Petr­žal­ka če­lí in­vá­zii po­tka­nov: Oby­va­te­lia vi­nia bio­od­pad aj chý­ba­jú­ce mač­ky, mest­ská časť už vy­ko­na­la de­siat­ky de­ra­ti­zá­cií

Petr­žal­ka zá­pa­sí s po­tkan­mi. V let­ných ho­rú­ča­vách sa chod­ba­mi, pre­d­záh­rad­ka­mi a naj­mä kon­taj­ne­ro­vý­mi sto­jis­ka­mi ma­sív­ne ší­ria hlo­dav­ce. Té­me sa ve­no­va­la STV vo svo­jej re­por­tá­ži, no sku­toč­ne vý­buš­ná at­mo­sfé­ra vlád­ne v ko­mu­nit­ných sku­pi­nách na so­ciál­nych sie­ťach. Kým od­bor­ní­ci a časť ve­rej­nos­ti vi­nia zber ku­chyn­ské­ho bio­od­pa­du či kŕ­me­nie di­vej zve­ri, spo­loč­nosť OLO a mest­ská časť ho­vo­ria o kom­plex­nej­šom prob­lé­me. (BA24)

Od­bor­ní­ci vs. OLO: Spô­so­bil krí­zu ku­chyn­ský bio­od­pad?

Pod­ľa de­ra­ti­zá­to­rov je hlav­ným lá­kad­lom pre hlo­dav­ce v po­sled­nom ob­do­bí prá­ve trie­de­nie ko­mu­nál­ne­ho od­pa­du a za­vá­dza­nie hne­dých zber­ných ná­dob.

„Ok­rem kla­sic­kých prob­lé­mov, ako je kŕ­me­nie ho­lu­bov a ma­čiek, je to aj väč­šie otep­ľo­va­nie. Naj­viac však v po­sled­nej do­be pris­pie­va trie­de­nie ko­mu­nál­ne­ho od­pa­du a bio­od­pa­du. Ne­vy­vá­ža sa tak čas­to a veľ­mi lá­ka po­tka­nov,“ vy­svet­lil pre STVR de­ra­ti­zá­tor Zde­no Jaš­ko.

Mest­ská spo­loč­nosť OLO (Od­voz a lik­vi­dá­cia od­pa­du) však ráz­ne od­mie­ta, že by za pre­mno­že­ním po­tka­nov stál vý­luč­ne bio­lo­gic­ký od­pad.

Ho­vor­ky­ňa OLO Zu­za­na Bal­ko­vá re­a­go­va­la, že vý­skyt ovplyv­ňu­je via­ce­ro fak­to­rov: „Ku­chyn­ský bio­od­pad od­vá­ža­me po­čas let­nej se­zó­ny dva­krát za týž­deň, čo je nad rá­mec slo­ven­skej le­gis­la­tí­vy.“

Čier­na lis­ti­na Petr­žal­ča­nov: Kde vša­de už be­ha­jú za bie­le­ho dňa?

Sve­dec­tvá oby­va­te­ľov v dis­ku­sii po­tvr­dzu­jú, že si­tu­ácia za­čí­na byť ne­únos­ná. Ľu­dia hlá­sia vi­zu­ál­ny kon­takt s po­tkan­mi tak­mer zo všet­kých kú­tov mest­skej čas­ti, a to nie­len po zo­tme­ní.

• Bu­da­tín­ska uli­ca: Oby­va­te­lia v čas­ti opro­ti pe­kár­ni NBÚ opi­su­jú pod­hra­ba­né zá­kla­dy do­mov. „Be­ha­jú aj za bie­le­ho dňa. Nor­mál­ne sa bo­jím cho­diť von a do­vnút­ra, hroz­né,“ sťa­žu­je sa Vla­di­mí­ra.
• Wolk­ro­vá a Fur­de­ko­va: Hlo­dav­ce pre­bie­ha­jú ľu­ďom pria­mo pod no­ha­mi pred vcho­do­vý­mi brá­na­mi.
• Lú­ky V a Ja­sov­ská: „Je to veľ­mi ne­prí­jem­né, ve­čer po zo­tme­ní keď vám pri no­hách pre­beh­ne po­tka­nis­ko. Opat­re­nia v po­do­be dvoch de­ra­ti­zá­cií roč­ne zjav­ne ne­sta­čia,“ pí­še Ak­ti Vi­ta.
• Te­ma­tín­ska a Tu­po­le­vo­va: Náv­štev­ní­ci hlá­sia cel­kom pod­ry­té pre­d­záh­rad­ky a po­tka­ny vy­bie­ha­jú­ce spod te­ra­so­vých rámp.
• Ďal­šie lo­ka­li­ty: Prob­lé­my po­tvr­dzu­jú aj ľu­dia z Há­lo­vej, Bla­go­evo­vej, Ro­má­no­vej či Šus­te­ko­vej uli­ce.

Spo­ry správ­cov brz­dia uza­my­ka­nie sto­jísk

Mno­hí dis­ku­tu­jú­ci vi­dia rie­še­nie v mo­der­ných uza­my­ka­teľ­ných sto­jis­kách na čip, ako fun­gu­jú na­prí­klad v Kar­lo­vej Vsi. V Petr­žal­ke však na­rá­ža­jú na by­rok­ra­ciu.

„U nás na Bu­da­tín­skej za to mô­že ot­vo­re­né sto­jis­ko, kto­ré roz­ha­dzu­jú ľu­dia bez do­mo­va. Prob­lém je, že ho spra­vu­jú až tri správ­cov­ské spo­loč­nos­ti, kto­ré sa ne­ve­dia me­dzi se­bou do­hod­núť na uzam­knu­tí. Žia­dal som as­poň o vy­re­za­nie krí­kov, kde sa mno­žia, ale ne­ús­peš­ne,“ ob­jas­nil po­za­die prob­lé­mu Se­bas­tián.

Olej do oh­ňa pri­lie­va­jú aj sve­dec­tvá o ne­pris­pô­so­bi­vých ob­ča­noch, kto­rí pod­ľa sved­kov na Há­lo­vej uli­ci či­pom ot­vá­ra­jú mre­že a od­pad­ky vy­ha­dzu­jú mi­mo ná­dob, či o „dob­ro­sr­deč­ných“ oby­va­te­ľoch, kto­rí na Víg­ľaš­skej či Lú­kach sy­pú na tráv­ni­ky zvyš­ky jed­la pre vra­ny a po­tka­nom do­kon­ca chys­ta­jú mis­ky s čis­tou vo­dou.

Kde zmiz­li po­u­lič­né mač­ky?

Vý­znam­ná časť sta­rou­sad­lí­kov v dis­ku­sii po­u­ká­za­la na eko­lo­gic­ký as­pekt prob­lé­mu. V mi­nu­los­ti bo­lo na petr­žal­ských síd­lis­kách pri­ro­dze­né množ­stvo po­u­lič­ných ma­čiek.

„Od­ke­dy sa za­vie­dol bio­od­pad, je ich viac vi­dieť. Ale vždy tu bo­li po­tka­ny, len­že bo­li tu aj mač­ky. Tie zmiz­li a po­tka­ny sú v hoj­nom po­čte späť,“ zho­du­jú sa via­ce­rí Petr­žal­ča­nia, pod­ľa kto­rých ma­la pri­ro­dze­ná re­gu­lá­cia mač­ka­mi ob­rov­ský vý­znam. Čias­toč­nou náh­ra­dou sú dnes so­vy, kto­ré sa na síd­lis­ku ob­ja­vi­li, no tie si­tu­áciu sa­my ne­z­vlá­da­jú.

Re­ak­cia sa­mosprá­vy: 28 mi­mo­riad­nych zá­sa­hov od za­čiat­ku ro­ka

Mest­ská časť Bra­ti­sla­va-Petr­žal­ka po­tvr­di­la, že evi­du­je ob­rov­ský ná­rast pod­ne­tov. Ok­rem ploš­nej jar­nej a je­sen­nej de­ra­ti­zá­cie mu­se­la sa­mosprá­va pri­stú­piť k okam­ži­tým rie­še­niam.

„Ten­to rok sme vy­ko­na­li už 28 mi­mo­riad­nych de­ra­ti­zá­cií. Nie je to len zá­sah na ve­rej­nom prie­s­trans­tve. Sú­čas­ťou je aj vý­zva by­to­vým do­mom, aby si za­bez­pe­či­li nie­len vy­čis­te­nie sto­jis­ka, ale aj sa­mot­nú de­ra­ti­zá­ciu vo svo­jich ob­jek­toch,“ uvied­la pre STV ve­dú­ca od­de­le­nia ži­vot­né­ho pro­stre­dia a územ­né­ho roz­vo­ja Petr­žal­ky Mi­riam Kam­hi­y­eho­vá.

Od­bor­ní­ci na zá­ver pri­po­mí­na­jú oby­va­te­ľom to naj­zá­klad­nej­šie pra­vid­lo – po­tkan ide vý­hrad­ne za po­tra­vou. Po­kiaľ ne­bu­dú sme­ti vy­ha­dzo­va­né v dô­klad­ne uzav­re­tých vre­ciach a sto­jis­ká osta­nú odo­mknu­té, po­tka­ny bu­dú v po­d­zem­ných chod­bách Petr­žal­ky vy­hrá­vať.

(STVR, Bra­ti­sla­va Petr­žal­ka, Na­ša Petr­žal­ka, BA24)