Na stole je aktualizácia územného plánu. Stanovuje podmienky pre prístav vo Vlčom hrdle, výšku mrakodrapov, dáva limity reklame v uliciach a stanovuje pravidlá pre dopravu či zeleň. Nové nariadenie sa zameriava na prepojenie s Viedňou, adaptáciu na klimatické zmeny a rozvoj nových mestských tried. (BT)
1. Medzinárodný význam a dopravné priority
Bratislava potvrdzuje svoju orientáciu na os Viedeň – Bratislava – Györ. Rozvoj infraštruktúry sa sústredí na tri piliere:
- Železnice: Modernizácia bratislavského uzla a priame napojenie Letiska M. R. Štefánika na koľajovú sieť.
- Voda: Rezervácia územia pre nový prístav vo Vlčom hrdle a terminály v Pálenisku.
- Cesty: Elektrifikácia trate na Marchegg a dobudovanie diaľničného prepojenia s Rakúskom.
2. Urbanistické smery: Kde mesto porastie?
Mesto definovalo kľúčové rozvojové osi, ktoré majú špecifický charakter:
- Severozápad (Dúbravka, Lamač): Vznik novej mestskej triedy a modernizácia lokálnych centier.
- Juh (Petržalka): Intenzívna urbanizácia okolo Jantárovej cesty s dôrazom na nosný systém MHD.
- Východ (Ružinov, Vrakuňa): Vybudovanie obchvatu Vrakune a predĺženie Galvaniho ulice.
3. Regulácia výškových stavieb a panorámy
Koniec živelnej výstavby mrakodrapov. Mesto zavádza jasné zóny, kde sú dominanty prípustné a kde sú tabu:
- Pamiatková rezervácia: Absolútny zákaz výškových stavieb.
- Zóna A (Centrum): Maximálna výška spravidla 21 metrov (cca 7 podlaží).
- Zóna C (Rozvojové osi): Kumulácia výškových budov v uzloch ako Einsteinova alebo Račianska.
- Ochrana výhľadov: Každá nová dominanta musí byť posúdená z kľúčových bodov (Hrad, Slavín, Tyršovo nábrežie).
4. Koniec reklamného chaosu
Bratislava vyhlasuje boj vizuálnemu smogu. Nové pravidlá striktne určujú, čo je prípustné:
- Zákaz v prírode: Žiadne billboardy pri Dunaji, v parkoch ani v lesoch.
- Citylighty (do 3 m2): Preferovaný formát v peších zónach, nesmú byť na fasádach pamiatok.
- Billboardy (do 13 m2): Prísne limity na výšku (max. 5 m) a zákaz v pamiatkových zónach.
- Svetelný smog: Zákaz blikajúcej reklamy v obytných štvrtiach.
5. Adaptácia na klimatické zmeny
Zeleň už nie je len estetickým doplnkom, ale funkčnou infraštruktúrou:
- Zadržiavanie vody: Ochrana mokradí a podpora vsakovania zrážok priamo v mieste dopadu.
- Ostrovy chladu: Vytváranie zelených koridorov na zníženie teploty v lete.
- Stavebná stopka: Prísny zákaz výstavby v zónach ohrozených zosuvmi alebo povodňami.
6. „Matematika“ mesta: Indexy a kódový systém
Pre každú novú výstavbu nad 0,5 ha platia matematické vzorce, ktoré strážia rovnováhu medzi betónom a prírodou.
Kľúčové ukazovatele
- IPP (Index podlažných plôch): Určuje celkový objem/hustotu budov.
- IZP (Index zastavaných plôch): Koľko percent pozemku môže stavba priamo zaberať.
- KZ (Koeficient zelene): Minimálny podiel vegetácie. Pozor: Zeleň na rastlom teréne má vyššiu hodnotu (koeficient 1,0) ako zeleň na strechách garáží (koeficient 0,3 – 0,5).
Miera záťaže (Kódy A až M)
Mesto je rozdelené do kategórií podľa intenzity:
- Kód A: Rodinné domy s veľkými záhradami (60 % zelene).
- Kód D: Intenzívna radová zástavba.
- Kód M: Maximálna intenzita pre „City“ (napr. Chalupkova, Klingerka).
7. Špeciálne informačné kódy
Pri pohľade do mapy narazíte na tri dôležité písmená:
- Kód N: Územie momentálne neregulovateľné (čaká sa na podklady).
- Kód S: Existuje podrobnejší Plán zóny (ÚPN Z), ktorý musíte sledovať.
- Kód X: Územie je natoľko významné, že vyžaduje architektonickú súťaž.
Záver
Nový územný plán je živý dokument. Jeho cieľom je, aby Bratislava nebola len nocľahárňou, ale funkčnou metropolou, kde má bývanie, práca, rekreácia a doprava svoje jasne definované a vyvážené miesto.
(Bratislava, BA24)


Pridaj komentár