Účet za slo­bo­du: Keď „ba­žant“ v Ja­rov­ciach oto­čil sa­mo­pal pro­ti vlast­né­mu ve­li­te­ľo­vi

Útek hra­ni­čia­ra mal do­hru. Prí­beh, kto­rý zve­rej­nil Ústav pa­mä­ti ná­ro­da, znie ako vy­stri­hnu­tý z akč­né­ho fil­mu, no odo­hral sa v mra­zi­vej re­a­li­te Čes­ko­slo­ven­ska v ro­ku 1968. Na úse­ku zva­nom „Pr­vá alej“ pri Ja­rov­ciach sa vte­dy odo­hral in­ci­dent, kto­rý do­dnes vy­vo­lá­va váš­ne nie­len me­dzi his­to­rik­mi, ale naj­mä v ko­mu­ni­te bý­va­lých po­hra­ni­čia­rov. (ÚPN)

Osud­ný plá­nik na pa­pie­ri

8. ok­tó­ber 1968 mal byť pre vo­ja­ka Zden­ka K. bež­nou služ­bou, po­čas kto­rej mal za­ško­liť no­vá­či­ka La­di­sla­va P. Ten bol v jed­not­ke len dva týžd­ne a v zlo­ži­tom te­ré­ne štát­nej hra­ni­ce sa strá­cal. Zden­ko, v sna­he po­môcť „ba­žan­to­vi“, uro­bil chy­bu, kto­rá ho stá­la ka­ri­é­ru a tak­mer aj ži­vot.

Od­lo­žil svoj sa­mo­pal vz. 58 a vy­šiel na po­zo­ro­va­ciu ve­žu, aby no­vá­či­ko­vi na­kres­lil plá­nik úse­ku. Keď sa vra­cal, po­ze­ral sa do ús­tia vlast­nej zbra­ne. La­di­slav ho od­zb­ro­jil, vzal kľú­če od zá­ta­ra­sy a po 800 met­roch be­hu sa oci­tol v Ra­kús­ku.

Tech­nic­ké po­chyb­nos­ti ve­te­rá­nov: Se­dí ča­so­vá os?

Zve­rej­ne­nie ar­chív­nych do­ku­men­tov vy­vo­la­lo na so­ciál­nych sie­ťach vl­nu ne­dô­ve­ry, naj­mä u bý­va­lých prí­sluš­ní­kov Po­hra­nič­nej strá­že (PS). Hlav­ným ar­gu­men­tom kri­ti­kov bol ter­mín ná­stu­pu na voj­nu.

• Ar­gu­ment „pro­ti“: Mno­hí ve­te­rá­ni tvr­dia, že v ok­tób­ri sa na hra­ni­cu ne­mo­hol do­stať ni­kto, kto by bol v jed­not­ke len dva týžd­ne, pre­to­že vý­cvik („pri­jí­mač“) trval dva až tri me­sia­ce.
• His­to­ric­ké vy­svet­le­nie: Dis­ku­sia však od­ha­li­la dô­le­ži­tý fakt. V krí­zo­vom ro­ku 1968 sa k PS ru­ko­va­lo ne­tra­dič­ne už 1. au­gus­ta. Po dvoch me­sia­coch vý­cvi­ku sa tak no­vá­či­ko­via v ok­tób­ri sku­toč­ne oci­ta­li na ro­tách.

Zra­da prí­sa­hy ale­bo útek z vä­ze­nia?

Mo­rál­na ro­vi­na prí­be­hu roz­de­li­la ve­rej­nosť na dva ne­zmie­ri­teľ­né tá­bo­ry:

1. Kri­ti­ci zbe­ha: Pre časť dis­ku­tu­jú­cich zo­stá­va La­di­slav „vlas­tiz­rad­com“, kto­rý po­ru­šil vo­jen­skú prí­sa­hu. Po­smie­va­jú sa aj je­ho ná­sled­né­mu osu­du – vo Švaj­čiar­sku to­tiž pra­co­val v to­vár­ni na vý­ro­bu drô­tov. „Zdr­hol, aby vy­rá­bal to, pred čím ute­kal,“ znel je­den z iro­nic­kých ko­men­tá­rov.
2. Ob­ran­co­via slo­bo­dy: Dru­há stra­na pri­po­mí­na, že prí­sa­ha to­ta­lit­né­mu re­ži­mu bo­la vy­nú­te­ná a kra­ji­na bo­la v tom ča­se oku­po­va­ná voj­ska­mi Var­šav­skej zmlu­vy. Slo­bo­da po­hy­bu a mož­nosť pra­co­vať na Zá­pa­de bo­li pre La­di­sla­va sil­nej­šou mo­ti­vá­ci­ou než ver­nosť re­ži­mu, kto­rý svo­jich ob­ča­nov dr­žal za ost­na­tým drô­tom.

Bi­zar­ne pres­ný účet za emig­rá­ciu

Jed­ným z naj­zau­jí­ma­vej­ších de­tai­lov spi­su je fi­nanč­né vy­čís­le­nie ško­dy. Čes­ko­slo­ven­ský štát si za La­di­sla­vov útek vy­fak­tu­ro­val su­mu 2 939,90 Kčs. Tá­to su­ma za­hŕňa­la:

• Dva sa­mo­pa­ly vz. 58 (vte­daj­šia hod­no­ta jed­né­ho ku­sa bo­la cca 858 Kčs).
• Kom­plet­nú poľ­nú uni­for­mu a vý­stroj hliad­ky.

Do­zvu­ky v ar­chí­voch

Za­tiaľ čo La­di­slav si vo Švaj­čiar­sku bu­do­val no­vý ži­vot, je­ho ve­li­teľ Zden­ko K. če­lil vy­šet­ro­va­niu Vo­jen­skej kon­tra­roz­vied­ky. Pod­ľa sve­dec­tiev je­ho spo­lu­bo­jov­ní­kov však in­ci­dent „pre­žil“ bez váž­ne­ho tres­tu a do­slú­žil na ro­te až do ci­vi­lu.

Prí­beh z Ja­ro­viec zo­stá­va me­men­tom do­by, v kto­rej hra­ni­ca ne­bo­la len čia­rou na ma­pe, ale mies­tom osob­ných tra­gé­dií, ris­kant­ných roz­hod­nu­tí a ab­surd­né­ho úč­tov­níc­tva to­ta­lit­nej mo­ci.

Fak­ty o in­ci­den­te (1968)

(ÚPN, BA24)