„Bo­žie ces­ty sú ne­vys­py­ta­teľ­né.“ Kar­lo­va Ves sa so sl­za­mi v očiach roz­lú­či­la s ob­ľú­be­ným pát­rom Ja­ro­sla­vom Cá­rom, je­ho no­vým do­mo­vom bu­de his­to­ric­ký Bre­hov

Ob­ľú­be­ný du­chov­ný mie­ri na vý­chod. Bo­li to chví­le pl­né vďač­nos­ti, do­ja­tia a úp­rim­ných stis­kov rúk. V Kos­to­le svä­té­ho Fran­tiš­ka z As­si­si v Kar­lo­vej Vsi sa v ne­de­ľu po­čas sláv­nost­nej svä­tej om­še ve­ria­ci roz­lú­či­li s ka­plá­nom a re­hoľ­ní­kom pát­rom Ja­ro­sla­vom Má­ri­ou Cá­rom, OFM­Conv. Po ôs­mich ro­koch in­ten­zív­nej, obe­ta­vej a ľud­sky blíz­kej služ­by v Bra­ti­sla­ve sa je­ho no­vým pô­so­bis­kom stá­va vý­cho­do­slo­ven­ská obec Bre­hov v ok­re­se Tre­bi­šov. (BA24)

Osem ro­kov na­pl­ne­ných služ­bou, blíz­kos­ťou a úsme­vom

Pá­ter Ja­ro­slav, ro­dák z Hu­men­né­ho a kňaz re­ho­le mi­no­ri­tov, za­ne­chal v Kar­lo­vej Vsi hl­bo­kú sto­pu. Po­čas svoj­ho osem ro­kov trva­jú­ce­ho pô­so­be­nia ne­bol len kňa­zom od ol­tá­ra, ale člo­ve­kom v pr­vej lí­nii kaž­do­den­ných ra­dos­tí i bo­les­ti svo­jich far­ní­kov.

• Du­chov­ný sprie­vod­ca: Pri­pra­vo­val de­ti na pr­vé svä­té pri­jí­ma­nie, snú­ben­cov na svia­tosť man­žels­tva a pô­so­bil ako pre­sby­ter Ne­oka­te­chu­me­nát­nej ces­ty.
• Služ­ba najz­ra­ni­teľ­nej­ším: Pra­vi­del­ne po­čas pr­vých piat­kov nav­šte­vo­val cho­rých a imo­bil­ných far­ní­kov pria­mo v ich do­mo­voch.
• For­má­cia mlá­de­že: Vy­učo­val ako ka­te­chét na Spo­je­nej ško­le sv. Fran­tiš­ka a svo­je káz­ne i du­chov­ný prí­stup pri­bli­žo­val šir­šej ve­rej­nos­ti aj cez ob­ra­zov­ky TV Lux.

„Pá­ter Ja­ro­slav, ďa­ku­je­me za tvo­ju obe­ta­vú prá­cu, čas, ocho­tu a ne­us­tá­lu blíz­kosť. Pra­je­me ti ve­ľa Bo­žie­ho po­žeh­na­nia a síl na tvo­jej ďal­šej kňaz­skej ces­te,“ od­zne­lo v ofi­ciál­nom po­ďa­ko­va­ní far­nos­ti.

Roz­lúč­ka pát­ra Ja­ro­sla­va s far­ník­mi v Kar­lo­vej Vsi. (Far­nosť Kar­lo­va Ves)

Do­jem­né slo­vá na roz­lúč­ku: „Ak bu­deš v mo­jom srd­ci, bu­deš so mnou stá­le“

Roz­lúč­ka pri­nies­la ob­rov­skú vl­nu emó­cií, kto­ré sa okam­ži­te pre­lia­li aj na so­ciál­ne sie­te. Far­ní­ci spo­mí­na­li na osob­né roz­ho­vo­ry, pria­teľ­ské po­vzbu­de­nia, no aj na po­sled­né služ­by, ako keď len pár dní pred svo­jím od­cho­dom od­pre­vá­dzal na po­sled­nej ces­te blíz­kych svo­jich ve­ria­cich na cin­to­rí­ne v Slá­vi­čom údo­lí.

Jed­na z far­ní­čok, pa­ni Eva, ve­no­va­la od­chá­dza­jú­ce­mu kňa­zo­vi slo­vá, kto­ré vy­sti­hu­jú po­ci­ty mno­hých:

„Dra­hý brat Ja­ro­slav, ke­dy­koľ­vek od­chá­dzaš, spo­mien­ky na te­ba si bu­dem navž­dy no­siť v srd­ci. Bu­deš mi veľ­mi chý­bať, no ve­rím, že vzdia­le­nosť ne­zna­me­ná za­bud­nu­tie. Ďa­ku­jem ti za tvo­ju prí­tom­nosť, slo­vá, úsmev a za to, aký si bol. Po­koj a dob­ro nech ťa spre­vá­dza­jú.“

Sám pá­ter Ja­ro­slav Má­ria Cár sa v zá­ve­re svo­jej po­sled­nej om­še pri­ho­vo­ril na­pl­ne­né­mu kos­to­lu s po­ko­rou a dô­ve­rou:

„Bo­žie ces­ty sú ne­vys­py­ta­teľ­né a kto po­zná Pá­no­vo zmýš­ľa­nie? S ta­kou dô­ve­rou a vní­ma­ním Bo­žej proz­re­teľ­nos­ti be­riem aj to­to po­zva­nie ísť slú­žiť nie­kam inam. Vás pro­sím len o mod­lit­bu, aby sme na­priek vzdia­le­nos­ti na se­ba ne­za­bud­li.“

Z hlav­né­ho mes­ta k On­da­ve: No­vý do­mov v his­to­ric­kom kláš­to­re v Bre­ho­ve

Ces­ta ob­ľú­be­né­ho kňa­za te­raz sme­ru­je na ju­ho­vý­chod­né Slo­ven­sko. Je­ho no­vým do­mo­vom sa stá­va obec Bre­hov na Zem­plí­ne, pri rie­ke On­da­va.

Pre pát­ra Ja­ro­sla­va ide o ná­vrat k hl­bo­kým re­hoľ­ným ko­re­ňom. V Bre­ho­ve sa to­tiž na­chá­dza vý­znam­ný ba­ro­ko­vý kláš­tor mi­no­ri­tov z 18. sto­ro­čia, spo­je­ný s pô­vod­ne ro­mán­skym Kos­to­lom svä­té­ho Fran­tiš­ka z As­si­si z 13. sto­ro­čia. Ten­to his­to­ric­ký a du­chov­ne bo­ha­tý kom­plex slú­ži mi­no­ri­tom do­dnes.

Bre­hov mal vla­ni 557 oby­va­te­ľov. His­tó­ria ob­ce pre­sa­hu­je ti­síc ro­kov. (Maps Go­og­le)

Pá­ter Ja­ro­slav, kto­rý v mi­nu­los­ti pô­so­bil aj ako mi­si­onár v Al­bán­sku či vo ve­de­ní slo­ven­skej kus­tó­die mi­no­ri­tov, tak za­čí­na ďal­šiu ka­pi­to­lu svo­jej kňaz­skej ces­ty. Kar­lo­va Ves mu na nej že­lá po­koj, dob­ro a ne­us­tá­lu Bo­žiu ochra­nu.

(Far­nosť Kar­lo­va Ves, Bre­hov, Wi­ki­pé­dia, BA24)