No­vá éra pre ho­tel Ky­jev: In­ves­tor zís­kal sta­veb­né po­vo­le­nie, iko­nic­ká výš­ko­vá bu­do­va sa pre­me­ní na pro­jekt Ar­te­ria

Ho­tel Ky­jev ča­ka­jú zme­ny. Dl­hé ro­ky chát­ra­jú­ca iko­na bra­ti­slav­ské­ho Sta­ré­ho Mes­ta sa doč­ká svo­jej ob­no­vy. Brit­ský de­ve­lo­per Lords­hip zís­kal prá­vo­plat­né sta­veb­né po­vo­le­nie na kom­plet­nú re­kon­štruk­ciu bý­va­lé­ho ho­te­la Ky­jev na Raj­skej uli­ci. Ob­jekt sa sta­ne ústred­ným bo­dom šir­šie­ho re­vi­ta­li­zač­né­ho pro­jek­tu s náz­vom Ar­te­ria, kto­rý má do do­te­raz stag­nu­jú­cej lo­ka­li­ty v oko­lí Ka­men­né­ho ná­mes­tia pri­niesť no­vý ži­vot, ze­leň a mo­der­né ve­rej­né pries­to­ry. (AR)






Od stag­ná­cie k pro­jek­tu Ar­te­ria


Bý­va­lý ho­tel Ky­jev, 65 met­rov vy­so­ká stav­ba do­sta­va­ná v ro­ku 1973, pat­rí me­dzi naj­vyš­šie bu­do­vy v Sta­rom Mes­te. Po de­sať­ro­čiach chát­ra­nia a za­tvo­re­ní pô­vod­nej pre­vádz­ky v ro­ku 2011 sa oko­lo ob­jek­tu ne­hý­ba­lo tak­mer nič, ak ne­rá­ta­me níz­ko­roz­poč­to­vú ob­no­vu nie­kdaj­šie­ho po­d­zem­né­ho Lu­na ba­ru.

Ak­tu­ál­ne zís­ka­nie sta­veb­né­ho po­vo­le­nia pre re­kon­štruk­ciu na Raj­skej 2 pre­to in­ves­tor ozna­ču­je za zá­sad­ný míľ­nik.

„O ten­to mo­ment sme sa usi­lo­va­li dl­hé ro­ky. Bo­lo to ná­roč­né ob­do­bie pl­né vý­ziev a pre­ká­žok… Ve­rím, že vý­sle­dok pri­ne­sie do cen­tra mes­ta no­vú ener­giu a kva­lit­ný mest­ský ži­vot,“ uvie­dol Jo­nat­han Jack­son, pred­se­da pred­sta­ven­stva a ma­ji­teľ spo­loč­nos­ti Lords­hip Group.


Čo všet­ko pro­jekt Ar­te­ria pri­ne­sie?

  • Kom­plet­nú ob­no­vu ho­te­la Ky­jev pri za­cho­va­ní je­ho pô­vod­né­ho ob­je­mu a hod­not­ných ar­chi­tek­to­nic­kých prv­kov s im­ple­men­tá­ci­ou mo­der­ných tech­no­ló­gií 21. sto­ro­čia.
  • Vznik Ná­mes­tia umel­cov a re­vi­ta­li­zá­ciu nad­vä­zu­jú­cich ve­rej­ných prie­s­trans­tiev.
  • Po­stup­nú ob­no­vu su­sed­ných ob­jek­tov, vrá­ta­ne bu­dov na Cin­to­rín­skej uli­ci.
  • Pri­ro­dze­né pre­po­je­nie Ka­men­né­ho ná­mes­tia, Raj­skej a Cin­to­rín­skej uli­ce do jed­nej ži­vej mest­skej lo­ka­li­ty.


Na od­bor­nú strán­ku re­kon­štruk­cie bu­de do­hlia­dať Pe­ter Do­va­la, vý­kon­ný ria­di­teľ Lords­hip Slo­ven­sko, kto­rý má za se­bou skú­se­nos­ti s úspeš­nou ob­no­vou ná­rod­nej kul­túr­nej pa­miat­ky Pra­dia­reň 1900 v Bra­ti­sla­ve.





Mi­nu­losť pl­ná zvra­tov: Od eli­ty po plá­ny na bú­ra­nie


Keď ho­tel v ro­ku 1974 ot­vo­ri­li, stal sa vďa­ka ab­sen­cii váž­nej­šej kon­ku­ren­cie okam­ži­te jed­ným z naj­vy­hľa­dá­va­nej­ších uby­to­va­cích za­ria­de­ní v hlav­nom mes­te. Po Než­nej re­vo­lú­cii však kom­plex za­čal do­plá­cať na ne­dos­ta­tok fi­nan­cií. In­ves­tí­cie na skva­lit­ne­nie uby­to­va­nia ne­pri­chá­dza­li ani od vte­daj­šie­ho väč­ši­no­vé­ho švaj­čiar­ske­ho ak­ci­oná­ra, a ho­tel po­stup­ne upa­dal.

V ro­ku 2004 pre­bra­la ho­tel do sprá­vy spo­loč­nosť SK Cen­tre Bra­ti­sla­va pod záš­ti­tou brit­ské­ho de­ve­lo­pe­ra Lords­hip. Už o tri ro­ky ne­skôr (za­čiat­kom ro­ka 2007) sa váž­ne uva­žo­va­lo o kom­plet­nom zbú­ra­ní (asa­ná­cii) ho­te­la a vy­bu­do­va­ní no­vé­ho pro­jek­tu s náz­vom Cen­tre Pla­za.

K de­mo­lá­cii na­po­kon ne­doš­lo a ho­tel fun­go­val až do je­se­ne 2011, ke­dy sa je­ho pre­vádz­ka sta­la de­fi­ni­tív­ne ne­u­dr­ža­teľ­nou.






Čo na to ho­vo­ria Bra­ti­slav­ča­nia?


Oko­lie ho­te­la a Ka­men­né ná­mes­tie dl­ho­do­bo trau­ma­ti­zu­jú oby­va­te­ľov mes­ta. Pod­ľa star­šie­ho, no z hľa­dis­ku vi­zu­ál­ne­ho sta­vu stá­le vý­po­ved­né­ho pries­kum spo­loč­nos­ti GfK Slo­va­kia, vy­jad­ri­lo ne­spo­koj­nosť so sú­čas­nou po­do­bou lo­ka­li­ty až 70 % oby­va­te­ľov Sta­ré­ho Mes­ta a 65 % ľu­dí z os­tat­ných čas­tí Bra­ti­sla­vy.

Zá­ro­veň tak­mer všet­ci opý­ta­ní (95 – 96 %) oča­ká­va­li od ma­gis­trá­tu a miest­ne­ho úra­du ove­ľa vyš­šiu ak­ti­vi­tu a ini­cia­tí­vu pri re­vi­ta­li­zá­cii toh­to úze­mia. Ve­rej­nosť dl­ho­do­bo kri­ti­zo­va­la naj­mä bu­do­vy v zlom tech­nic­kom sta­ve, ne­dos­ta­tok ze­le­ne, ab­sen­tu­jú­ce mies­ta na od­dych, špi­nu a zvý­še­nú kon­cen­trá­ciu ľu­dí bez do­mo­va.





Pre­čo bu­do­va nie je pa­miat­kou?


Ho­ci sa s ohlá­se­ním re­kon­štrukč­ných plá­nov zo stra­ny brit­ské­ho in­ves­to­ra opa­ko­va­ne zdví­ha­li hla­sy čas­ti ve­rej­nos­ti a od­bor­ní­kov, kto­rí po­ža­do­va­li vy­hlá­se­nie kom­ple­xu Ky­jev a su­sed­né­ho ob­chod­né­ho do­mu za Ná­rod­nú kul­túr­nu pa­miat­ku (NKP), úra­dy ten­to krok ne­s­chvá­li­li.

Pa­miat­ko­vý úrad SR sí­ce v mi­nu­los­ti dekla­ro­val, že ne­spo­chyb­ňu­je vý­znam, aký ten­to kom­plex v kon­tex­te mo­der­nej po­voj­no­vej ar­chi­tek­tú­ry pred­sta­vu­je, no ús­ta­mi vte­daj­šie­ho ve­dú­ce­ho Od­bo­ru štát­ne­ho in­for­mač­né­ho sys­té­mu Pa­miat­ko­vé­ho úra­du SR Pet­ra Šku­la­ví­ka po­tvr­dil, že pre vy­hlá­se­nie za NKP ne­bo­li na­pl­ne­né zá­klad­né zá­kon­né kri­té­riá. S vy­hlá­se­ním za pa­miat­ku ok­rem in­ves­to­ra ne­sú­hla­si­la ani časť ve­rej­nos­ti, kto­rá po­ža­do­va­la čo naj­rých­lej­šiu zme­nu vi­zu­ál­ne ne­at­rak­tív­ne­ho pro­stre­dia.

Prá­vo­plat­né sta­veb­né po­vo­le­nie tak de­fi­ni­tív­ne uzat­vá­ra de­ká­du ne­is­to­ty a pre­tvá­ra plá­ny na pa­pie­ri do re­a­li­ty, kto­rá by ma­la do cen­tra hlav­né­ho mes­ta vrá­tiť bez­peč­ný, mo­der­ný a ži­vý ve­rej­ný pries­tor.





(Ar­te­ria, Wi­ki­pé­dia, BA24)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *