Chystajú severný obchvat. Národná diaľničná spoločnosť vyhlásila verejné obstarávanie na projektovú dokumentáciu pre úsek diaľnice D4 Bratislava, Rača – Záhorská Bystrica. Kľúčovou súčasťou tohto 12,4 km dlhého úseku má byť takmer 11,8‑kilometrový dvojrúrový Tunel Karpaty, ktorý by sa po dokončení stal najdlhším cestným tunelom na Slovensku. (NDS)
Začiatok stavby? To rozhodne nie je!
Diaľničiari ohlásili prípravu výstavby severného obchvatu metropoly. Čas by mal ušetriť tým, čo prechádzajú medzi Záhorím a podkarpatskou oblasťou v okolí Pezinka.
Ako upozorňujú odborníci aj verejnosť, nejde o začiatok výstavby, ale len o prípravnú fázu (stavebný zámer, EIA, podklady pre majetkovoprávne vyrovnanie a environmentálne posudky). Súbežne prebieha podrobný inžinierskogeologický a hydrogeologický prieskum.
Základné parametre a ciele projektu
- Úsek D4 Rača – Záhorská Bystrica: Dĺžka 12,42 km (z toho samotný tunel 11,76 km).
- Technické riešenie: Dve samostatné rúry, kategória D 26,5÷120, návrhová rýchlosť 100 km/h.
- Lokalita portálov: Východný portál severovýchodne od Rače, západný portál pri Marianke.
- Cieľ: Prepojenie D1 a D2, dokončenie severnej časti obchvatu Bratislava (D4) a odklonenie cca 40 % tranzitnej nákladnej dopravy z mesta (zníženie záťaže na Prístavnom moste či v tuneli Sitina).
- Odhadované náklady: Cca 1,7 miliardy eur (suma nie je konečná a počas prípravy sa môže meniť).
Projekt tunela Karpaty (D4)
- Úsek D4: Rača – Záhorská Bystrica (12,4 km)
- Tunel Karpaty: 11,76 km (2 rúry, najdlhší tunel na Slovensku)
- Odhad nákladov: ~1,7 mld. € (financovanie výstavby nezistené)
- Aktuálny stav: Súťaž na projektovú dokumentáciu + prieskumy
Riziká a otvorené otázky podľa odborníkov
Dopravný analytik Michal Feik a odborná verejnosť poukazujú na viaceré kritické faktory:
- Podzemné vody a ekológia: Hrozí narušenie vodného režimu Malých Karpát. Tunel môže fungovať ako drenáž a ohroziť pramene (spomína sa Svätá studňa či Vydrica).
- Náročná geológia: Trasa prechádza zlomovými štruktúrami, čo prináša riziko predraženia a predĺženia výstavby.
- Logistika rúbaniny a dopad na obce: Vyrazenie miliónov m³ horniny zaťaží Marianku, Raču a okolie hlukom, prachom a stovkami nákladných áut.
- Financovanie a časový horizont: Projektová dokumentácia je hradená zo štátneho rozpočtu, no model financovania samotnej výstavby zatiaľ neexistuje.
Živá diskusia pod ohlásením: Megalománia vs. nevyhnutná infraštruktúra
Vyhlásenie obstarávania spustilo pod statusmi plamennú debatu, v ktorej sa stretli dva odlišné pohlady na rozvoj dopravy:
Argumenty kritikov
- Kritika prioritizácie: Projekt nepovažujú za prioritu – chýba multimodálna dopravná štúdia pre bratislavskú aglomeráciu, ktorú odporúčal aj Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP).
- Udržateľná doprava vs. indukcia: Zdroje by mali smerovať skôr do železníc, prímestských vlakov, záchytných parkovísk a MHD. Stavba diaľnic podľa nich generuje ďalšiu automobilovú dopravu a zhoršuje klimatickú krízu.
- Skepticizmus k termínom: Občania poukazujú na dlhoročné meškania pri iných diaľničných stavbách na Slovensku a pochybujú o reálnom dokončení v dohľadnej dobe.
Argumenty zástancov
- Tranzit nepôjde na bicykel: Tranzitná kamiónová doprava (medzinárodná nákladná doprava) cez Bratislavu nemôže prejsť na bicykle ani na prímestské vlaky.
- Plynulosť znižuje emisie: Kamión stojaci v zápche na mestskom obchvate vyprodukuje viac emisií než plynule prechádzajúci obchvatom mimo zastavaného územia.
- Súbežný rozvoj: Výstavba cestného obchvatu a investície do železníc sa navzájom nevylučujú, ale dopĺňajú, keďže riešia odlišné dopravné prúdy.
(NDS, Michal Feik, BA24)



Pridaj komentár