Osu­do­vá chy­ba v te­le­fó­ne: Se­ni­ori priš­li o 10 000 eur po tom, čo pod­vod­ní­ko­vi omy­lom pre­zra­di­li me­no vnu­ka

Fa­loš­ný vnuk ry­žu­je. Sta­či­lo jed­no krst­né me­no a pod­vod­ník mal vy­hra­té. Bra­ti­slav­skí po­li­caj­ti upo­zor­ňu­jú na ďal­ší smut­ný prí­pad, ke­dy star­ší man­že­lia priš­li o ce­lo­ži­vot­né úspo­ry. Pod­vod­ník vy­dá­va­jú­ci sa za vnu­ka ich pro­stred­níc­tvom te­le­fó­nu na­vi­go­val až k ban­ko­vé­mu okien­ku a ná­sled­ne do rúk ne­zná­me­ho mu­ža, kto­ré­mu odo­vzda­li obál­ku s ho­to­vos­ťou. (PZSR)

Dô­ver­či­vosť a sna­ha po­môcť sa ne­mu­sia vy­pla­tiť

Le­gen­da „vnuk v ties­ni“ opäť ud­re­la v pl­nej si­le. Ten­to­krát však pá­cha­te­ľo­vi vý­raz­ne po­moh­la ná­ho­da a dô­ver­či­vosť po­ško­de­ných, kto­rí mu v úvo­de roz­ho­vo­ru ne­ve­dom­ky po­skyt­li kľú­čo­vú in­for­má­ciu.

Sta­čil je­den te­le­fo­nát a ko­lo­toč pod­vo­du sa roz­to­čil na pl­né ob­rát­ky.

Pre­zra­de­né me­no ako vstup­ná brá­na

Pod­vod­ník za­vo­lal se­ni­orom a ča­kal na ich re­ak­ciu. Tí v dom­nien­ke, že ide o ro­din­né­ho prí­sluš­ní­ka, vy­slo­vi­li krst­né me­no svoj­ho sku­toč­né­ho vnu­ka.

Pá­cha­teľ sa tej­to in­for­má­cie okam­ži­te chy­til, po­tvr­dil iden­ti­tu a za­čal s ci­to­vým vy­die­ra­ním. Svo­jim obe­tiam tvr­dil, že súr­ne po­tre­bu­je po­ži­čať 10 000 eur pre ka­ma­rá­ta.

Na­vi­gá­cia až k pe­nia­zom

Sce­nár bol pre­cíz­ne na­plá­no­va­ný. Keď se­ni­or zis­til, že v najb­liž­šej ban­ke je za­tvo­re­ná po­klad­ňa, pod­vod­ník ho ne­ne­chal vy­dých­nuť. Po­čas ce­lé­ho pre­su­nu do inej po­boč­ky ban­ky ho dr­žal na te­le­fó­ne a in­štru­oval ho.

Po úspeš­nom vý­be­re ho­to­vos­ti na­sme­ro­val se­ni­ora na kon­krét­ne mies­to stret­nu­tia. Tam už ča­kal ne­zná­my muž, kto­ré­ho fa­loš­ný vnuk do te­le­fó­nu opí­sal ako „spo­ľah­li­vú oso­bu“. Se­ni­or mu bez po­doz­re­nia odo­vzdal obál­ku s de­sia­ti­mi ti­síc­ka­mi eur. Až ne­skôr, po kon­tak­te so sku­toč­ným vnu­kom, man­že­lia zis­ti­li, že sa sta­li obe­ťa­mi bez­cit­né­ho pod­vo­du.

Po­lí­cia va­ru­je: Pre­ruš­te ho­vor a ove­ruj­te!

Po­li­caj­ný zbor v sú­vis­los­ti s tým­to prí­pa­dom opä­tov­ne ape­lu­je na ve­rej­nosť, aby chrá­ni­la svo­jich star­ších prí­buz­ných. Pod­vod­ní­ci vy­uží­va­jú nie­len vy­so­ký vek, ale naj­mä mo­ment prek­va­pe­nia a stre­su.

Zá­klad­né pra­vid­lá bez­peč­nos­ti:

• Ni­kdy ne­prez­rá­dzaj­te me­ná: Ak vám nie­kto vo­lá a pý­ta sa „bab­ka, vieš kto som?“, ni­kdy ne­há­daj­te me­ná. Ne­chaj­te vo­la­jú­ce­ho, aby sa pred­sta­vil sám.
• Ove­ruj­te in­for­má­cie: Ak od vás nie­kto pý­ta pe­nia­ze cez te­le­fón, zlož­te a okam­ži­te za­vo­laj­te da­né­mu prí­buz­né­mu na je­ho re­ál­ne te­le­fón­ne čís­lo.
• Cu­dzie oso­by: Ni­kdy ne­odo­vzdá­vaj­te pe­nia­ze oso­bám, kto­ré ne­poz­ná­te, aj ke­by vám ich „vnuk“ od­po­ru­čil ako spo­ľah­li­vé.
• In­for­muj­te oko­lie: Ak má­te star­ších ro­di­čov ale­bo sta­rých ro­di­čov, kto­rí ne­pou­ží­va­jú in­ter­net, po­roz­prá­vaj­te sa s ni­mi o tých­to prak­ti­kách osob­ne.

V prí­pa­de aké­ho­koľ­vek po­doz­re­nia ne­vá­haj­te a ih­neď kon­tak­tuj­te po­lí­ciu na bez­plat­nom čís­le 158.

(PZSR, BA24)