Tra­gic­ké prí­pa­dy v la­mačs­kých le­soch: Voľ­ne pus­te­né psy sto­ja zver ži­vo­ty

Na­šli dve mŕt­ve sr­ny. Jed­na bo­la uštva­ná, dru­hú roz­tr­hal pes. In­ci­den­ty sa sta­li v le­soch nad La­ma­čom. Sta­ros­ta mest­skej čas­ti Igor Po­la­ko­vič va­ru­je, že roč­ne psy v oko­li­tých le­soch strh­nú de­siat­ky ku­sov ra­ti­co­vej zve­ri a za­bi­jú ne­spo­čet­né množ­stvo drob­nej fau­ny, ako sú jež­ko­via či za­ja­ce. Prob­lém však nie je len v ohro­ze­ní prí­ro­dy, voľ­ne po­hy­bu­jú­ce sa psy sú ri­zi­kom aj pre ľu­dí a iných dis­cip­li­no­va­ných psíč­ka­rov. (IP)

Pre­čo je voľ­ný po­hyb psa v le­se ri­zi­kom?

• Uštva­nie zve­ri: Aj ma­lé ple­me­no psa do­ká­že srn­ku uštvať k smr­ti. Zver v zi­me šet­rí ener­giu a aký­koľ­vek vy­nú­te­ný beh ju ex­trém­ne vy­si­ľu­je.
• Ohro­ze­nie de­tí a bež­cov: Pes, kto­rý sa k die­ťa­ťu pri­blí­ži “pria­teľ­sky”, má hla­vu čas­to vo výš­ke det­skej tvá­re, čo vy­vo­lá­va u ro­di­čov a de­tí opráv­ne­ný strach.
• Ne­bez­pe­čen­stvo pre sa­mot­né­ho psa: Aj po­sluš­ný pes mô­že vy­pla­šiť di­via­ka. Pria­my stret s di­vou svi­ňou kon­čí pre psa má­lo­ke­dy dob­re.
• Zá­kaz na les­ných po­zem­koch: Ig­no­ro­va­ním zá­ka­zu voľ­né­ho po­hy­bu psov ris­ku­jú ma­ji­te­lia po­ku­tu aj za­be­hnu­tie svoj­ho do­má­ce­ho mi­lá­či­ka.

Ra­dy pre náv­štev­ní­kov le­sa a psíč­ka­rov

Aby sme pre­d­iš­li ďal­ším tra­gé­diám a kon­flik­tom, je dô­le­ži­té do­dr­žia­vať na­sle­du­jú­ce zá­sa­dy:

1. Pre­ven­cia: Ako pre­dísť ne­šťas­tiu?

• Vôdz­ka je zá­klad: Na les­ných po­zem­koch maj­te psa vždy na vôdz­ke (ide­ál­ne dl­hej sto­po­vač­ke, ak po­tre­bu­je po­hyb). Je to pre­jav re­špek­tu k di­vo­či­ne aj k os­tat­ným náv­štev­ní­kom.
• Tré­ning pri­vo­la­nia: Púš­ťaj­te psa na­voľ­no len v ohra­de­ných vý­be­hoch ale­bo na mies­tach, kde je to vý­slov­ne po­vo­le­né a kde má­te 100 % is­to­tu, že pes ne­od­beh­ne za zve­rou.
• Sle­duj­te reč te­la psa: Ak pes za­čne in­ten­zív­ne vet­riť ale­bo fi­xo­vať po­hľad do kro­via, okam­ži­te ho zais­ti­te.

2. Re­ak­cia: Čo ro­biť, ak ste sved­kom úto­ku?

• Ne­za­sa­huj­te pria­mo: Ak cu­dzí pes úto­čí na zver, ne­po­kú­šaj­te sa ich od se­ba od­tr­hnúť ho­lý­mi ru­ka­mi, ris­ku­je­te zra­ne­nie.
• Do­ku­men­tuj­te: Ak je to bez­peč­né, od­foť­te ale­bo na­toč­te ma­ji­te­ľa a psa. Je to kľú­čo­vé pre ná­sled­né pre­šet­re­nie po­lí­ci­ou ale­bo les­nou strá­žou.
• Vo­laj­te po­lí­ciu: In­ci­dent na­hlás­te na čís­lo 158 ale­bo mest­skú po­lí­ciu 159.

3. Ná­lez ná­sled­kov: Čo ro­biť pri ob­ja­ve uhy­nu­tej zve­ri?

• Ne­do­tý­kaj­te sa ka­de­ve­ru: Mŕt­ve zvie­ra mô­že byť zdro­jom ná­ka­zy.
• Na­hlás­te lo­ka­li­tu: Kon­tak­tuj­te Mest­ské le­sy v Bra­ti­sla­ve ale­bo prí­sluš­né po­ľov­níc­ke zdru­že­nie. Pres­ná GPS po­lo­ha vý­raz­ne urých­li od­strá­ne­nie te­la a vy­šet­re­nie prí­či­ny úhy­nu.

---

Ra­ča: Srn­ke sa za­pá­či­li škol­ské dvo­ry

Srn­ku vi­dieť v Ra­či na via­ce­rých mies­tach. Sta­ros­ta mest­skej čas­ti Mi­chal Dro­to­ván ju za­zna­me­nal v are­áli ZŠ Plic­ko­va. Po kon­zul­tá­cii s po­ľov­ník­mi ot­vo­ri­li veľ­kú vstup­nú brá­nu na ih­ris­ko, aby sa moh­la bez­peč­ne vrá­tiť do voľ­nej prí­ro­dy. Zá­ro­veň vy­zval ob­ča­nov, aby ju ne­pla­ši­li, pre­to­že by sa moh­la zra­niť.

Pa­ni Eva in­for­mo­va­la, že rov­na­kú srn­ku bo­lo vi­dieť aj v škol­skom are­áli MŠ Gel­nic­ká.

Na dru­hom kon­ci met­ro­po­ly za­tiaľ ví­dať da­nie­le. “V Dúb­rav­ke sa nám kaž­dý ve­čer pa­sú da­nie­le, už im ne­va­dia ani au­tá, elek­trič­ky a ľu­dia,” uvied­la Sláv­ka, pod­ľa kto­rej sa síd­lis­ko sta­lo ich re­ví­rom. Zá­ro­veň však do­dá­va, že ide pod­ľa nej o prob­lém a tak­to by to po­kra­čo­vať ne­ma­lo.




(Igor Po­la­ko­vič, Mi­chal Dro­to­ván, BA24)