Mest­skí po­slan­ci schvá­li­li zá­ve­reč­ný účet Bra­ti­sla­vy za rok 2025: Val­lo ho­vo­rí o his­to­ric­ky naj­niž­šom dl­hu, kri­ti­ci o „zdie­ra­ní ľu­dí z ko­že“

Gaz­do­va­li s pre­byt­kom. Bra­ti­slav­ské mest­ské za­stu­pi­teľ­stvo dňa 28. má­ja 2026 ofi­ciál­ne schvá­li­lo zá­ve­reč­ný účet hlav­né­ho mes­ta za rok 2025. Pod­ľa pri­má­to­ra Ma­tú­ša Val­la čís­la po­tvr­dzu­jú vý­bor­nú fi­nanč­nú kon­dí­ciu mes­ta a vy­vra­ca­jú čier­ne sce­ná­re. Bra­ti­sla­va do­siah­la pre­by­tok 25 mi­li­ó­nov eur a stiah­la za­dl­že­nie na his­to­ric­ké mi­ni­mum. Pre­zen­to­va­né úspe­chy však okam­ži­te na­ra­zi­li na tvr­dú kri­ti­ku ob­ča­nov a opo­zí­cie v in­ter­ne­to­vých dis­ku­siách. Tí ma­gis­trá­tu vy­čí­ta­jú, že skve­lé vý­sled­ky do­sia­hol len vďa­ka dras­tic­ké­mu zvy­šo­va­niu da­ní, par­kov­né­ho a po­kút. (BA24)

Čís­la, kto­ré pre­zen­tu­je ma­gis­trát

Ve­de­nie mes­ta po ro­ko­va­ní za­stu­pi­teľ­stva zve­rej­ni­lo kľú­čo­vé eko­no­mic­ké uka­zo­va­te­le za uply­nu­lý rok 2025:

• Pre­by­tok hos­po­dá­re­nia: 25 mi­li­ó­nov eur.
• Zni­žo­va­nie za­dl­že­nia: Dlh mes­ta kle­sol na 45,9 % a prog­nó­zy na ko­niec ro­ka 2026 pred­po­kla­da­jú po­kles pod 43 %, čo pri­má­tor ozna­čil za naj­niž­šie za­dl­že­nie v his­tó­rii Bra­ti­sla­vy.
• Re­zerv­né fon­dy: Re­zerv­ný fond mes­ta ak­tu­ál­ne dis­po­nu­je su­mou 22 mi­li­ó­nov eur, Fond roz­vo­ja bý­va­nia ob­sa­hu­je tak­mer 2 mi­li­ó­ny eur a Fond mo­bi­li­ty 9 mi­li­ó­nov eur. Tie­to pre­byt­ky bu­dú za­po­je­né do roz­poč­tu na rok 2026.

Ok­rem fi­nan­cií po­slan­ci schvá­li­li aj pre­ná­jom po­zem­kov na Zla­tých pies­koch pre mlá­dež­níc­ku aka­dé­miu fut­ba­lo­vé­ho Slo­va­na a po­tvr­di­li sil­ný man­dát pre pri­má­to­ra na ro­ko­va­nia o zá­chra­ne Mi­che­rov­ho le­sa vo Vl­čom hrd­le.

Dis­kus­ný du­el: Je to optic­ký klam ale­bo sku­toč­né hos­po­dá­re­nie?

Schvá­le­nie úč­tu vy­vo­la­lo na so­ciál­nych sie­ťach váš­ni­vú de­ba­tu, v kto­rej sa stret­li dva úpl­ne od­liš­né po­hľa­dy na mest­ské fi­nan­cie.

1. Optic­ký trik vďa­ka vyš­ším da­niam?

Kri­ti­ci pri­má­to­ro­vi okam­ži­te vy­čí­ta­li, že úspech nie je zá­slu­hou šet­re­nia mes­ta, ale pe­ňa­že­niek Bra­ti­slav­ča­nov.

„Pek­ne ste ľu­dí zo­dra­li z ko­že. Zvý­še­né da­ne, po­ku­ty za par­king, však ke­by to­to ne­bo­lo, tak ste v stra­te a mes­to zban­kro­tu­je,“ re­a­go­val v ko­men­tá­roch Ján Čon­ka.

K ne­mu sa pri­dal aj Ivan Lu­ča­nič, kto­rý po­u­ká­zal na schvá­le­né gra­fy zo zá­ve­reč­né­ho úč­tu: „Dva­krát zvý­še­né da­ne z ne­hnu­teľ­nos­ti, daň za uby­to­va­nie, daň za zau­ja­tie ve­rej­né­ho prie­s­trans­tva… Nie je to dô­ka­zom, že dob­re hos­po­dá­ri­te, skôr dô­ka­zom, že vám to dob­re pla­tia ľu­dia.“

V dis­ku­sii za­zne­la aj kon­krét­na ana­lý­za mest­ské­ho po­slan­ca Mar­ti­na Wink­le­ra (Regióny.sk), kto­rú ci­to­val Ján J. Kol­ler. Pod­ľa nej ab­so­lút­ny dlh mes­ta v ro­ku 2025 v sku­toč­nos­ti ne­kle­sol, ale stú­pol zo 186 mi­li­ó­nov eur na 230 mi­li­ó­nov eur (ná­rast o 24 %).

Pod­ľa ci­to­va­né­ho prís­pev­ku Vla­da Dul­lu za­sa ofi­ciál­ny zá­ve­reč­ný účet uvá­dza výš­ku dl­hu mes­ta k 31. de­cem­bru 2025 v su­me 232 194 583,28 eur (opro­ti 215,8 mi­li­ó­nom na kon­ci ro­ka 2024). Pod­ľa opo­zí­cie je tak po­kles za­dl­že­nos­ti na 44 % len „optic­kým efek­tom“ – dlh sa v per­cen­tách zdá men­ší, pre­to­že mes­tu vďa­ka vyš­ším da­niam ra­píd­ne stúp­li cel­ko­vé príj­my.

2. Ob­ra­na pri­má­to­ra: Pod­stat­ná je schop­nosť splá­cať

Do dis­ku­sie o ab­so­lút­nej výš­ke dl­hu sa za­po­jil aj sa­mot­ný pri­má­tor Ma­túš Val­lo, kto­rý ob­ha­jo­val me­to­di­ku vy­hod­no­co­va­nia:

„Zá­kon o roz­poč­to­vých pra­vid­lách, ústav­ný zá­kon o roz­poč­to­vej zod­po­ved­nos­ti a aj európ­ske fiš­kál­ne pra­vid­lá všet­ky jas­ne ho­vo­ria, že dlh sa má vy­hod­no­co­vať ako po­me­ro­vý in­di­ká­tor, či­že ako per­cen­to z príj­mov – prá­ve po­mer k príj­mom to­tiž vy­jad­ru­je schop­nosť dlh splá­cať. Na­vy­še, no­mi­nál­nu výš­ku dl­hu v ča­se ovplyv­ňu­je aj in­flá­cia,“ re­a­go­val Val­lo.

Zás­tan­co­via pri­má­to­ra v dis­ku­sii ar­gu­men­to­va­li, že mier­ne zvý­še­nie da­ní z ne­hnu­teľ­nos­tí je v po­rov­na­ní s ce­lo­štát­nym zdra­žo­va­ním za­ned­ba­teľ­né, a pý­ta­li sa, či chcú mať kri­ti­ci v mes­te rad­šej roz­pad­nu­tú in­fra­štruk­tú­ru a vy­pnu­té ve­rej­né osvet­le­nie.

Kau­za Le­ká­reň Sal­va­tor opäť na sto­le

Sú­čas­ťou kri­ti­ky bo­lo aj ob­vi­ne­nie, že mes­to vy­ho­di­lo 1 mi­li­ón eur za „ná­by­tok do le­kár­ne na Pan­skej uli­ci“. Na ob­ra­nu mes­ta sa však po­sta­vi­la dis­ku­tu­jú­ca Mi­la­da Jan­čo­vi­čo­vá, kto­rá uro­bi­la pod­rob­ný fak­tic­ký pre­hľad tej­to in­ves­tí­cie:

• Od­kup uni­kát­nej pa­miat­ky: Su­ma ne­ce­lé­ho 1 mi­li­ó­na eur bo­la kúp­na ce­na z ro­ku 2021, za kto­rú mes­to po ro­koch úsi­lia zís­ka­lo späť pô­vod­ný, ba­ro­ko­vý mo­bi­liár z ro­ku 1727 od sú­krom­né­ho zbe­ra­te­ľa.
• Zá­chra­na de­dič­stva: Vzác­ny ná­by­tok bol v 90. ro­koch z le­kár­ne pro­ti­práv­ne vy­ve­ze­ný a hro­zi­lo, že skon­čí na­trva­lo v za­hra­ni­čí.
• In­ves­tí­cia, kto­rá za­rá­ba: Mes­to his­to­ric­ký ob­jekt ne­zru­ino­va­lo, na­opak – bu­do­vu pre­na­ja­lo ne­zis­ko­vej or­ga­ni­zá­cii, fun­gu­je v nej re­ál­na le­ká­reň a vďa­ka tu­riz­mu a náj­mu pri­ná­ša mes­tu príj­my.

Ok­rem fi­nanč­ných tém vy­jad­ri­li ľu­dia v ko­men­tá­roch oba­vy, či sa mest­ské dl­hy ne­skrý­va­jú v úve­roch mest­ských pod­ni­kov (na­pr. Do­prav­ný pod­nik), a ob­ja­vi­li sa aj otáz­ky Bra­ti­slav­ča­nov, čo pres­ne plá­nu­je mes­to ro­biť so schát­ra­ným are­álom na Zla­tých pies­koch.

(Ma­túš Val­lo, BA24)