Jed­no­dňo­vý zá­zrak sa opa­ku­je: V Bo­ta­nic­kej záh­ra­de UK rozk­vi­tol ďal­ší zmi­jo­vec ob­rov­ský, me­ria re­kord­ných 260 cen­ti­met­rov

Pri­šiel deň kvit­nu­tia. Bo­ta­nic­ká záh­ra­da Uni­ver­zi­ty Ko­men­ské­ho v Bra­ti­sla­ve za­ží­va opäť mi­mo­riad­nu bo­ta­nic­kú sen­zá­ciu. V ne­de­ľu v sk­le­ní­koch rozk­vi­tol v po­ra­dí už dru­hý je­di­nec vzác­ne­ho zmi­jov­ca ob­rov­ské­ho. Ide o fas­ci­nu­jú­ci úkaz, kto­rý na­stá­va raz za nie­koľ­ko ro­kov a tr­vá len ne­uve­ri­teľ­ne krát­ko, pri­bliž­ne 24 až 36 ho­dín. No­vý rozk­vit­nu­tý kvet do­sa­hu­je výš­ku až 260 cen­ti­met­rov, čo zna­me­ná, že je o 30 cen­ti­met­rov vyš­ší než his­to­ric­ky pr­vý exem­plár, kto­rý na Slo­ven­sku rozk­vi­tol v au­gus­te 2024. (UK)

Bo­ta­nic­ký uni­kát z tro­pic­kých pra­le­sov Su­mat­ry

Zmi­jo­vec ob­rov­ský po­chá­dza vý­hrad­ne z tro­pic­kých pra­le­sov na in­do­néz­skom os­tro­ve Su­mat­ra, kde pat­rí me­dzi ohro­ze­né dru­hy z dô­vo­du ma­sív­ne­ho od­les­ňo­va­nia.

Rast­li­na väč­ši­nu svoj­ho ži­vo­ta tvo­rí je­di­ný ob­rov­ský me­ta­mor­fo­va­ný list pri­po­mí­na­jú­ci strom. Ten ukla­dá ži­vi­ny do ma­sív­nej po­d­zem­nej hľu­zy, kto­rá mô­že vá­žiť viac ako 60 ki­lo­gra­mov. Raz za 3 až 7 ro­kov, pri pr­vom kvit­nu­tí až po pri­bliž­ne 10 ro­koch, na­mies­to lis­tu vy­ras­tie a rozk­vit­ne ma­sív­ne sú­kve­tie.

„Ten­to rok nej­de o tú is­tú rast­li­nu, kto­rá kvit­la v le­te 2024 – tá sa mo­men­tál­ne na­chá­dza v takz­va­nej lis­to­vej fá­ze a čer­pá si­ly,“ spres­ni­lo Od­de­le­nie pre von­kaj­šie vzťa­hy Re­kto­rá­tu UK.

Prí­rod­ná von­ná ty­čin­ka: Zá­pach hni­jú­ce­ho mä­sa a tep­lo­ta 37 °C

Pre zmi­jo­vec ob­rov­ský je ok­rem re­kord­ných roz­me­rov ty­pic­ký aj in­ten­zív­ny zá­pach, pre kto­rý ho v an­glič­ti­ne na­zý­va­jú corp­se flo­wer, te­da mŕt­vol­ný kvet. V prí­ro­de tým­to spô­so­bom vá­bi mä­siar­ky a chro­bá­ky na ope­le­nie.

Rast­li­na do oko­lia uvoľ­ňu­je špe­ci­fic­ký che­mic­ký kok­tail:

• Zá­pach po­ka­ze­né­ho sy­ra a po­no­žiek: Ky­se­li­na izo­va­lé­ro­vá a di­me­tyl­tri­sul­fid.
• Zá­pach hni­jú­cich rýb a fe­ká­lií: Tri­me­ty­la­mín a in­dol.

Aby sa ten­to zá­pach roz­ší­ril do čo naj­väč­šej vzdia­le­nos­ti, stre­do­vý šú­ľok (apen­dix) sa pro­stred­níc­tvom špe­ciál­ne­ho bio­che­mic­ké­ho pro­ce­su v mi­to­chon­driách do­ká­že zo­hriať až na 37 °C. Tep­lo do­slo­va od­pa­ru­je aro­ma­tic­ké lát­ky do oko­lia a vy­tvá­ra do­jem ži­vé­ho tep­lo­krv­né­ho ži­vo­čí­cha v roz­kla­de.

Keď­že kvit­nu­tie tr­vá sot­va vy­še jed­né­ho dňa, náv­štev­ní­ci Bo­ta­nic­kej záh­ra­dy UK na náb­re­ží Du­na­ja ma­jú je­di­neč­nú a ča­so­vo ob­me­dze­nú prí­le­ži­tosť vi­dieť aj ucí­tiť ten­to sve­to­vý uni­kát na vlast­né oči.

Re­ka­pi­tu­lá­cia

(UK, BA24)