Ume­nie, kto­ré lie­či du­šu die­ťa­ťa: Uči­teľ­ka z MŠ Bor­ská vy­da­la uni­kát­nu kni­hu o ar­te­fi­le­ti­ke

Uči­teľ­ka zo škôl­ky vy­da­la kni­hu. Ľu­bi­ca Kis­so­vá je z Ma­ter­skej ško­ly Bor­ská a zá­ro­veň lek­tor­ka ar­te­fi­le­ti­ky. Svo­je dl­ho­roč­né skú­se­nos­ti pre­ta­vi­la do no­vej pub­li­ká­cie s náz­vom „Ar­te­fi­le­ti­ka (nie­len) v ma­ter­skej ško­le“. Tá­to prak­tic­ká prí­ruč­ka uka­zu­je, ako cez vý­tvar­nú tvor­bu po­ro­zu­mieť det­ským emó­ciám a bu­do­vať v trie­dach pro­stre­die pl­né em­pa­tie. (KV)

Čo je to ar­te­fi­le­ti­ka?

Na roz­diel od kla­sic­kej vý­tvar­nej vý­cho­vy, kde sa čas­to kla­die dô­raz na vý­sled­ný es­te­tic­ký pro­dukt, ar­te­fi­le­ti­ka sa sú­stre­dí na pro­ces tvor­by a ná­sled­nú ref­le­xiu.

Je to pre­ven­tív­na me­tó­da, kto­rá de­ťom po­má­ha:

• spoz­nať vlast­né vnút­ro a po­ci­ty,
• roz­ví­jať schop­nosť se­ba­vy­jad­re­nia,
• učiť sa vzá­jom­nej ak­cep­tá­cii pro­stred­níc­tvom dia­ló­gu.

Od ates­tá­cie až k vlast­nej kni­he

Ces­ta k vy­da­niu pub­li­ká­cie trva­la tak­mer tri ro­ky. Pr­vot­ným im­pul­zom bo­la au­tor­ki­na ates­tač­ná prá­ca, kto­rá sa stret­la s veľ­kým úspe­chom. Ľu­bi­ca Kis­so­vá sa pre­to roz­hod­la spra­co­vať svo­je po­znat­ky do for­my, kto­rá by po­moh­la aj jej ko­le­gy­niam a ko­le­gom v pra­xi.

„Sa­mot­ná kni­ha sa ro­di­la spon­tán­ne a pri­ro­dze­ne. Bo­la to ná­roč­ná prá­ca, ale zá­ro­veň ra­dost­ná a čas­to úsmev­ná – pres­ne ta­ká, ako kaž­do­den­ná prá­ca s deť­mi,“ spo­mí­na au­tor­ka.

Prak­tic­ká prí­ruč­ka pre kaž­dé­ho

Kni­ha nie je len te­ore­tic­kou úva­hou. Ob­sa­hu­je kon­krét­ne ukáž­ky ak­ti­vít, kto­ré au­tor­ka zre­a­li­zo­va­la s deť­mi rôz­nych ve­ko­vých ka­te­gó­rií.

Či­ta­teľ v nej náj­de:

1. Vy­svet­le­nie me­to­di­ky: Cie­le, di­dak­tic­ké pros­tried­ky a fá­zy čin­nos­ti.
2. Ref­lek­tív­ny dia­lóg: Ná­vod, ako sa s deť­mi o ich tvor­be roz­prá­vať.
3. Po­stre­hy z pra­xe: Au­ten­tic­ké se­ba­ref­le­xie po kaž­dej ak­ti­vi­te.

Prí­nos pre pe­da­gó­gov aj ro­di­čov

Ho­ci je kni­ha pri­már­ne ur­če­ná pre uči­teľ­ky a uči­te­ľov ma­ter­ských škôl, Ľu­bi­ca Kis­so­vá ve­rí, že v nej in­špi­rá­ciu náj­du aj ro­di­čia či sta­rí ro­di­čia. V do­be orien­to­va­nej na vý­kon to­tiž ar­te­fi­le­tic­ké čin­nos­ti pri­ná­ša­jú po­treb­nú rov­no­vá­hu.

Po­má­ha­jú vy­tvá­rať pries­tor, kde die­ťa nie je hod­no­te­né za to, či na­kres­li­lo „pek­ný“ dom­ček, ale kde je vy­po­ču­té, keď roz­prá­va o tom, pre­čo po­u­ži­lo prá­ve mod­rú far­bu a ako sa pri tom cí­ti­lo.

(Kar­lo­va Ves, BA24)