­ný prí­nos do his­tó­rie te­le­víz­ne­ho spra­vo­daj­stva.

Po­sled­ná roz­lúč­ka s vý­raz­nou osob­nos­ťou sa usku­toč­ní v pon­de­lok 12. ok­tób­ra 2026 v bra­ti­slav­skom kre­ma­tó­riu.

Česť je­ho pa­miat­ke

ODPOČINUTIE VEČNÉ
DAJ MU MILOSTIVÝ PANE
A SVETLO VEČNÉ NECH MU SVIETI

(STVR, BA24)