SVET OPUSTIL ANJEL: Slo­bo­da zvie­rat smú­ti za len 16-roč­nou dob­ro­voľ­níč­kou Em­kou. Po­má­hať útul­ká­čom bu­de aj z ne­ba

Hroz­ná sprá­va. Slo­bo­da zvie­rat a ce­lá ko­mu­ni­ta mi­lov­ní­kov zvie­rat v Bra­ti­sla­ve sa za­ha­li­la do smút­ku. Vo ve­ku len 16 ro­kov náh­le od­iš­la dob­ro­voľ­níč­ka Em­ka, diev­ča s vý­ni­moč­ne dob­rým srd­com, kto­rá svoj krát­ky ži­vot za­svä­ti­la po­mo­ci bez­bran­ným stvo­re­niam. Jej pa­miat­ka však bu­de žiť ďa­lej, a to aj vďa­ka ne­uve­ri­teľ­ne šľa­chet­né­mu ges­tu jej zdr­ve­ných ro­di­čov. (SZ)

Opúš­ťa nás jed­na z najm­lad­ších ochra­ná­rok zvie­rat

Smut­nú sprá­vu, kto­rá tr­há srd­ce, zve­rej­ni­la Slo­bo­da zvie­rat na svo­jich so­ciál­nych sie­ťach. Em­ka ne­bo­la len oby­čaj­nou tí­ne­džer­kou.

Bo­la to by­tosť, kto­rá na­šla svo­je po­sla­nie v lás­ke k zvie­ra­tám.

„Mi­lo­va­la zvie­ra­tá a ony mi­lo­va­li ju“

Pre útu­lok Slo­bo­dy zvie­rat bo­la Em­ka sl­nieč­kom. Pra­vi­del­ne cho­di­la ven­čiť psí­kov, kto­rým do­pria­la nie­len po­hyb, ale naj­mä po­cit, že sú mi­lo­va­ní. Bo­la ak­tív­nou člen­kou krúž­ku Slo­bod­ka Bod­ka, kde sa o zvie­rat­ká sta­ra­la s ne­hou a tr­pez­li­vos­ťou, kto­rá je u tak mla­dé­ho člo­ve­ka vzác­na.

„Od­išiel an­jel, kto­rý po­má­hal zvie­ra­tám. Mi­lá Em­ka, ďa­ku­je­me Ti za kaž­dú jed­nu pre­chádz­ku, za kaž­dé po­hla­de­nie a za to, že si ro­bi­la svet zvie­rat kraj­ším. Bo­la si na­šou lás­ka­vou, pria­teľ­skou a usmia­tou dob­ro­voľ­níč­kou. Ni­kdy ne­za­bud­ne­me,“ na­pí­sa­la Slo­bo­da zvie­rat vo svo­jom do­jem­nom vy­zna­ní.

Ges­to ob­rov­skej lás­ky v naj­ťaž­šej chví­li

Ho­ci Em­ki­na po­zem­ská ces­ta skon­či­la tra­gic­ky pri­sko­ro, jej dob­ro­ta a od­kaz tu zo­stá­va­jú s na­mi. Jej ro­di­čia v tých­to naj­tem­nej­ších chví­ľach svoj­ho ži­vo­ta do­ká­za­li uro­biť roz­hod­nu­tie, kto­ré vy­rá­ža dych svo­jou šľa­chet­nos­ťou.

Na­mies­to smú­toč­ných kve­tov po­žia­da­li smú­tia­cich hos­tí, aby fi­nanč­ným prís­pev­kom pod­po­ri­li prá­ve Slo­bo­du zvie­rat.

Em­ka tak, ver­ná svo­jej po­va­he, po­má­ha útul­ká­čom aj zo zvie­ra­cie­ho ne­ba. Jej po­sled­ná ces­ta sa tak stá­va sym­bo­lom po­kra­čo­va­nia dob­ra, kto­ré za svoj ži­vot stih­la roz­dať.

Sú­cit ce­lé­ho Slo­ven­ska

Pod prís­pev­kom Slo­bo­dy zvie­rat sa okam­ži­te ob­ja­vi­li stov­ky ko­men­tá­rov od ľu­dí, kto­rých Em­kin prí­beh hl­bo­ko za­sia­hol. Sú­cit, sl­zy a úp­rim­nú sú­s­trasť vy­jad­ru­jú nie­len mi­lov­ní­ci zvie­rat, ale aj ši­ro­ká ve­rej­nosť.

„Ho­vo­rí sa, že Ne­bo si be­rie An­je­lov na­s­päť. Bo­la si An­je­lom na ze­mi, kde si na­pĺňa­la srd­cia lás­kou tým, na kto­rých ľu­dia za­bú­da­li. Od­po­čí­vaj v po­ko­ji, An­je­lik,“ znie je­den z mno­hých emo­tív­nych od­ka­zov.

Mno­hí v ko­men­tá­roch vy­jad­ru­jú ob­div ro­di­čom za ich ges­to: „Ro­di­čia – eš­te aj v ťaž­kej chví­li mys­lí­te na zvie­rat­ká, má­te ob­rov­ské sr­dieč­ko… Ve­ľa síl…“

Oz­va­li sa aj čle­no­via ko­mu­ni­ty VAR Pod­cast, kto­rí s na­pä­tím sle­do­va­li Em­kin boj o ži­vot a ve­ri­li v iný ko­niec. Ich slo­vá po­tvr­dzu­jú, že Em­ka po­má­ha­la nie­len zvie­ra­tám, ale aj de­ťom.

Prí­beh Em­ky, kto­rá po­má­ha­la aj z bde­lej kó­my: Otec Ju­lo z VAR Pod­cas­tu na­pí­sal text, kto­rý tr­há srd­ce

Smrť len 16-roč­nej Em­ky za­siah­la ti­sí­ce ľu­dí. Via­ce­rí až po zve­rej­ne­ní bo­lest­nej sprá­vy od jej ot­ca Ju­la, tvor­cu po­pu­lár­ne­ho VAR Pod­cas­tu, však spoz­na­li ce­lý prí­beh tej­to sta­toč­nej ro­di­ny. Em­ka pred tro­mi rok­mi upad­la do bde­lej kó­my. Na­priek ob­rov­ské­mu vlast­né­mu utr­pe­niu do­ká­za­la spo­lu s ro­dič­mi a fa­nú­ši­kov­skou ko­mu­ni­tou vy­zbie­rať de­siat­ky ti­síc eur pre iné cho­ré de­ti. Svoj boj de­fi­ni­tív­ne do­bo­jo­va­la v ná­ru­čí ro­di­čov.

„Ťaž­ší text som eš­te ne­pí­sal…“ Tý­mi­to slo­va­mi za­čí­na úp­rim­ná a ne­smier­ne bo­ľa­vá spo­veď ot­ca Ju­la. Pre fa­nú­ši­kov fut­ba­lo­vé­ho VAR Pod­cas­tu bol hlas je­ho tvor­cov dl­hé ro­ky sym­bo­lom ra­dos­ti a rozp­tý­le­nia. Má­lo­kto však tu­šil, aký ne­smier­ny kríž si tá­to ro­di­na nies­la v sú­kro­mí.

Deň, ke­dy sa za­sta­vil čas

Ži­vot ro­di­ny bol do za­čiat­ku ro­ka 2023 bez­sta­rost­ný. Em­ka si uží­va­la mla­dosť ako kaž­dé zdra­vé a šťast­né diev­ča. Všet­ko sa zme­ni­lo 30. ja­nu­ára 2023 – sym­bo­lic­ky pres­ne na jej me­ni­ny.

„Emuš­ke prask­la ciev­ka v hla­ve a ja som ve­del, že ži­vot už ni­kdy ne­bu­de ako pred­tým… Na­ša Emuš­ka upad­la do bde­lej kó­my a nás všet­kých, ale hlav­ne Em­ku, ča­ka­li naj­ťaž­šie tri a pol ro­ka v ži­vo­te, kto­ré ne­že­lám za­žiť ni­ko­mu. Toľ­ko bo­les­ti, utr­pe­nia a stra­chu z lú­če­nia sa te­mer ne­dá pre­žiť,“ opi­su­je Ju­lo ob­do­bie, ke­dy sa pre nich svet roz­de­lil na „pred­tým“ a „po­tom“.

Pre ot­ca bo­la v tom ča­se naj­väč­šou te­ra­pi­ou prá­ve prá­ca na pod­cas­te a ko­mu­ni­ta ver­ných fa­nú­ši­kov. Ako­náh­le sa za­pli mik­ro­fó­ny, mal as­poň na chví­ľu po­cit, že je v nor­mál­nom sve­te, kde bo­lesť ne­cí­tiť.

Pro­jekt „Em­ka po­má­ha“: Keď ro­di­na v nú­dzi mys­lí na dru­hých

Keď sa fut­ba­lo­vá ko­mu­ni­ta oko­lo pod­cas­tu do­zve­de­la, aké ne­šťas­tie ro­di­nu pos­tih­lo, okam­ži­te chce­li všet­ci po­má­hať, po­sie­lať pe­nia­ze či zhá­ňať le­ká­rov. Em­ki­ni ro­di­čia však fi­nanč­nú po­moc pre se­ba ne­pot­re­bo­va­li; ma­li do­sta­tok pros­tried­kov aj síl na za­bez­pe­če­nie všet­ké­ho po­treb­né­ho.

Uve­do­mi­li si však, aký ne­smier­ne fi­nanč­ne a psy­chic­ky ná­roč­ný je ži­vot ro­dín, kto­ré ta­ké­to šťas­tie ne­ma­jú a sta­ra­jú sa o die­ťa v bde­lej kó­me. Roz­hod­li sa pre­to, že Em­ka bu­de po­má­hať aj zo svo­jej po­ste­le.

Vznik­la cha­ri­ta­tív­na zbier­ka „Em­ka po­má­ha“. Vý­sle­dok so­li­da­ri­ty fa­nú­ši­kov bol ohro­mu­jú­ci:

• Za dva ro­ky po­sla­la VAR ko­mu­ni­ta na trans­pa­rent­ný účet viac ako 60 000 eur.
• Em­ki­na ma­mi­na tie­to pe­nia­ze do po­sled­né­ho cen­tu po­u­ži­la na ná­kup zdra­vot­níc­kych po­mô­cok a po­treb­ných ve­cí pre iné de­ti v bde­lej kó­me.
• Do ak­cie sa za­po­ji­li aj zná­mi slo­ven­skí fut­ba­lis­ti, kto­rí do dra­žieb ve­no­va­li svo­je pod­pí­sa­né dre­sy, a par­tner­ské fir­my ako Fut­bal­tour či Mo­to­ro­la.

Em­ka tak do­ká­za­la spo­jiť ti­sí­ce ľu­dí pre dob­rú vec bez to­ho, aby sa­ma moh­la pre­ho­vo­riť.

Po­sled­ný vý­dych v ná­ru­čí ro­di­čov

Ho­ci ro­di­na aj le­ká­ri ro­bi­li ma­xi­mum, Em­kin osla­be­ný or­ga­niz­mus svoj boj na­ko­niec pre­hral. Svoj po­sled­ný zá­pas do­bo­jo­va­la v so­bo­tu 16. má­ja 2026.

„Emuš­ka ne­sko­ro ve­čer vy­dých­la na­po­sle­dy v ná­ru­či svo­jich ro­di­čov, pri­pra­ve­ná ísť nie­kam, kde ju už ne­bu­de ni­kdy nič bo­lieť. A my tu bu­de­me už navž­dy de­liť ži­vot pred 16. 5. 2026 a po 16. 5. 2026,“ roz­lú­čil sa s dcé­rou zdr­ve­ný otec, kto­rý sa na­te­raz z vy­sie­la­nia pod­cas­tu sťa­hu­je, aby mo­hol smú­tiť s ro­di­nou.

Od­kaz mla­dé­ho diev­ča­ťa však pre­ží­va. Po­má­ha nie­len opus­te­ným zvie­ra­tám v útul­ku, kam jej ro­di­čia sme­ru­jú smú­toč­né prís­pev­ky, ale pro­stred­níc­tvom trans­pa­rent­né­ho úč­tu a zbier­ky ďa­lej uľah­ču­je ži­vot ťaž­ko cho­rým de­ťom. Em­ka od­iš­la, no na­uči­la ce­lé Slo­ven­sko, čo zna­me­ná sku­toč­ná, čis­tá ľud­ská dob­ro­ta.

V me­ne re­dak­cie vy­jad­ru­je­me Ju­lo­vi, je­ho man­žel­ke a ce­lej ro­di­ne i všet­kým, kto­rých tá­to sprá­va tak veľ­mi za­siah­la, hl­bo­kú sú­s­trasť.

Česť jej pa­miat­ke

ODPOČINUTIE VEČNÉ
DAJ JEJ MILOSTIVÝ PANE
A SVETLO VEČNÉ NECH JEJ SVIETI

(Slo­bo­da zvie­rat, Pod­cast VAR, BA24)