Zo­mrel Jú­lius Gy­er­mek: Re­ži­sér, kto­rý na­učil slo­ven­skú ope­ru pra­co­vať so svet­lom

Zo­mrel Jú­lius Gy­er­mek. Le­gen­da za­kla­da­teľ­skej ge­ne­rá­cie oper­ných tvor­cov nás opus­ti­la vo ve­ku 94 ro­kov. Je­ho in­sce­ná­cia Ver­di­ho Na­buc­ca dr­ží his­to­ric­ký re­kord SND s ne­uve­ri­teľ­ný­mi 420 re­prí­za­mi. (SND)

Ces­ta k ope­re: Od či­noh­ry k par­ti­tú­re

Ho­ci Jú­lius Gy­er­mek (na­ro­de­ný 18. 4. 1931) za­čí­nal štú­di­om či­no­her­nej ré­žie, svet ope­ry ho po­hl­til už krát­ko po ná­stu­pe do SND v ro­ku 1954.

Po­čas svo­jej tak­mer pol­sto­roč­nej ka­ri­é­ry v na­šom pr­vom di­vad­le pô­so­bil nie­len ako re­ži­sér, ale aj ako dra­ma­turg a šéf­dra­ma­turg.

Maj­ster svet­la a tie­ňa

Gy­er­me­kov re­žij­ný ru­ko­pis bol uni­kát­ny. Kým iní sta­va­li na veľ­ko­le­pých ku­li­sách, on ob­ja­vil si­lu scé­nic­ké­ho svet­la.

• Sve­tel­ná opo­na: Bol pr­vým tvor­com u nás, kto­rý ten­to pr­vok uplat­nil.
• Mi­ni­ma­liz­mus: Kon­tras­tom svet­la a tie­ňa do­ká­zal vy­tvo­riť pries­tor, kto­rý čas­to na­hrá­dzal fy­zic­ké ku­li­sy.
• Ver­nosť au­to­ro­vi: Ne­sna­žil sa o pro­vo­ka­tív­ne vý­kla­dy, ale o to, aby na ja­vis­ku oži­la kva­li­ta hu­dob­nej par­ti­tú­ry.

Re­kord, kto­rý zrej­me ni­kto ne­pre­ko­ná

Me­no Jú­liu­sa Gy­er­me­ka bu­de navž­dy spä­té s ti­tu­lom Na­buc­co. Je­ho re­žij­ná ver­zia tej­to Ver­di­ho ope­ry sa na ja­vis­ku SND udr­ža­la ne­sku­toč­ných 27 se­zón. S po­čtom 420 re­príz ide o na­jús­peš­nej­šiu oper­nú in­sce­ná­ciu v de­ji­nách Slo­ven­ské­ho ná­rod­né­ho di­vad­la.

Ok­rem Na­buc­ca sa pod­pí­sal pod ďal­šie kľú­čo­vé die­la:

• Ai­da a Tru­ba­dúr (Giu­sep­pe Ver­di)
• Lu­cia di Lam­mer­mo­or (Ga­e­ta­no Do­ni­zet­ti)
• Ci­sá­ro­ve no­vé ša­ty (Ju­raj Be­neš) – pô­vod­ná slo­ven­ská tvor­ba.

„Uplat­ňo­val an­tic­ký ká­non jed­no­ty mies­ta, de­ja a ča­su a mi­mo­riad­nu po­zor­nosť ve­no­val prá­ci so spie­va­jú­cim her­com.“ (SND)

Jú­lius Gy­er­mek zo­mrel v stre­du 28. ja­nu­ára 2026 v Bra­ti­sla­ve. S je­ho od­cho­dom strá­ca slo­ven­ská scé­na nie­len veľ­ké­ho umel­ca, ale aj pre­cíz­ne­ho dra­ma­tur­ga, kto­rý for­mo­val vkus ge­ne­rá­cií di­vá­kov.

„Bol na­ším men­to­rom a čis­tým člo­ve­kom“: Osob­nos­ti spo­mí­na­jú na Jú­liu­sa Gy­er­me­ka

Od­chod le­gen­dár­ne­ho re­ži­sé­ra vy­vo­lal na so­ciál­nych sie­ťach vl­nu spo­mie­nok. Ko­le­go­via, žia­ci a pria­te­lia sa zho­du­jú v jed­nom. Jú­lius Gy­er­mek ne­bol len maj­strom re­mes­la, ale pre­dov­šet­kým vzác­nym člo­ve­kom, kto­rý do­ká­zal po­vzbu­diť a vniesť na scé­nu po­vest­nú zla­tú éru.

De­but, na kto­rý sa ne­za­bú­da

Pre mno­hých oper­ných spe­vá­kov bol Jú­lius Gy­er­mek tým, kto im ot­vo­ril dve­re k veľ­kej ka­ri­é­re.

• Ján Gal­la, ba­sis­ta a dl­ho­roč­ný só­lis­ta SND, spo­mí­na na svoj de­but v le­gen­dár­nom Na­buc­co­vi a ďal­ších ti­tu­loch: „Ma­la som mož­nosť s ním spo­lu­pra­co­vať dl­hé ro­ky, spo­mí­nam na ne­ho a je­ho in­sce­ná­cie ako na tie najk­raj­šie zá­žit­ky v na­šej ope­re.“
• Po­dob­ne sa pri­dá­va aj Bo­že­na Fe­ran­co­vá, kto­rá pod je­ho tak­tov­kou de­bu­to­va­la v ope­re Lu­cia di Lam­mer­mo­or, či te­no­ris­ta Mar­tin Gy­i­me­si, kto­rý ne­za­bud­ne na svoj spe­vác­ky de­but v Ban­skej Bys­tri­ci prá­ve v Gy­er­me­ko­vej ré­žii.

Ľud­skosť a hu­mor do po­sled­nej chví­le

Do­jí­ma­vé sve­dec­tvo pri­nies­la je­ho ne­ter Sy­sa Kle­in, kto­rá ho nav­ští­vi­la len pred dvo­ma me­siac­mi: „Bol bez zná­mok star­nu­tia, rov­na­ko vtip­ný, pl­ný spo­mie­nok a svo­jím spô­so­bom mla­dist­vý. Bol in­te­lek­tu­ál­nym os­tro­vom v do­be, keď sa vzde­la­nie ne­ce­ní rov­no­cen­ne so zruč­nos­ťa­mi.“

Jo­zef Ivaš­ka vy­z­dvi­hol je­ho pe­da­go­gic­ký prí­nos na Aka­dé­mii ume­ní v Ban­skej Bys­tri­ci. Spo­mí­na na dl­hé a po­uč­né roz­ho­vo­ry vo vla­koch me­dzi Bra­ti­sla­vou a Bys­tri­cou: „Ďa­ku­jem, že ste ma vždy po­vzbu­di­li a na­pl­ni­li opti­miz­mom. Vždy ste vra­ve­li, že mám ta­lent ko­mi­ka, s kto­rým sa tre­ba na­ro­diť.“

Maj­ster fé­ro­vos­ti

Ko­le­go­via z di­va­del­né­ho zá­ku­li­sia aj pó­dia, ako na­prí­klad Ja­na Naß, La­di­slav Pre­šín­sky či di­ri­gent Oli­ver Do­hná­nyi, sa zho­du­jú na je­ho fé­ro­vos­ti.

• „Bol to veľ­mi fé­ro­vý a chá­pa­vý člo­vek, veľ­mi dob­re sa s ním pra­co­va­lo,“ pí­še Ja­na Naß.
• La­di­slav Ne­shy­ba do­dá­va, že je­ho dob­rá ná­la­da „tam ho­re“ ur­či­te uro­bí eš­te ve­ľa ra­dos­ti.
• „Zla­tá éra ope­ry… Od­po­čí­vaj­te v po­ko­ji a ďa­ku­je­me za všet­ko, čo ste pre ope­ru uro­bi­li.“ – Má­ria Po­rub­či­no­vá, sop­ra­nis­t­ka.

Česť je­ho pa­miat­ke

ODPOČINUTIE VEČNÉ
DAJ MU MILOSTIVÝ PANE
A SVETLO VEČNÉ NECH MU SVIETI

(Ope­ra SND, BA24)