Aj v ob­las­ti Bra­ti­sla­vy slá­vi­me Na­ne­bov­za­tie Pre­bla­ho­sla­ve­nej Pan­ny Má­rie: Naj­väč­ší ma­rián­sky svia­tok spá­ja­jú stá­roč­né tra­dí­cie aj pú­te

Dnes je cir­kev­ný svia­tok. Ka­to­líc­ka cir­kev slá­vi pri­ká­za­ný svia­tok Na­ne­bov­za­tia Pre­bla­ho­sla­ve­nej Pan­ny Má­rie. Ide o naj­výz­nam­nej­ší ma­rián­sky svia­tok li­tur­gic­ké­ho ro­ka, kto­ré­ho ko­re­ne sia­ha­jú do apoš­tol­ských čias a kto­rý do­dnes spá­ja du­chov­ný roz­mer s bo­ha­tý­mi ľu­do­vý­mi zvyk­mi. (TKKBS)

His­to­ric­ké a te­olo­gic­ké ko­re­ne: Usnu­tie, prázd­ny hrob a dog­ma z ro­ku 1950

Pod­ľa kres­ťan­skej tra­dí­cie Pan­na Má­ria po za­vŕ­še­ní svoj­ho po­zem­ské­ho ži­vo­ta ne­zom­re­la na cho­ro­bu či sta­ro­bu, ale „usnu­la“ z túž­by po svo­jom Sy­no­vi. Jej hrob v Je­ru­za­le­me na úpä­tí Oli­vo­vej ho­ry sa na­šiel prázd­ny. Ve­ria­ci od naj­star­ších čias vy­zná­va­li, že bo­la s te­lom i du­šou vza­tá do ne­bes­kej slá­vy.

• Evo­lú­cia sviat­ku: Slá­ve­nie po­tvr­dil by­zant­ský ci­sár Mau­rí­cius v 6. sto­ro­čí na 15. au­gus­ta. V Rí­me ho v 7. sto­ro­čí za­vie­dol pá­pež Ser­gius I. aj so sláv­nost­nou svieč­ko­vou pro­ce­si­ou.
• Vy­hlá­se­nie dog­my: I keď bis­ku­pi žia­da­li vy­hlá­se­nie člán­ku vie­ry už v ro­ku 1870, dog­ma o Na­ne­bov­za­tí bo­la ofi­ciál­ne vy­hlá­se­ná až 1. no­vem­bra 1950 pá­pe­žom Pi­om XII. apoš­tol­skou kon­šti­tú­ci­ou Mu­ni­fi­cen­tis­si­mus De­us.

Ľu­do­vé tra­dí­cie: „Ma­tič­ka by­lin­ná“ a po­žeh­ná­va­nie kve­tov

V ľu­do­vej kul­tú­re sa ten­to deň spá­ja s po­ďa­ko­va­ním za úro­du a na­zý­va sa aj ako Pan­na Má­ria v žat­ve či Ma­tič­ka by­lin­ná. Zvyk pri­ná­šať do chrá­mov na po­žeh­na­nie ky­ti­ce lie­či­vých by­lín, poľ­ných kve­tov, obi­lia a plo­dov vy­chá­dza zo sta­rej le­gen­dy:

Keď apoš­to­lo­via na žia­dosť ne­skor­šie pri­chá­dza­jú­ce­ho To­má­ša ot­vo­ri­li Má­ri­in hrob, na­mies­to te­la v ňom na­šli len von­né kve­ty ru­ží, ľa­lií a lie­či­vé by­li­ny.

Ten­to zvyk po­žeh­ná­va­nia rast­lín sa v li­tur­gic­kých kni­hách aj vo far­nos­tiach v oko­lí Bra­ti­sla­vy za­cho­vá­va do­dnes.

Pút­nic­ké mies­ta v re­gi­ó­ne: Od Du­naj­skej Luž­nej po Trs­tín

Svia­tok Na­ne­bov­za­tia je tra­dič­ne spo­je­ný s veľ­ký­mi pú­ťa­mi po ce­lom Slo­ven­sku. Pre oby­va­te­ľov bra­ti­slav­ské­ho re­gi­ó­nu sú najb­liž­šie a naj­výz­nam­nej­šie pút­nic­ké mies­ta:

• Du­naj­ská Luž­ná: Tra­dič­ná púť k Ma­do­ne Žit­né­ho os­tro­va, kto­rá pat­rí k vy­hľa­dá­va­ným du­chov­ným cen­trám v bez­pro­stred­nej blíz­kos­ti hlav­né­ho mes­ta.
• Trs­tín (Há­ji­ček): Ob­ľú­be­né ma­rián­ske pút­nic­ké mies­to na úpä­tí Ma­lých Kar­pát.
• Nit­ra (Kal­vá­ria) a Sta­ré Ho­ry: Vý­znam­né ce­lo­slo­ven­ské pút­nic­ké tra­dí­cie s his­tó­ri­ou sia­ha­jú­cou až do ro­ku 1766.

Sláv­nosť sa v chrá­moch za­čí­na už vo štvr­tok 14. au­gus­ta ve­čer­ný­mi vi­gíl­ny­mi svä­tý­mi om­ša­mi.

(TK KBS, BA24)