Filiálka sa dočká obnovy? Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) predstavili výsledky novej štúdie, ktorá počíta s oživením tohto strategického uzla do roku 2036. Ambiciózny plán však naráža na kritiku samosprávy. Kým železničiari preferujú úsporné nadzemné riešenie, starosta Nového Mesta varuje pred vznikom “mŕtveho priestoru” a volá po kvalitnejšej architektúre. (BA24)

Prečo je Filiálka pre Bratislavu kľúčová?
Téma obnovy stanice Filiálka nie je len o jednej budove, ale o prežití celého železničného uzla Bratislava.
ŽSR argumentujú tromi hlavnými faktormi:
- Kapacita Hlavnej stanice: Tá je dnes na hranici svojich možností. Presun časti osobných vlakov na Filiálku uvoľní koľaje pre nákladnú dopravu v smere východ – západ.
- Záložné riešenie: Počas plánovanej veľkej rekonštrukcie Hlavnej stanice bude Filiálka slúžiť ako náhradný terminál pre prímestskú dopravu.
- Dostupnosť: Poloha stanice v blízkosti Trnavského mýta ponúka cestujúcim lepšie napojenie na centrum mesta a sieť MHD než súčasná Hlavná stanica.

Víťazný variant 1B: Vlaky na estakáde a development
Hoci štúdia preverovala až päť variantov (vrátane podzemného tunela smerom na Mlynské nivy), CBA analýza (náklady a výnosy) označila za ekonomicky najpriechodnejšie riešenie Variant 1B.
| Parameter | Špecifikácia víťazného variantu 1B |
| Investičné náklady | Približne 129 miliónov EUR |
| Technické riešenie | Estakáda (most) v dĺžke 900 m nad ulicami Riazanská a Jarošova |
| Poloha stanice | Na úrovni terénu v súčasnom priestore stanice |
| Urbanizmus | Možnosť výstavby budov priamo nad koľajiskom (inšpirácia Viedňou) |
| Termín realizácie | Najneskôr do roku 2036 |

„Projekt je kľúčový pre riešenie tlaku na dopravnú kapacitu,“ hovorí ŽSR
Generálny riaditeľ ŽSR Miroslav Garaj považuje štúdiu za základ pre zmysluplné vyriešenie problematiky uzla Bratislava.
Podľa neho je variant 1B návratný a rešpektuje limity štátneho rozpočtu, pričom umožňuje urbanisticky dotvoriť dnes nevyužité územie na atraktívnom pozemku.
Starosta Matúš Čupka: Premárnená príležitosť?
Kým železničiari hovoria o efektivite, starosta mestskej časti Nové Mesto Matúš Čupka neskrýva sklamanie. Dlhoročný úzus o podzemnej stanici, nad ktorou by vznikol zelený park, padol v prospech nadzemnej trate.
„Estakáda prinesie na Kukučínovu nový dominantný prvok – mŕtvy priestor pod ňou. Obávam sa, či to nebude nevľúdny temný priestor, ktorý bude priťahovať rôznych ľudí namiesto toho, aby sme tu mali kvalitný park,“ varuje starosta.
Hlavné výhrady samosprávy:
- Mŕtvy priestor pod mostom: Chýba jasná vízia, či pod estakádou vznikne skejtpark, parkovisko alebo len zanedbaná zóna.
- Logistika peších: Pri kapacite vlaku 500 pasažierov sú súčasné chodníky smerom k Račianskej a Vajnorskej radiále podľa starostu poddimenzované.
- Chýbajúca súťaž: Starosta apeluje, aby sa na tak významné miesto vyhlásila medzinárodná architektonická súťaž namiesto čisto technického inžinierskeho riešenia.

Inšpirácia z Berlína vs. realita rozpočtu
Matúš Čupka dáva za vzor Park am Gleisdreieck v Berlíne, kde sa podarilo skĺbiť železnicu s prvotriednym verejným priestorom. ŽSR sa však bránia geológiou a financiami – podzemné varianty narážajú na vysokú hladinu podzemnej vody z Dunaja a riziko narušenia statiky okolitých budov.
Osud Filiálky tak nateraz zostáva v rovine technického kompromisu. Či sa podarí nájsť prienik medzi potrebami železníc a predstavami mesta o zelenom centre, ukážu ďalšie rokovania medzi Ministerstvom dopravy a bratislavskou samosprávou.
(ŽSR, Matúš Čupka, BA24)


Pridaj komentár