Drá­ma na Veľ­kom Draž­dia­ku so šťast­ným kon­com: Po­ho­to­ví mu­ži za­chrá­ni­li chrá­ne­nú užov­ku zo smr­teľ­nej pas­ce

Za­chrá­ni­li ha­da v pas­ci. Prí­beh so šťast­ným kon­com, kto­rý do­jal da­vy Bra­ti­slav­ča­nov, sa odo­hral pri ob­ľú­be­nom petr­žal­skom ja­ze­re Veľ­ký Draž­diak. Ju­lius Tes­se­dik si po­čas pre­chádz­ky vši­mol bez­bran­né zvie­ra uväz­ne­né v po­ho­de­nom od­pa­de. Krás­na užov­ka stro­mo­vá bo­la bez­ná­dej­ne za­mo­ta­ná v pev­nej plas­to­vej sie­ti a bez po­mo­ci ľu­dí by ju ča­ka­la po­ma­lá smrť. Vďa­ka rých­lej im­pro­vi­zá­cii a od­va­he dvoch ne­zná­mych mu­žov sa však pla­za po­da­ri­lo mi­li­me­ter po mi­li­met­ri vy­stri­hať na slo­bo­du. (NP)

Zá­chran­ná ak­cia s po­ži­ča­ným no­ží­kom

Ná­lez­ca ha­da ne­mal pri se­be žiad­ne ná­ra­die, no na­mies­to bez­rad­né­ho od­cho­du sa roz­ho­dol ko­nať. Od ne­ďa­le­ké­ho ry­bá­ra si po­ži­čal no­žík a na po­moc pri­vo­lal ná­hod­né­ho oko­lo­idú­ce­ho pá­na. Zá­chra­na vy­stre­so­va­né­ho zvie­ra­ťa si vy­ža­do­va­la ab­so­lút­nu pre­cíz­nosť.

„Had bol v ob­rov­skom stre­se, tak­že je­den ho mu­sel jem­ne pri­dr­žať a dru­hý mi­li­me­ter po mi­li­met­ri od­re­zá­vať pev­né oká sie­te,“ opí­sal ná­roč­nú si­tu­áciu Ju­lius Tes­se­dik.

Ho­ci sa na zve­rej­ne­nom vi­deu moh­lo zdať, že sieť sa už stih­la za­re­zať do te­la, užov­ka na­šťas­tie vy­viaz­la ce­lá a zdra­vá. Sám au­tor do­dal, že had sa sí­ce chví­ľu „je­do­val“, no na­ko­niec vy­cí­til po­moc, upo­ko­jil sa a opie­ral sa mu hla­vič­kou o ru­ku.

Prí­beh mal však aj svo­ju tem­nej­šiu strán­ku. Krát­ko pred zá­chra­nou sa pri ha­do­vi pri­sta­vil pár s ma­lým chlap­com, kto­rý chcel pla­za „za­chra­ňo­vať“ ho­de­ním veľ­ké­ho ku­sa ka­me­ňa. „Roz­mýš­ľal som, kde sa v ňom vô­bec na­bra­la ta­ká myš­lien­ka,“ po­zna­me­nal smut­ne Tes­se­dik.

Petr­žal­ča­nia tlies­ka­jú, no upo­zor­ňu­jú na od­pad

Prís­pe­vok v ko­mu­nit­nej sku­pi­ne okam­ži­te za­pla­vi­li de­siat­ky po­zi­tív­nych ko­men­tá­rov. Ľu­dia oce­ňu­jú chlad­nú hla­vu a ocho­tu po­môcť tvo­ro­vi, z kto­ré­ho má väč­ši­na po­pu­lá­cie pa­nic­ký strach.

• Mar­ce­la Mar­cel­ka: „Bo­že, ke­by ste mňa oslo­vi­li, ne­viem, či by som po­moh­la… Ale su­per prá­ca. Ľu­dia by už ko­neč­ne moh­li od­pad no­siť do­mov a nie há­dzať ka­de-ta­de.“
• Eri­ka Ro­ma­no­vá: „Člo­vek po­mo­hol, ale aj člo­vek spô­so­bil. Nie­kto tam tú sieť len tak ne­chal a ohro­zil aj ďal­šie zvie­ra­tá.“
• Si­mo­net Lib­ra: „Keď sa dob­rí ľu­dia spo­ja, tak len dob­re to mô­že do­pad­núť… pek­ný prís­pe­vok v dneš­nej do­be.“

Pre­čo je užov­ka stro­mo­vá vzác­na a uži­toč­ná?

Užov­ka stro­mo­vá (Za­me­nis lon­gis­si­mus) je na­ším naj­väč­ším a zá­ro­veň najv­zác­nej­ším dru­hom ha­da. Mno­hí ľu­dia ju v pa­ni­ke na­pá­da­jú, pri­čom pre člo­ve­ka ne­pred­sta­vu­je žiad­ne ne­bez­pe­čen­stvo.

Práv­na ochra­na:

Ten­to druh je na úze­mí Slo­ven­ska zá­ko­nom chrá­ne­ný. Spo­lo­čen­ská hod­no­ta jed­né­ho je­din­ca sa po­hy­bu­je v stov­kách eur. Ub­li­žo­va­nie, usmr­te­nie ale­bo ni­če­nie ich bio­to­pov je ne­le­gál­ne a po­va­žu­je sa za trest­ný čin pro­ti ži­vot­né­mu pro­stre­diu.

Prí­nos pre prí­ro­du a ľu­dí:

• Do­ko­na­lý de­ra­ti­zá­tor: Hlav­nú zlož­ku po­tra­vy užov­ky stro­mo­vej tvo­ria drob­né hlo­dav­ce – naj­mä my­ši, po­tka­ny a hra­bo­še. Pre záh­rad­ká­rov a poľ­no­hos­po­dá­rov je ten­to had ob­rov­ským po­žeh­na­ním, pre­to­že pri­ro­dze­ne a za­dar­mo re­gu­lu­je škod­cov bez po­tre­by che­mic­kých je­dov.
• Udr­žia­va­nie rov­no­vá­hy: Ako do­spe­lá lo­ví aj väč­ší hmyz či cho­ré vtá­ky, čím čis­tí eko­sys­tém. Sa­ma je pri­tom po­tra­vou pre dra­vé vtá­ky či šel­my, čím tvo­rí dô­le­ži­tý člá­nok po­tra­vo­vé­ho re­ťaz­ca.
• Bez je­du a bez ag­re­sie: Užov­ka stro­mo­vá nie je je­do­va­tá. Ide o po­koj­né­ho, pla­ché­ho ha­da, kto­rý pri stret­nu­tí s člo­ve­kom tak­mer vždy vo­lí útek. Uhryz­ne len v kraj­nej se­ba­ob­ra­ne, ak na ňu nie­kto stú­pi ale­bo ju ne­še­tr­ne chy­tí, no jej uhryz­nu­tie je pre člo­ve­ka ne­škod­né (po­dob­né po­škria­ba­niu od mač­ky).

Ten­to petr­žal­ský prí­beh uká­zal, že na­mies­to pred­sud­kov a zby­toč­nej ag­re­sie sta­čí spo­jiť si­ly, pre­ko­nať strach a za­chrá­niť ži­vot, kto­rý má v na­šej mest­skej prí­ro­de ne­za­stu­pi­teľ­né mies­to.

(Na­ša Petr­žal­ka, BA24)