Varujú pred parazitmi. Teplé a vlhké počasie vytvorilo v hlavnom meste ideálne podmienky pre neželaných letných spoločníkov. Karlova Ves, známa svojou bohatou zeleňou, blízkosťou Dunaja a lesov, patrí dlhodobo k najrizikovejším oblastiam v Bratislavskom kraji. Mestská časť preto v spolupráci s odborníkmi zo Slovenskej akadémie vied (SAV) zverejnila dôležité informácie a spustila preventívne opatrenia pre svojich obyvateľov. (KV)
Kliešťov je v Karlovej Vsi veľa: Ktoré lokality sú najrizikovejšie?
Mýtus, že kliešťa chytíte len hlboko v lese, odborníci rýchlo vyvracajú. „Kliešte sú aktívne aj v mestských parkoch na trávnatých plochách blízko sídlisk. Karlova Ves patrí pre svoju blízkosť k lesom a rieke medzi najrizikovejšie oblasti výskytu,“ upozorňuje Juraj Koči zo SAV.
Čierne body na mape Karlovej Vsi:
- Karloveské rameno a okolie Dunaja
- Líščie údolie
- Sitina
- Jezuitské lesy
- Okraje Malých Karpát
Spoločným znakom týchto miest je vysoká vlhkosť a hustý trávnatý porast. Hoci vrchol ich aktivity býva na prelome jari a leta, ich ďalšie správanie určí aktuálne počasie. Ak bude sucho a horúco, kliešte sa utlmia. Ak však prídu premenlivé a vlhké dni, zostanú nebezpečné počas celého leta.
Pozor na tri druhy kliešťov:
- Kliešť obyčajný (2 – 4 mm): Najčastejší druh. Samičky majú červeno-čierny zadoček, samčekovia sú celí čierni. Prenáša lymskú boreliózu a kliešťovú encefalitídu.
- Pijak lužný: Väčší kliešť s typickým mramorovaným (bielo-hnedým) vzorom na chrbte. Drží sa v prízemnej tráve pri Karloveskom ramene a Dunaji. Je extrémne nebezpečný pre psov, na ktoré prenáša babeziózu – ochorenie, ktoré bez včasnej liečby veterinára končí smrťou zvieraťa.
- Kliešť stepný: Vzácnejší, svetlohnedý až žltkastý kliešť, ktorý je o niečo rýchlejší a obľubuje teplé stráne na úpätí Malých Karpát.
Ako sa chrániť? Základom je repelent, dlhé oblečenie a dôkladná kontrola tela po návrate domov. Proti encefalitíde pomáha aj očkovanie.
Komáre nelietajú len z Dunaja, chováme si ich aj na balkónoch
Mnohí Karlovešťania vinia z komárej kalamity Karloveské rameno, no realita je iná. „Veľká časť z nich sa liahne priamo v blízkosti ľudských obydlí,“ vysvetľuje Viktória Čabanová zo SAV.
Ide o tzv. domové komáre, ktorým na nakladenie vajíčok stačí trocha stojatej vody v podmiske pod kvetináčom, vo vedre na dvore či v nezastrešenom sude na záhrade.
Rada odborníčky:
Po každom daždi skontrolujte záhradu, balkón či dvor a vylejte vodu z nádob. Nádoby na dažďovú vodu dôsledne prekryte sieťovinou.
Na miestnom úrade rozdávajú bezplatné BTI tablety
Karlova Ves ponúka obyvateľom efektívnu zbraň. Na vrátnici miestneho úradu si môžete bezplatne vyzdvihnúť BTI tablety. Ide o biologický výťažok z baktérií, ktorý cielene a bezpečne likviduje larvy komárov v stojatých vodách (napr. v sudoch), pričom je úplne neškodný pre ostatné živočíchy a životné prostredie.
Invázia spoza hraníc a tigrovaný komár
Situáciu v mestskej časti komplikujú aj záplavové komáre. Tie dokážu preletieť vzdialenosť viac ako 20 kilometrov. Do Karlovej Vsi tak masívne prilietajú z Rakúska, Záhoria, Devína či Devínskej Novej Vsi. Regulácia je preto zložitá a vyžaduje koordináciu celého regiónu. Zásahy navyše komplikujú chránené územia, ako je ostrov Sihoť, kde momentálne legislatíva neumožňuje aplikovať ani biologické BTI prípravky.
V Karlovej Vsi bol potvrdený aj výskyt invázneho ázijského tigrovaného komára. Spoznáte ho podľa čierneho tela s výraznými bielymi pásikmi. Na rozdiel od našich komárov útočí aj počas dňa. Odborníci upokojujú, že na Slovensku nateraz nepredstavuje významné zdravotné riziko.
Či nás čaká pokojné leto bez štípancov, alebo komáre prevezmú kontrolu, ukážu najbližšie týždne. Dlhotrvajúce suché a teplé dni ich aktivitu našťastie výrazne obmedzujú.
(Karlova Ves, BA24)


Pridaj komentár