Od­iš­la le­gen­da his­tó­rie ume­nia: Smú­ti­me za pro­fe­so­rom Iva­nom Ru­si­nom

Opúš­ťa nás pop­red­ný his­to­rik ume­nia. Vo ve­ku 82 ro­kov ne­ča­ka­ne opus­til svet špič­ko­vý od­bor­ník na re­ne­san­ciu a ba­rok, dl­ho­roč­ný pe­da­góg, prof. PhDr. Ivan Ru­si­na, CSc. Pro­fe­sor Ru­si­na zo­mrel v no­ci z 18. na 19. jú­na 2026. (BA24)





Od­chod pá­na pro­fe­so­ra za­sia­hol nie­len aka­de­mic­ký svet


Úmr­tie tej­to zá­sad­nej osob­nos­ti slo­ven­skej ve­dy a ume­nia hl­bo­ko za­siah­lo kľú­čo­vé in­šti­tú­cie, v kto­rých po­čas svoj­ho plod­né­ho ži­vo­ta pô­so­bil.

Úp­rim­nú sú­s­trasť ro­di­ne a blíz­kym vy­jad­ri­li Vy­so­ká ško­la vý­tvar­ných ume­ní (VŠVU) v Bra­ti­sla­ve, Slo­ven­ská ná­rod­ná ga­lé­ria (SNG) aj Ka­ted­ra de­jín a te­órie ume­nia Fi­lo­zo­fic­kej fa­kul­ty Tr­nav­skej uni­ver­zi­ty.



Ži­vot za­svä­te­ný sta­ré­mu ume­niu


Pro­fe­sor Ivan Ru­si­na za­čí­nal svo­ju pro­fe­si­onál­nu drá­hu v Slo­ven­skej ná­rod­nej ga­lé­rii, kde dl­hé ro­ky pô­so­bil ako ku­rá­tor sta­ré­ho ume­nia. Po­stup­ne sa vy­pra­co­val na jed­né­ho z naj­výz­nam­nej­ších špe­cia­lis­tov na ob­do­bie re­ne­san­cie a ba­ro­ka na Slo­ven­sku.


Po­čas svo­jej ka­ri­é­ry vy­s­trie­dal via­ce­ro kľú­čo­vých po­stov:

  • Pô­so­bil ako zá­stup­ca ria­di­te­ľa Ústa­vu de­jín ume­nia SAV.
  • Dl­hé ro­ky vie­dol Ka­ted­ru te­órie a de­jín ume­nia na VŠVU, kde úz­ko spo­lu­pra­co­val naj­mä s ka­ted­ra­mi re­štau­ro­va­nia, so­chár­stva a gra­fi­ky. Ako ex­ter­ný pe­da­góg tu pred­ná­šal na Ka­ted­re re­štau­ro­va­nia aj po od­cho­de do dô­chod­ku.
  • Svo­ju ve­dec­kú orien­tá­ciu ne­skôr roz­ší­ril o sak­rál­nu iko­no­gra­fiu, kto­rú pred­ná­šal na Tr­nav­skej uni­ver­zi­te, kde zá­ro­veň zís­kal aka­de­mic­ký ti­tul pro­fe­so­ra.


Je au­to­rom de­sia­tok vý­znam­ných štú­dií, mo­no­gra­fií a pre­dov­šet­kým za­kla­da­te­ľom mo­nu­men­tál­nej syn­te­tic­kej sé­rie De­ji­ny vý­tvar­né­ho ume­nia na Slo­ven­sku. Ako ku­rá­tor pri­pra­vil via­ce­ré zá­sad­né do­má­ce i stre­do­európ­ske vý­sta­vy (na­pr. Svät­ci v stred­nej Euró­pe).




Spo­mien­ky ko­le­gov a štu­den­tov: „Pred­náš­ky bo­li ta­ké dob­ré, že sme na ne cho­di­li dva­krát“


In­šti­tú­cie aj nie­kdaj­ší štu­den­ti sa zho­du­jú, že pro­fe­sor Ru­si­na bol nie­len ob­rov­skou ve­dec­kou ka­pa­ci­tou, ale pre­dov­šet­kým vý­ni­moč­ným a žič­li­vým člo­ve­kom. Ka­ted­ra de­jín a te­órie ume­nia Tr­nav­skej uni­ver­zi­ty naň­ho spo­mí­na ako na vzác­ne­ho člo­ve­ka s ga­lant­ným vy­stu­po­va­ním, kto­ré­ho ocho­ta po­môcť zo­sta­ne ne­za­bud­nu­teľ­ná.

Na so­ciál­nych sie­ťach sa okam­ži­te spus­ti­la vl­na do­jem­ných kon­do­len­cií od je­ho bý­va­lých žia­kov:




Bol tvor­com vý­znam­ných vý­stav s me­dzi­ná­rod­ným pre­sa­hom


Pro­fe­sor Ivan Ru­si­na po­čas svoj­ho dl­ho­roč­né­ho pô­so­be­nia v Slo­ven­skej ná­rod­nej ga­lé­rii pri­pra­vil ok­rem dl­ho­do­bých expo­zí­cií aj nie­koľ­ko vý­znam­ných vý­stav­ných pro­jek­tov pre­sa­hu­jú­cich nie­len sa­mot­nú in­šti­tú­ciu, ale aj úze­mie Slo­ven­ska. “Už pr­vý z nich Svät­ci v stred­nej Euró­pe, kto­rý bol v ro­ku 1993 sú­čas­ťou me­dzi­ná­rod­né­ho Ro­ka stre­do­európ­ske­ho ba­ro­ka, bol v skut­ku me­dzi­ná­rod­ným pro­jek­tom, a to au­tor­sky, ako aj vý­po­žič­ka­mi diel z 37 zbie­rok zo Slo­ven­ska, z Ma­ďar­ska, Čes­ka a Ra­kús­ka,” uvied­la v ofi­ciál­nej spo­mien­ke ná­rod­ná ga­lé­ria.

Skú­se­nos­ti z príp­ra­vy ako au­to­ra pro­jek­tu a edi­to­ra dvoj­ja­zyč­né­ho vý­prav­né­ho ka­ta­ló­gu eš­te viac roz­vi­nul v ďal­šej mo­nu­men­tál­nej vý­sta­ve Ba­rok, kto­rá bo­la pr­vou v cyk­le De­ji­ny slo­ven­ské­ho vý­tvar­né­ho ume­nia (1998). Ivan Ru­si­na spo­lu s 14-člen­ným au­tor­ským ko­lek­tí­vom zo­sta­vil k vý­sta­ve rov­no­men­nú sprie­vod­nú pub­li­ká­ciu, kto­rá ve­dec­kým spô­so­bom zhr­nu­la po­zna­nie slo­ven­ské­ho ba­ro­ka.

Je­ho ume­lec­ko­his­to­ric­ké bá­da­nie k de­ji­nám do­má­ce­ho ume­nia za­vŕ­šil naj­roz­siah­lej­ším pro­jek­tom v rám­ci cyk­lu De­ji­ny slo­ven­ské­ho vý­tvar­né­ho ume­nia, pub­li­ká­ci­ou Re­ne­san­cia (2009), ten­to­raz v spo­lu­prá­ci s 30 spo­lu­au­tor­mi, vrá­ta­ne ko­le­gov z Ma­ďar­ska a Ra­kús­ka.

Ako od­bor­ník na kres­ťan­skú iko­no­gra­fiu pri­pra­vil ok­rem via­ce­rých štú­dií a pub­li­ká­cií v spo­lu­prá­ci s prof. Ma­ria­nom Zer­va­nom aj dva vý­stav­né pro­jek­ty Prí­be­hy No­vé­ho zá­ko­na. Iko­no­gra­fia (2000) a Prí­be­hy Sta­ré­ho zá­ko­na. Iko­no­gra­fia (2006), pri­čom sprie­vod­né pub­li­ká­cie sa svo­jím kon­cep­tom, štruk­tú­rou a spra­co­va­ním ra­dia k štan­dard­ným me­dzi­ná­rod­ným prí­ruč­kám v tom­to seg­men­te de­jín ume­nia.

Na­po­kon svo­je zna­lec­tvo ni­zo­zem­ské­ho, flám­ske­ho a ho­land­ské­ho ma­liar­stva pre­ta­vil do pub­li­ká­cie Maj­strov­ské die­la ni­zo­zem­ské­ho ume­nia na Slo­ven­sku (2006) a pop­ri nej pri­pra­vil aj veľ­ko­le­pú vý­sta­vu Blud­ní Ho­lan­ďa­nia (2006 – 2007).

“Na­priek vy­so­kej od­bor­nos­ti a eru­do­va­nej exper­tí­ze na po­li do­má­ce­ho i za­hra­nič­né­ho ume­nia ob­do­bia ne­sko­rej re­ne­san­cie a ba­ro­ka a je­ho prí­no­su pre Slo­ven­skú ná­rod­nú ga­lé­riu i od­bor de­jín ume­nia na Slo­ven­sku, ostá­val prof. Ivan Ru­si­na skrom­ným člo­ve­kom, ochot­ným pria­teľ­sky sa po­de­liť o ra­du či usmer­ne­nie,” uzav­re­la SNG.




Po­sled­ná roz­lúč­ka s pá­nom pro­fe­so­rom


Slo­ven­ská ume­no­ve­da strá­ca v pro­fe­so­ro­vi Ru­si­no­vi nie­len au­to­ra zá­sad­ných pub­li­ká­cií, ale aj men­to­ra, kto­rý for­mo­val ce­lé ge­ne­rá­cie sú­čas­ných slo­ven­ských his­to­ri­kov ume­nia, ku­rá­to­rov a re­štau­rá­to­rov.

Ter­mín po­sled­nej roz­lúč­ky s pro­fe­so­rom Iva­nom Ru­si­nom za­tiaľ ne­bol ofi­ciál­ne zve­rej­ne­ný.

(VŠVU, Ka­ted­ra de­jín a te­órie ume­nia, Tr­nav­ská uni­ver­zi­ta, Slo­bod­ná ná­rod­ná ga­lé­ria, BA24)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *