Spo­mien­ka na srd­ce Dúb­rav­ky: V dvo­re mú­zea od­ha­li­li ori­gi­nál­nu la­vič­ku ve­no­va­nú Ľu­bo­vi Na­vrá­ti­lo­vi

Od­ha­li­li spo­mien­ko­vú la­vič­ku. Dvor Dúb­rav­ské­ho mú­zea na uli­ci Pod záh­ra­da­mi sa v ne­de­ľu na­po­lud­nie stal mies­tom do­jem­né­ho stret­nu­tia. Pria­te­lia, ko­le­go­via, pred­sta­vi­te­lia mest­skej čas­ti aj ve­rej­nosť sa ziš­li pri sláv­nost­nom od­ha­le­ní pa­mät­nej la­vič­ky ve­no­va­nej Mgr. Ľu­bo­mí­ro­vi Na­vrá­ti­lo­vi, člo­ve­ku, kto­rý mal Dúb­rav­ku, jej his­tó­riu, kul­tú­ru a ľu­do­vé re­mes­lá úp­rim­ne rád. (DB)

Prí­beh la­vič­ky: Ne­do­kon­če­ný to­tem pre­me­ni­li na trva­lú spo­mien­ku

Vznik spo­mien­ko­vej la­vič­ky spá­ja vý­ni­moč­ný prí­beh. Zá­kla­dom sa stal ne­do­kon­če­ný dre­ve­ný to­tem, kto­rý Ľu­bo Na­vrá­til pô­vod­ne vy­tvo­ril spo­lu s pria­teľ­mi rez­bár­mi, pri­čom je­ho mo­tív od­ka­zo­val na po­byt sv. Cy­ri­la a Me­to­da na úze­mí Veľ­kej Mo­ra­vy.

Dúb­rav­ský rez­bár Mi­chal Frat­rič ho ná­sled­ne s po­mo­cou miest­ne­ho po­slan­ca Šte­fa­na Ma­ce­ja­ka do­tvo­ril a pre­me­nil na ori­gi­nál­nu dre­ve­nú la­vič­ku. Die­lo tak zo­stá­va pria­mo v dvo­re Dúb­rav­ské­ho mú­zea, na mies­te, kto­ré Ľu­bo Na­vrá­til mi­lo­val a dl­hé ro­ky do­ku­men­to­val.

Na sláv­nost­nom od­ha­le­ní sa zú­čast­nil sta­ros­ta Dúb­rav­ky Mar­tin Za­ťo­vič s man­žel­kou, mest­skou po­slan­ky­ňou Zden­kou Za­ťo­vi­čo­vou, miest­ni po­slan­ci Šte­fan Ma­ce­jak, Ju­raj Ho­ran, Ka­ri­na Re­mi­šo­vá a Ju­raj Von­drá­šek, ako aj čle­no­via DHZO Bra­ti­sla­va-Dúb­rav­ka. At­mo­sfé­ru spo­mien­ko­vé­ho stret­nu­tia hu­dob­ne spre­vá­dzal sú­bor Dúb­rav­ské Di­vy.

Osob­nosť, kto­rá spá­ja­la ge­ne­rá­cie

Ľu­bo­mír Na­vrá­til nás navž­dy opus­til 2. au­gus­ta 2025 vo ve­ku 65 ro­kov. V Dúb­rav­ke pô­so­bil dl­hé ro­ky ako ve­dú­ci od­de­le­nia kul­tú­ry na miest­nom úra­de, bol ti­chým tvor­com, fo­to­gra­fom a sprie­vod­com ne­spo­čet­ných ko­mu­nit­ných po­du­ja­tí.

Je­ho srd­co­vou zá­le­ži­tos­ťou bo­lo tra­do­va­né ko­ši­kár­stvo a prá­ca s mlá­de­žou. De­ti a ro­di­čia si ho pa­mä­ta­jú naj­mä z let­né­ho ume­lec­ko-re­me­sel­né­ho tá­bo­ra ÚLET, v kto­rom tr­pez­li­vo odo­vzdá­val lás­ku k re­mes­lu a roz­prá­val prí­be­hy, kto­ré sa sta­li sú­čas­ťou det­stva mno­hých Dúb­rav­ča­nov.

Kto bol Mgr. Ľu­bo­mír Na­vrá­til (9. 1. 1960 – 2. 8. 2025):

• Ro­dák z Du­naj­skej Stre­dy: Vy­štu­do­val te­óriu a prax pre­kla­du, ve­no­val sa no­vi­nár­či­ne, fo­to­gra­fii a pre­kla­da­teľ­stvu.
  Účast­ník Než­nej re­vo­lú­cie: Po­čas prá­ce vo vy­da­va­teľ­stve Tat­ran spoz­nal pop­red­ných in­te­lek­tu­álov. V ro­ku 1989 stál pri re­vo­luč­ných uda­los­tiach a dva ro­ky vie­dol VPN v Du­naj­skej Stre­de. Za svoj prí­nos sa stal lau­re­átom Ce­ny An­to­na Sr­hol­ca, kto­rú sym­bo­lic­ky ve­no­val všet­kým, kto­rým iš­lo o slo­bo­du.
• Kul­túr­ny či­ni­teľ a re­me­sel­ník: V Dúb­rav­ke pô­so­bil ako ama­tér­sky rez­bár, ko­ši­kár a hlav­ný or­ga­ni­zá­tor kul­túr­ne­ho ži­vo­ta.

„Je­ho od­chod nás bo­lí. Od­išiel nie­len ko­le­ga, ale v pr­vom ra­de pria­teľ, na kto­ré­ho sa da­lo vždy spo­ľa­hnúť. Za­ne­chal za se­bou die­lo, kto­ré bu­de pre Dúb­rav­ku navž­dy vzác­ne,“ spo­mí­na na ne­ho ve­de­nie mest­skej čas­ti.

Od­te­raz bu­de je­ho lás­ku k tra­dí­ciám a ko­mu­nit­né­mu ži­vo­tu všet­kým náv­štev­ní­kom Dúb­rav­ské­ho mú­zea pri­po­mí­nať prá­ve no­vo­od­ha­le­ná ume­lec­ká la­vič­ka.

(Dúb­rav­ka, BA24)