Prelomový objav. Ohlásili ho archeológovia v spolupráci s pyrotechnikmi a dobrovoľníkmi. V lesoch nad mestom lokalizovali doposiaľ najväčší muničný sklad nemeckej brannej moci na území Slovenska. Nález pochádza z jari 1945, kedy sa hlavné mesto pripravovalo na fanatickú obranu pod strategickým názvom Festung Pressburg, teda Pevnosť Bratislava. Informoval o tom Matúš Sládok z Pamiatkového úradu. (PÚSR)

Stockmine 43: Keď betón nahradil oceľ
Hlavným predmetom nálezu sú protipechotné míny typu Stockmine 43. Tieto zbrane sú fascinujúcim, hoci mrazivým svedectvom o stave nemeckého priemyslu v závere vojny.
Pre akútny nedostatok ocele začali nemeckí inžinieri odlievať telá mín z betónu, do ktorého primiešavali kovový šrot – klince, úlomky drôtov či oceľové guľôčky.
- Smrtiaca účinnosť: Mína vážiaca približne 2,5 kg dokázala po aktivácii nástražným drôtom zabiť človeka na 5 metrov a spôsobiť zranenia až do vzdialenosti 20 metrov.
- Kamufláž: Archeológovia našli telá mín so zachovaným pôvodným „pieskovým“ náterom (Einheitsfarbe).
- Nedokonalá výroba: Mnohé kusy vykazujú známky náhlivosti – excentrické steny a hrubé spracovanie potvrdzujú, že sa vyrábali pod obrovským časovým tlakom.
Najväčší sklad na Slovensku
Hoci sa jednotlivé kusy tejto munície v Bratislave nachádzali aj v minulosti, prieskum v roku 2025 potvrdil existenciu centrálnemu skladu. Odborníci odhadujú, že v lokalite mohlo byť uložených až niekoľko tisíc kusov munície.
Zaujímavosťou je, že v sklade chýbali zapaľovače a trhavina (TNT). To potvrdzuje odbornú prax wehrmachtu – míny sa skladovali neozbrojené a k ich kompletizácii malo dôjsť až priamo pred položením do terénu. Sklad pravdepodobne zničili sami Nemci pri ústupe, aby nepadol do rúk postupujúcej Červenej armády.
Pevnosť Bratislava: Hitlerova ilúzia
Bratislava bola 14. decembra 1944 vyhlásená za pevnosť (Festung) – jedinú svojho druhu na Slovensku. Do obvodu pevnosti patrilo územie dnešnej Bratislavy, okrem Petržalky, Jaroviec, Rusoviec, Čunova a južná časť katastra Svätého Jura. Podľa rozkazov Adolfa Hitlera sa mestá s týmto štatútom mali brániť do posledného muža, viazať na seba nepriateľské sily a podnikať protiútoky.
Skutočnosť však bola iná. Budovanie opevnení (zákopov a protitankových stien), na ktorom museli pracovať civilisti aj väzni z pracovného tábora v Petržalke, nezabránilo rýchlemu pádu mesta. Priame boje o „pevnosť“ trvali len od 2. do 4. apríla 1945. Zlá organizácia a hrozba obkľúčenia prinútili nemeckých obrancov k rýchlemu ústupu smerom na Viedeň.
Varovanie pamiatkarov a polície
Mgr. Matúš Sládok, PhD. z Krajského pamiatkového úradu Trnava v správe zdôrazňuje, že všetky militáriá z druhej svetovej vojny s archeologickým pôvodom sú majetkom štátu.
„Ich nelegálne vyhľadávanie detektormi kovov alebo vykopávanie je trestným činom. Okrem právnych následkov ide o hazard so životom – munícia po 80 rokoch v zemi je extrémne nestabilná a nebezpečná,“ uviedol odborník.
Nález z Malých Karpát bude po odbornom spracovaní a bezpečnej likvidácii funkčných častí slúžiť na dokumentáciu vojenskej histórie Bratislavy, ktorá mala byť podľa nacistických plánov nedobytným bodom „Juhovýchodného valu“.
Bilancia bojov o Bratislavu (apríl 1945):
- Padlí sovietski vojaci: 742
- Padlí nemeckí/maďarskí vojaci: min. 470
- Obete z radov civilistov: 121
- Doba priameho boja o mesto: 3 dni
(PÚSR, BA24)


Pridaj komentár