Ne­zná­ma že­na v OC Vi­vo!: Keď strach vy­s­trie­da otáz­ka, ako správ­ne po­môcť

Že­na z ná­kup­né­ho cen­tra vy­vo­la­la otáz­ky. Ná­kup­né cen­trá sú pri­ro­dze­ný­mi uzla­mi mes­ta, kde sa stre­tá­va­jú ti­sí­ce ľu­dí. Ob­čas tu však na­ra­zí­me na osu­dy, kto­ré nás vy­ve­dú z rov­no­vá­hy. Po­dob­nú skú­se­nosť opí­sal pán Ján v sku­pi­ne Má­me ra­di No­vé Mes­to. Stret­nu­tie s ne­zná­mou, zjav­ne hen­di­ke­po­va­nou že­nou, za­ne­cha­lo v je­ho dcé­re strach a v ňom sa­mom zmes šo­ku a sna­hy o po­cho­pe­nie. (BA24)

Ten­to prí­pad ot­vo­ril dô­le­ži­tú dis­ku­siu: Ako re­a­go­vať, keď na­še de­ti uvi­dia ina­kosť, kto­rá ich de­sí, a ako mô­že­me ako ko­mu­ni­ta po­môcť člo­ve­ku, kto­rý mož­no tr­pí v ti­chos­ti?

Ina­kosť nie je ag­re­si­vi­ta

Pod­ľa sve­dec­tiev via­ce­rých oby­va­te­ľov sa v pries­to­roch OC Vi­vo! pra­vi­del­ne po­hy­bu­je chu­dá, tma­vo­vla­sá že­na, kto­rá tr­pí sa­mo­vra­vou a špe­ci­fic­kým oč­ným ti­kom (čas­to vid­no len biel­ka). Mno­hí náv­štev­ní­ci si ten­to stav myl­ne vy­svet­ľu­jú ako opi­tosť ale­bo vplyv omam­ných lá­tok.

Miest­ni, kto­rí pa­ni po­zna­jú, však upo­zor­ňu­jú na iný roz­mer: prav­de­po­dob­ne ide o oso­bu so sil­ným zra­ko­vým pos­ti­hnu­tím v kom­bi­ná­cii s ne­uro­lo­gic­kým ale­bo du­šev­ným ocho­re­ním. Prá­ve ab­sen­cia oč­né­ho kon­tak­tu a ne­zvy­čaj­ná mo­to­ri­ka očí mô­žu pô­so­biť na oko­lie zne­po­ko­ji­vo, ho­ci pa­ni ni­ko­ho fy­zic­ky ne­o­hro­zu­je.

Lek­cia pre ro­di­čov: Od „opi­tos­ti“ k em­pa­tii

“Mu­sím sa pri­znať , že dcé­ra zo­sta­la cel­kom trau­ma­ti­zo­va­ná z po­hľa­du na ňu. Sna­žil som sa jej vy­svet­liť , že sa ne­mu­sí báť, že pa­ni bo­la mož­no len tro­cha opi­tá,” na­pí­sal Ján.

To však eš­te zrej­me ne­tu­šil, že že­na šlo o stret­nu­tie zrej­me s oso­bou s pod­lo­me­ným zdra­vím. I to mô­že byť pre die­ťa ná­roč­nou emó­ci­ou. Od­bor­ní­ci na vý­cho­vu ra­dia, aby sme sa v ta­kých­to chví­ľach vy­hli rých­lym sú­dom.

Ako to vy­svet­liť die­ťa­ťu?

• Prav­da bez stra­še­nia: „Tá­to te­ta má cho­ré te­líč­ko ale­bo oč­ká. Jej mo­zog a sva­ly ne­fun­gu­jú tak ako tvo­je, pre­to sa sprá­va inak. Ne­ro­bí to na­s­chvál a nie je ne­bez­peč­ná.“
• In­špi­rá­cia k po­mo­ci: „Nie­ke­dy sú ľu­dia cho­rí a ne­ma­jú ni­ko­ho, kto by sa o nich po­sta­ral. Pre­to mô­žu mať star­šie ob­le­če­nie. Skús­me na nich ne­po­ze­rať so stra­chom, ale s po­cho­pe­ním.“

Prak­tic­ký ná­vod: Čo mô­že­te uro­biť pre pa­ni v nú­dzi?

Ak chce­te prejsť od slov k či­nom a po­môcť kon­krét­nej oso­be, tu sú ces­ty, kto­rý­mi sa mô­že­te vy­dať:

1. Oslov­te stre­et­wor­ke­rov (OZ Va­gus): Tá­to or­ga­ni­zá­cia sa špe­cia­li­zu­je na prá­cu s ľuď­mi na okra­ji spo­loč­nos­ti pria­mo v te­ré­ne. Mô­že­te im za­slať sprá­vu s po­pi­som pa­ni a mies­tom, kde sa zdr­žia­va. Ich pra­cov­ní­ci ve­dia, ako nad­via­zať kon­takt s oso­bou, kto­rá mô­že tr­pieť du­šev­nou po­ru­chou.
2. So­ciál­ne od­de­le­nie Miest­ne­ho úra­du No­vé Mes­to: Ak pa­ni v lo­ka­li­te ži­je, sa­mosprá­va má so­ciál­nych pra­cov­ní­kov, kto­rí mô­žu pre­ve­riť jej ži­vot­nú si­tu­áciu a zis­tiť, či má za­bez­pe­če­nú zá­klad­nú sta­rost­li­vosť ale­bo lieč­bu.
3. Sprá­va ná­kup­né­ho cen­tra: In­for­muj­te ma­naž­ment cen­tra ale­bo bez­peč­nost­nú služ­bu, no nie for­mou sťaž­nos­ti. Skús­te sa spý­tať, či pa­ni po­zna­jú a či už kon­tak­to­va­li od­bor­nú po­moc.
4. Pria­me oslo­ve­nie: Ak sa na to cí­ti­te, po­koj­ným hla­som sa pa­ni opý­taj­te: „Dob­rý deň, ste v po­riad­ku? Ne­pot­re­bu­je­te s nie­čím po­môcť?“ Nie­ke­dy aj jed­no­du­ché uzna­nie ľud­skej dôs­toj­nos­ti do­ká­že zní­žiť na­pä­tie v da­nej chví­li.

Stret­nu­tie, kto­ré nás učí

Prí­pad z Vi­va! nám pri­po­mí­na, že ve­rej­ný pries­tor pat­rí nám všet­kým – aj tým, kto­rých osud po­zna­čil cho­ro­bou.

Na­šou úlo­hou nie je tých­to ľu­dí od­stra­ňo­vať z do­hľa­du, ale učiť se­ba aj svo­je de­ti, ako v ta­kých­to si­tu­áciách zo­stať ľuď­mi.

(Má­me ra­di No­vé Mes­to, BA24)