Slo­ven­ský šport v smút­ku: Zo­mrel le­gen­dár­ny fy­zi­ote­ra­pe­ut Zde­nek Ďu­riš, stráž­ca zdra­via na­šich olym­pi­oni­kov

Zo­mrel Zde­nek Ďu­riš. Slo­ven­sko stra­ti­lo jed­nu z naj­vý­raz­nej­ších po­stáv špor­to­vé­ho zá­ku­li­sia. Vo ve­ku 71 ro­kov vo štvr­tok 16. ap­rí­la 2026 po dl­hej a ťaž­kej cho­ro­be do­tĺk­lo srd­ce mu­ža, kto­ré­ho zá­zrač­né ru­ky po­má­ha­li k olym­pij­ským me­dai­lám Mar­ti­ká­no­vi či sú­ro­den­com Hochs­chor­ne­rov­com, za­ne­chal po se­be ne­zma­za­teľ­nú sto­pu v his­tó­rii náš­ho špor­tu. (SOŠV)

Od bra­ti­slav­skej fa­kul­ty až na sve­to­vé špor­to­vis­ká

Ro­dák zo Zla­tých Mo­ra­viec spo­jil svoj ži­vot s Bra­ti­sla­vou a špor­to­vou ve­dou. Svo­ju od­bor­nú drá­hu za­čí­nal na FTVŠ UK a po­stup­ne sa stal vy­hľa­dá­va­ným exper­tom.

Je­ho služ­by vy­uží­va­li nie­len fut­ba­lo­vé klu­by ako Art­me­dia Petr­žal­ka, ale naj­mä re­pre­zen­tač­né vý­be­ry v naj­rôz­nej­ších dis­cip­lí­nach.

Pre­hľad olym­pij­skej ces­ty Zden­ka Ďu­ri­ša:

• ZOH 1994 Lil­le­ham­mer: Účasť pri slo­ven­skej olym­pij­skej pre­mi­é­re.
• Let­né OH: Syd­ney 2000, Até­ny 2004, Pe­king 2008, Lon­dýn 2012 a To­kio 2020.
• Za­hra­nič­né an­gaž­má­ny: Pô­so­be­nie v Saud­skej Ará­bii (Al Sha­bab) a v pre­stíž­nej te­ni­so­vej aka­dé­mii Mo­ra­toug­lou v Pa­rí­ži.

Stroj­ca úspe­chov vod­ných sla­lo­má­rov a te­nis­tov

Me­no Zden­ka Ďu­ri­ša je ne­od­mys­li­teľ­ne spä­té so „zla­tou érou“ slo­ven­ské­ho vod­né­ho sla­lo­mu. Pod je­ho od­bor­ným do­hľa­dom zís­ka­li na­ši re­pre­zen­tan­ti ne­uve­ri­teľ­ných 11 olym­pij­ských me­dai­lí (z to­ho 6 zla­tých).

Ok­rem ka­no­is­ti­ky za­ne­chal hl­bo­kú sto­pu aj v te­ni­se, kde stál pri ví­ťazs­tve Slo­ve­niek vo Fed Cu­pe (2002) a pri fi­ná­le Da­vis Cu­pu (2005).

Hviez­dy, o kto­ré sa sta­ral:

Mi­chal Mar­ti­kán: „Bol to nie­len fy­zi­ote­ra­pe­ut, ale aj psy­cho­lóg“

Naj­dl­h­šia pro­fe­si­onál­na väz­ba ho spá­ja­la s Mi­cha­lom Mar­ti­ká­nom, s kto­rým spo­lu­pra­co­val 28 ro­kov. Le­gen­dár­ny sla­lo­már naň­ho spo­mí­na ako na člo­ve­ka s vý­ni­moč­ným da­rom, kto­rý do­ká­zal špor­tov­ca vrá­tiť do hry aj po ťaž­kom zra­ne­ní a vliať mu po­treb­ný opti­miz­mus.

„Zden­ko me­dzi špič­ko­vý­mi fy­zi­ote­ra­pe­ut­mi vy­ni­kal. Bol to fajn člo­vek, vždy po­zi­tív­ne na­la­de­ný, kto­rý nás ve­del po­držať a po­vzbu­diť. Mal som po­cit, že pri nás pô­so­bil nie­len ako od­bor­ník, ale aj ako psy­cho­lóg,“ vy­znal sa Mi­chal Mar­ti­kán.

Uzna­nie od olym­pij­ské­ho hnu­tia

Za je­ho ce­lo­ži­vot­ný prí­nos a obe­ta­vú prá­cu v pros­pech re­pre­zen­tá­cie mu Slo­ven­ský olym­pij­ský a špor­to­vý vý­bor ude­lil via­ce­ro vy­zna­me­na­ní, vrá­ta­ne Bron­zo­vých kru­hov SOV a mi­nu­lo­roč­né­ho Strie­bor­né­ho od­zna­ku SOŠV.

Zde­nek Ďu­riš zo­sta­ne v pa­mä­ti špor­tov­cov nie­len ako špič­ko­vý pro­fe­si­onál, ale pre­dov­šet­kým ako člo­vek, kto­rý svo­ju prá­cu ro­bil s lás­kou a ne­únav­ným na­sa­de­ním až do svo­jich po­sled­ných dní.

Česť je­ho pa­miat­ke!

Česť je­ho pa­miat­ke

ODPOČINUTIE VEČNÉ
DAJ MU MILOSTIVÝ PANE
A SVETLO VEČNÉ NECH MU SVIETI

(SOŠV, BA24)