Tra­gic­ká smrť v pla­me­ňoch pred 20 rok­mi: Po­li­caj­ti v Slo­ven­skom Gro­be za­lo­ži­li tra­dí­ciu na po­česť zo­snu­lých ko­le­gov

Spo­mí­na­li na ko­le­gov. Fut­ba­lo­vý šta­di­ón v ob­ci Slo­ven­ský Grob sa v pia­tok 22. má­ja 2026 stal de­jis­kom emo­tív­ne­ho špor­to­vé­ho po­du­ja­tia. Usku­toč­nil sa tu pr­vý roč­ník me­mo­riá­lo­vé­ho fut­ba­lo­vé­ho tur­na­ja pod záš­ti­tou ria­di­te­ľa Kraj­ské­ho ria­di­teľ­stva Po­li­caj­né­ho zbo­ru v Bra­ti­sla­ve. Po­du­ja­tie zor­ga­ni­zo­va­li pri prí­le­ži­tos­ti 20. vý­ro­čia tra­gic­ké­ho úmr­tia dvoch po­li­caj­tov, Ro­ma­na Hor­vá­ti­ka a Pav­la Jab­lo­ňov­ské­ho, kto­rí v jú­li 2006 za­hy­nu­li pri vý­ko­ne služ­by po hrô­zo­straš­nej ne­ho­de. Tur­naj po­lo­žil zá­klad no­vej, kaž­do­roč­nej tra­dí­cii. (PZSR)






Špor­tom k uc­te­niu pa­miat­ky


Tur­naj ne­mal len čis­to špor­to­vý cha­rak­ter. Je­ho hlav­ným cie­ľom bo­lo pre­dov­šet­kým dôs­toj­ne si pri­po­me­núť ko­le­gov, kto­rí pri ochra­ne zá­ko­na a ob­ča­nov obe­to­va­li to naj­cen­nej­šie – vlast­né ži­vo­ty. Na tráv­ni­ku v Slo­ven­skom Gro­be sa stret­li vý­be­ry z rôz­nych po­li­caj­ných út­va­rov, kto­ré svo­jou účas­ťou vzda­li hold ich pa­miat­ke. Po­du­ja­tie spre­vá­dza­la sil­ná at­mo­sfé­ra so­li­da­ri­ty a ko­le­giál­nos­ti.

His­to­ric­ky pr­vým ví­ťa­zom toh­to me­mo­riá­lu sa stal tím Ok­res­né­ho ria­di­teľ­stva Po­li­caj­né­ho zbo­ru v Bra­ti­sla­ve III, kto­rý pre­šiel tur­na­jom až k za­slú­že­né­mu pr­ven­stvu.

Ve­de­nie po­lí­cie vy­jad­ri­lo vďa­ku všet­kým zú­čast­ne­ným tí­mom, or­ga­ni­zá­to­rom aj prí­tom­ným fa­nú­ši­kom za vy­tvo­re­nie vý­ni­moč­nej ku­li­sy. Po­du­ja­tím jas­ne dekla­ro­va­li, že na ko­le­gov, kto­rí priš­li o ži­vot v služ­be, po­li­caj­ná ro­di­na ni­kdy ne­za­bú­da.








Čo sa sta­lo v jú­li 2006? De­tai­ly tra­gé­die, kto­rá otrias­la Pe­zin­kom


Aby sme po­cho­pi­li dô­le­ži­tosť toh­to me­mo­riá­lu, mu­sí­me sa vrá­tiť do pod­ve­če­ra 20. jú­la 2006. Vte­dy sa v pe­zin­skej mest­skej čas­ti Gri­na­va odo­hra­la jed­na z naj­tra­gic­kej­ších ne­hôd v his­tó­rii bra­ti­slav­skej kraj­skej po­lí­cie.

Oko­lo 17:30 hod. sa slu­žob­né mo­to­ro­vé vo­zid­lo Volk­swa­gen Mul­ti­van, v kto­rom se­de­li dva­ja po­li­caj­ti, pre­sú­va­lo so za­pnu­tým vý­straž­ným zna­me­ním (ma­ják­mi). Do ich vo­zid­la však v pl­nej rých­los­ti vra­zi­lo ná­klad­né au­to znač­ky Tat­ra s cis­ter­nou. Ná­kla­diak po­li­caj­ný Volk­swa­gen ne­kon­tro­lo­va­teľ­ne za­tla­čil k blíz­ke­ho ro­din­né­mu do­mu v sme­re svo­jej jaz­dy.

Ná­sled­ky bo­li fa­tál­ne. Vo­zid­lo s po­li­caj­tmi po ná­ra­ze po­ško­di­lo ply­no­vú do­mo­vú prí­poj­ku. Uni­ka­jú­ci plyn sa okam­ži­te vznie­til, au­to za­chvá­ti­li ob­rov­ské pla­me­ne a za­ča­lo ho­rieť.





De­sať dní bo­ja o ži­vot


Oba­ja mu­ži zá­ko­na utr­pe­li pri po­žia­ri de­vas­tač­né po­pá­le­ni­ny na ne­uve­ri­teľ­ných 80 per­cen­tách te­la. Z ho­ria­ce­ho pek­la ich zá­chra­ná­ri urých­le­ne pre­viez­li do Ru­ži­nov­skej ne­moc­ni­ce v Bra­ti­sla­ve, kde le­ká­ri na špe­cia­li­zo­va­nom pra­co­vis­ku zvá­dza­li boj o ich zá­chra­nu. Zra­ne­nia však bo­li prí­liš váž­ne. Pres­ne de­sať dní po ne­ho­de, v ne­de­ľu 30. jú­la 2006, oba­ja zra­ne­niam pod­ľah­li.

  • Ro­man Hor­vá­tik († 39): Po­chá­dzal z Mod­ry. V ča­se tra­gé­die mal 39 ro­kov a bol skú­se­nej­ším z dvo­j­ice.
  • Pa­vol Jab­lo­ňov­ský († 27): Po­chá­dzal z Pe­zin­ka. Mla­dý, len 27-roč­ný po­li­cajt mal ce­lý ži­vot i ka­ri­é­ru pred se­bou.


Prá­ve dvad­sať ro­kov, kto­ré uply­nu­li od tej­to čier­nej uda­los­ti, pod­nie­ti­lo bra­ti­slav­ské kraj­ské ria­di­teľ­stvo k to­mu, aby me­ná tých­to dvoch hr­di­nov zo­sta­li trva­lo za­pí­sa­né v pa­mä­ti nie­len ich ro­dín a blíz­kych, ale aj bu­dú­cich ge­ne­rá­cií po­li­caj­tov.

Me­mo­riál v Slo­ven­skom Gro­be bu­de od­te­raz kaž­dý rok ži­vou pri­po­mien­kou ich obe­ty.


(PZSR, KPH, BA24)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *