Smut­ná sprá­va zo sve­ta at­le­ti­ky: Vo ve­ku 94 ro­kov zo­mrel Jo­zef Lu­ciak, le­gen­da z Mla­dej gar­dy

Smú­ti nie­len svet at­le­ti­ky. Vo ve­ku 94 ro­kov v uto­rok 26. má­ja 2026 navž­dy od­išiel Jo­zef Lu­ciak, dl­ho­roč­ný ta­jom­ník klu­bu Slá­via SVŠT Bra­ti­sla­va (ne­skôr Slá­via STU) a jed­na z kľú­čo­vých osob­nos­tí his­tó­rie na­šej at­le­ti­ky. (BA24)








Od fut­ba­lu k naj­sláv­nej­šej ére bra­ti­slav­skej at­le­ti­ky


Jo­zef Lu­ciak bol ro­dá­kom z Víg­ľa­ša-Ps­tru­še (na­ro­dil sa 13. no­vem­bra 1931). Svo­ju špor­to­vú ces­tu za­čal pô­vod­ne ako fut­ba­lis­ta. Ne­skôr pô­so­bil ako at­le­tic­ký tré­ner v No­vých Zám­koch a stal sa jed­ným zo za­kla­da­jú­cich čle­nov Slá­vie VŠ (ne­skôr zná­mej ako SVŠT) Bra­ti­sla­va.


Naj­výz­nam­nej­šiu sto­pu však za­ne­chal na bra­ti­slav­skom in­ter­ná­te Mla­dá gar­da:

  • V ro­koch 1962 až 1972 vy­ko­ná­val fun­kciu ta­jom­ní­ka at­le­tic­ké­ho od­die­lu, pri­čom vo vý­bo­re Slá­vie SVŠT ak­tív­ne pra­co­val eš­te aj v 80. ro­koch.
  • Do ro­ku 1982 pô­so­bil ako ta­jom­ník ka­ted­ry te­les­nej vý­cho­vy na Elek­tro­tech­nic­kej fa­kul­te SVŠT.
  • V 60. ro­koch le­ža­lo na je­ho ple­ciach naj­väč­šie pen­zum prá­ce v od­die­le – kom­plet­ne za­bez­pe­čo­val je­ho den­ný chod, or­ga­ni­zo­val vý­jaz­dy do za­hra­ni­čia, tvo­ril klu­bo­vé ro­čen­ky a pre­cíz­ne sa ve­no­val at­le­tic­kej šta­tis­ti­ke.


Prá­ve ob­do­bie, ke­dy stál na ta­jom­níc­kom po­ste, je do­dnes ozna­čo­va­né za najk­raj­šiu éru v his­tó­rii klu­bu. Bo­la oz­do­be­ná pre­ni­ka­vý­mi me­dzi­ná­rod­ný­mi úspech­mi ta­kých le­giend, aký­mi bo­li Má­ria Mrač­no­vá, Eva Šu­ra­no­vá, An­na Chmel­ko­vá či Eva Gles­ko­vá.

Pri svo­jej prá­ci úz­ko spo­lu­pra­co­val s ďal­ší­mi vý­znam­ný­mi at­le­tic­ký­mi či­nov­ník­mi – Pav­lom Gles­kom, An­to­nom Ih­rin­gom, Fran­tiš­kom Kaš­pa­rom či Aloj­zom Kor­mút­hom.







Spo­mien­ky ve­rej­nos­ti: Vý­ni­moč­ný člo­vek, kto­rý pre­te­ká­rom vy­dá­val aj tep­lá­ky


Sprá­va o je­ho úmr­tí vy­vo­la­la vl­nu so­li­da­ri­ty a emo­tív­nych spo­mie­nok od bý­va­lých zve­ren­cov a pa­mät­ní­kov na so­ciál­nych sie­ťach.

Ľu­dia naň­ho spo­mí­na­jú nie­len ako na fun­kci­oná­ra, ale naj­mä ako na ľud­ské­ho a obe­ta­vé­ho člo­ve­ka. Ra­do Bru­no v dis­ku­sii po­zna­me­nal: „Po­znal som ho osob­ne, vy­dá­val aj vý­stroj at­lé­tom – tep­lá­ky, be­žec­kú obuv.“

Osob­né stret­nu­tia z čias svo­jej pre­te­kár­skej ka­ri­é­ry spo­me­nul aj La­di­slav Ki­zek. Vlas­ta Po­ra­zí­ko­vá ho vo svo­jej kon­do­len­cii ozna­či­la za „vý­ni­moč­né­ho člo­ve­ka a tré­ne­ra“ a Mi­lan Bel­ko vy­jad­ril ob­div k je­ho úc­ty­hod­né­mu, krás­ne­mu ve­ku.

K vy­jad­re­niam úp­rim­nej sú­s­tras­ti sa pri­da­li aj ďal­ší fa­nú­ši­ko­via, me­dzi ni­mi Mi­ro­slav Ry­bár­sky či Jo­zef Bru­gov­ský.






Po­sled­ná roz­lúč­ka


Po­sled­ná roz­lúč­ka s tou­to ne­za­bud­nu­teľ­nou osob­nos­ťou slo­ven­skej at­le­ti­ky sa usku­toč­ní v uto­rok 2. jú­na 2026 o 11:00 hod. v Kre­ma­tó­riu v Bra­ti­sla­ve.

Česť je­ho pa­miat­ke!


(SAZ, AZB, BA24)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *