Čier­na šta­tis­ti­ka v Bra­ti­sla­ve: Pod ko­le­sa­mi elek­tri­čiek pri­bú­da­jú de­ti, hľa­dá sa vin­ník a rie­še­nie

Chcú za­brá­niť zráž­kam s elek­trič­ka­mi. Hlav­né mes­to če­lí od za­čiat­ku ro­ka zne­po­ko­ji­vé­mu tren­du. Na elek­trič­ko­vých tra­tiach dra­ma­tic­ky pri­bú­da­jú zá­važ­né ne­ho­dy. Po­lí­cia len od ja­nu­ára do po­lo­vi­ce má­ja 2026 za­e­vi­do­va­la päť zrá­žok chod­cov s elek­trič­kou, pri­čom jed­na z nich sa skon­či­la tra­gic­ky. Do­prav­ný pod­nik spus­til pre­ven­tív­ne be­se­dy, ľu­dia však vo­la­jú aj po ďal­ších rie­še­niach. (BA24)

Zra­ze­ní chod­ci elek­trič­ka­mi v Bra­ti­sla­ve pri­bú­da­jú

Čier­nu bi­lan­ciu toh­to ro­ka s pia­ti­mi zra­ze­ný­mi oso­ba­mi v jú­ni pre­hĺbi­li dva me­dia­li­zo­va­né prí­pa­dy z Kar­lo­vej Vsi, pri kto­rých fi­gu­ro­va­li ma­lo­le­té de­ti:

• 18. jú­na 2026: Zráž­ka s ma­lo­le­tým chlap­com na Kar­lo­ves­kej uli­ci.
• 23. jú­na 2026: Zráž­ka s ma­lo­le­tým diev­ča­ťom na rov­na­kej uli­ci, pria­mo pri frek­ven­to­va­nej za­stáv­ke Seg­ne­ro­va.

Do­prav­ný pod­nik Bra­ti­sla­va (DPB) bi­je na pop­lach, no dis­ku­sia me­dzi od­bor­ník­mi a ve­rej­nos­ťou uka­zu­je, že ba­nál­ne vní­ma­nie prob­lé­mu – ako „po­ze­ra­nie do mo­bi­lov“ – si­tu­áciu ne­rie­ši.

DPB spúš­ťa be­se­dy na ško­lách, pred­nosť elek­trič­ky mno­hí pod­ce­ňu­jú

Pod­ľa DPB nie sú pra­vid­lá pre­chá­dza­nia zlo­ži­té – sta­čí sa za­sta­viť a po­zrieť do­ľa­va, do­pra­va a zno­va do­ľa­va. V re­a­li­te však ľu­dia ris­ku­jú ži­vo­ty pre pár ušet­re­ných se­kúnd pri do­bie­ha­ní spo­jov.

DPB pre­to v pon­de­lok od­štar­to­val pi­lot­nú pred­náš­ku na zá­klad­nej ško­le v Ra­či, kde pred žia­kov pred­stú­pil vo­dič elek­trič­ky Ro­land a do­prav­ná psy­cho­lo­gič­ka Lu­cia.

„Mno­hí ľu­dia v dneš­nej upo­náh­ľa­nej do­be ne­dá­va­jú po­zor. Elek­trič­ka však pred va­mi ne­do­ká­že hneď za­sta­viť,“ upo­zor­nil šéf DPB Mar­tin Ry­ban­ský s tým, že od no­vé­ho škol­ské­ho ro­ka bu­dú tie­to pre­ven­tív­ne be­se­dy na ško­lách or­ga­ni­zo­vať ma­sív­nej­šie. Uči­te­lia mô­žu ško­ly na tie­to ak­cie na­hla­so­vať už te­raz.

Ul­tra­zvu­ko­vé bzu­čia­ky, ram­py či zá­bra­ny? Ak­ti­vis­ta vy­vo­lal búr­li­vú de­ba­tu

Zná­my ak­ti­vis­ta Ivan Ma­tu­sik ad­re­so­val pri­má­to­ro­vi mes­ta pí­som­ný ná­vrh. Chce, aby bo­li pre­cho­dy cez ra­diá­ly vy­ba­ve­né bli­ka­jú­ci­mi čer­ve­ný­mi stĺpik­mi a naj­mä bzu­čia­kom s frek­ven­ci­ou oko­lo 18 kHz. Ten­to vy­so­ký tón po­ču­jú kvô­li pri­ro­dze­né­mu star­nu­tiu slu­chu tak­mer vý­luč­ne de­ti a mla­dí ľu­dia pod 25 ro­kov. Ma­tu­sik ve­rí, že zvuk by pre­ni­kol aj cez na­sa­de­né slú­chad­lá.

Je­ho sta­tus však na in­ter­ne­te okam­ži­te roz­pú­tal váš­ni­vú po­le­mi­ku pl­nú pro­ti­chod­ných ná­zo­rov.

Sú na vi­ne smart­fó­ny a slú­chad­lá?

Mno­hí ko­men­tu­jú­ci (na­pr. Da­nie­la) okam­ži­te po­u­ká­za­li na to, že ško­lá­ci by si ma­li v pr­vom ra­de vy­brať slú­chad­lá z uší. Iní opo­no­va­li (Má­rio), že dneš­né mo­der­né tech­no­ló­gie oko­li­tý hluk do­ko­na­le po­tlá­ča­jú. Sved­ko­via ne­hôd z Kar­lo­vej Vsi však pri­nies­li dô­le­ži­té sve­dec­tvo: „Obä­ťa­mi ne­hôd ne­bo­li všet­ci, kto­rí by po­u­ží­va­li mo­bil ale­bo slú­chad­lá. Po­sled­né šty­ri stre­ty v Kar­lo­vej Vsi vrá­ta­ne star­šie­ho pá­na – ani je­den ne­mal slú­chad­lá ani te­le­fón. Je to len časť prob­lé­mu,“ upo­zor­ni­la Lí­via.

Miest­ni na­vy­še pri­po­mí­na­jú, že kon­krét­ne na Seg­ne­ro­vej (kde je poš­ta, Bil­la, po­lik­li­ni­ka a ško­la) je pre­chod ex­trém­ne ne­bez­peč­ný aj kvô­li ne­o­hľa­du­pl­ným vo­di­čom áut v sú­bež­ných pru­hoch.

Ná­vrhy na tech­nic­ké rie­še­nia

• U‑čkové zá­brad­lia: Pod­ľa dis­ku­tu­jú­cej De­ni by sa ma­li vrá­tiť sta­ré zná­me la­by­rin­to­vé zá­bra­ny, kto­ré chod­ca do­nú­tia pred vstu­pom na ko­ľa­je spo­ma­liť a zme­niť smer. Za­zne­la však otáz­ka, ako by cez ne pre­chá­dza­li cyk­lis­ti (pod­ľa pred­pi­sov by ma­li z bi­cyk­la zo­sad­núť).
• Svet­lá v chod­ní­ku: Po­dob­ne ako v Juž­nej Kó­rei, via­ce­rým by sa pá­či­li LED pá­sy za­bu­do­va­né pria­mo vo vo­zov­ke pred pre­cho­dom, kto­ré svie­tia na červeno/zeleno a vi­dia ich aj ľu­dia so sk­lo­pe­nou hla­vou.
• Sve­tel­né ram­py: Ob­ja­vil sa aj ná­vrh na mi­nia­túr­ne ram­py, tie však kri­ti­ci od­miet­li s tým, že pre star­ších či ne­po­zor­ných ľu­dí mô­žu byť sa­my ose­be ne­bez­peč­né (na­pr. úder do hla­vy pri za­tvá­ra­ní).
• Hlu­ko­vý smog a zra­ni­teľ­né sku­pi­ny: Bar­ba­ra dô­raz­ne upo­zor­ni­la, že pri­dá­va­nie 18 kHz bzu­čia­kov vy­tvo­rí ob­rov­ský prob­lém pre ľu­dí s po­ru­cha­mi au­tis­tic­ké­ho spek­tra (PAS), ľu­dí s hy­pe­ra­ku­zi­ou či cel­ko­vou hy­per­sen­zi­ti­vi­tou na hluk.

Drs­ná os­ve­ta ver­zus do­prav­ná vý­cho­va

Časť ve­rej­nos­ti žia­da ná­vrat ku ko­re­ňom. Pod­ľa Já­na či Mi­ra by na­mies­to „bzu­čia­kov a sve­tie­lok“ ma­la na­stú­piť riad­na do­prav­ná vý­cho­va na ško­lách. Za­zne­li však aj ra­di­kál­nej­šie hla­sy.

Mi­ro­slav na­vrhu­je skon­čiť s „cen­zú­rou a roz­ma­zá­va­ním“ ne­hôd v sprá­vach: „Ukáž­te tie obe­te, roz­se­ka­né te­lá, daj­te to na bil­bo­ar­dy. Ukáž­te ne­po­zor­ným chod­com, ako bu­dú vy­ze­rať, keď sa s ni­mi po­hrá elek­trič­ka. Po­zý­vaj­te na be­se­dy ľu­dí, čo pre­ži­li a skon­či­li na vo­zí­ku.“

Dis­ku­sia jas­ne uka­zu­je, že kým de­ti ne­ma­jú pl­ne vy­vi­nu­tý od­had rých­los­ti a pud se­ba­zá­cho­vy, mes­to a spo­loč­nosť bu­dú mu­sieť nájsť kom­pro­mis me­dzi sta­veb­ný­mi úp­ra­va­mi tra­tí a dô­sled­nej­šou vý­cho­vou v ro­di­nách.

(DPB, Mar­tin Ry­ban­ský, Ivan Ma­tu­sik, BA24)