Tes­to­va­li vo­du za­dar­mo. Aké sú vý­sled­ky?

AKO SA ZBAVIŤ DUSIČNANOV

(RÚVZ)

Zba­viť sa du­sič­na­nov v pit­nej vo­de je tech­nic­ky ná­roč­né. Po­u­ží­va­jú sa me­tó­dy na prin­cí­pe ió­no­vej vý­me­ny, re­verz­nej os­mó­zy ale­bo elek­tro­dia­lý­zy, kto­ré sú po­mer­ne dra­hé.

Od­po­rú­ča­nia pri zvý­še­nom vý­sky­te du­si­ta­nov ale­bo du­sič­na­nov vo vo­de:
Je po­treb­né zis­tiť prí­či­nu a zdroj zne­čis­te­nia, a ak je to mož­né, za­brá­niť kon­ta­mi­ná­cii, v kraj­nom prí­pa­de vy­hĺbiť stud­ňu na vhod­nej­šom mies­te.
Rie­še­ním je čer­pať vo­du z iných pra­me­ňov, z hro­mad­né­ho zá­so­bo­va­nia, príp. na pi­tie a va­re­nie po­u­ží­vať ba­le­nú pit­nú vo­du.

ÚČINKY DUSIČNANOV A DUSITANOV

(RÚVZ)

Du­sič­na­ny (NO3-) sú v ma­lých množ­stvách pri­ro­dze­nou sú­čas­ťou vôd. Mô­žu sa na­chá­dzať v po­d­zem­ných vo­dách v ob­las­tiach bo­ro­vi­co­vých le­sov, v dob­re pre­vzduš­ne­nej pô­de, kto­rá ob­sa­hu­je bak­té­rie schop­né fi­xo­vať du­sík a nit­ri­fi­kač­né bak­té­rie.

Zdro­jom du­sič­na­nov je aj hno­je­nie pô­dy du­sí­ka­tý­mi hno­ji­va­mi. Pri nad­mer­nom hno­je­ní sa du­sič­na­ny ku­mu­lu­jú aj v pes­to­va­ných plo­di­nách.

Pre­kro­če­nie ich li­mi­tu spo­lu s du­si­tan­mi (NO2-) sig­na­li­zu­je nad­mer­né po­u­ží­va­nie hno­jív a úni­ky od­pa­do­vých vôd zo žúmp, sep­ti­kov a ži­vo­číš­nych fa­riem. Ak sú prí­tom­né vo vo­dách, sú väč­ši­nou pro­duk­tom bio­che­mic­kej oxi­dá­cie amo­nia­kál­ne­ho du­sí­ka ale­bo bio­che­mic­kej re­duk­cie du­sič­na­nov. Vo vo­de, v kto­rej je ne­dos­ta­tok kys­lí­ka vzni­ka­jú re­duk­ci­ou du­sič­na­nov, pri­čom tú­to re­ak­ciu urých­ľu­je prí­tom­nosť zin­ku, me­di a že­le­za, z kto­rých bý­va­jú vy­ro­be­né roz­vo­dy pit­nej vo­dy.

Pre člo­ve­ka ne­pred­sta­vu­jú du­sič­na­ny pria­me zdra­vot­né ri­zi­ko. V trá­via­com trak­te sa však mô­žu du­sič­na­ny, vply­vom nie­kto­rých dru­hov bak­té­rií re­du­ko­vať na to­xic­kej­šie du­si­ta­ny, kto­ré po vstre­ba­ní do kr­vi spô­so­bia pre­me­nu krv­né­ho far­bi­va he­mog­lo­bí­nu na met­he­mog­lo­bín, kto­ré­ho schop­nosť pre­ná­šať kys­lík je ob­me­dze­ná.

To­to ri­zi­ko hro­zí doj­ča­tám do 3 me­sia­cov. Ne­dos­ta­tok kys­lí­ka sa v pr­vej fá­ze pre­ja­ví mod­ra­ním ko­že a pier, pri váž­nej­ších sta­voch sku­toč­ným du­se­ním, po­ško­de­ním fun­kcií moz­gu až zly­ha­ním zá­klad­ných ži­vot­ných fun­kcií.