Slo­ven­ská kul­tú­ra v sl­zách: Zo­mrel le­gen­dár­ny tex­tár Tub­la­tan­ky Mar­tin Sar­vaš († 65), Ma­ťo Ďu­rin­da stra­til bra­ta

Opus­til nás le­gen­dár­ny tex­tár. Vo ve­ku 65 ro­kov navž­dy od­išiel Mar­tin Sar­vaš, ge­niál­ny tex­tár, ma­na­žér, pro­du­cent, hu­dob­ný pub­li­cis­ta a dip­lo­mat, kto­ré­ho slo­vá for­mo­va­li tvár mo­der­né­ho slo­ven­ské­ho roc­ku a mu­zi­ká­lu. Je­ho srd­ce do­tĺk­lo v stre­du 1. jú­la 2026 o 23:00 hod. Šo­ku­jú­cu a ne­smier­ne bo­les­ti­vú sprá­vu ve­rej­nos­ti ozná­mil je­ho ce­lo­ži­vot­ný pria­teľ a front­man sku­pi­ny Tub­la­tan­ka Ma­ťo Ďu­rin­da. (BA24)

Dvor­ný bás­nik Tub­la­tan­ky: „Ďa­ku­jem za všet­ko, Ser­vo…“

Me­no Mar­tin Sar­vaš bu­de navž­dy zla­tý­mi pís­me­na­mi za­pí­sa­né naj­mä ved­ľa roc­ko­vej le­gen­dy Tub­la­tan­ka. Bol nie­len ich ma­na­žé­rom, ale pre­dov­šet­kým dvor­ným tex­tá­rom, kto­rý dal ka­pe­le jej ne­za­me­ni­teľ­nú tex­tár­sku iden­ti­tu. Ok­rem to­ho stál za tex­ta­mi pre Pav­la Ha­be­ru, Hex, Elán, Me­ta­lin­du, Mo­dus či La­ca Lu­če­ni­ča. Z je­ho pe­ra po­chá­dza na­prí­klad aj ne­smr­teľ­ný text k pies­ni Loď do ne­zná­ma.

Ma­ťo Ďu­rin­da ne­skrý­val ob­rov­ský žiaľ, keď mu smut­nú sprá­vu za­te­le­fo­no­va­la Sar­va­šo­va dcé­ra An­drea:

„Dnes mi tú­to šo­ku­jú­cu a veľ­mi smut­nú sprá­vu za­vo­la­la Mar­ti­no­va dcé­ra An­drej­ka, že nás navž­dy opus­til pria­teľ Mar­tin Sar­vaš. Česť je­ho pa­miat­ke! Ďa­ku­jem Ser­vo­vi za krás­ne chví­le, kto­ré sme spo­lu pre­ži­li, aj za všet­ky krás­ne tex­ty, kto­ré uro­bil pre Tub­la­tan­ku! Ma­ťo.“

Gé­nius mu­zi­ká­lo­vých tex­tov a veľ­ká sto­pa na No­vej scé­ne

Sar­va­šov vý­ni­moč­ný cit pre ryt­mus, hu­mor a hl­bo­kú emó­ciu ne­zos­ta­li za­tvo­re­né len v roc­ko­vých klu­boch. Stal sa jed­ným z naj­vy­hľa­dá­va­nej­ších au­to­rov pô­vod­ných slo­ven­ských a pre­bás­ne­ných sve­to­vých mu­zi­ká­lov.

Di­vad­lo No­vá scé­na, kto­ré uvied­lo via­ce­ro je­ho kľú­čo­vých diel, re­a­go­va­lo na je­ho od­chod s hl­bo­kým zár­mut­kom:

• Pre di­vad­lo pri­pra­vil slo­ven­ské tex­ty k ce­lo­sve­to­vé­mu hi­tu MAMMA MIA!, mu­zi­ká­lom Bát­ho­ryč­ka, Fran­ti­šek z As­si­si, Bo­y­band, THE BODYGUARD či ko­mé­dii Aj mu­ži ma­jú svo­je dni.
• Je­ho úpl­ne po­sled­ným vy­tvo­re­ným die­lom pre No­vú scé­nu sa sta­la mu­zi­ká­lo­vá šou PÁNSKA JAZDA.

„Od­iš­la osob­nosť, kto­rá svo­jou tvor­bou vý­raz­ne ovplyv­ni­la slo­ven­skú hu­dob­nú aj di­va­del­nú scé­nu. Sme ne­smier­ne vďač­ní, že svoj vý­ni­moč­ný cit vlo­žil aj do na­šich in­sce­ná­cií. Bo­lo nám cťou stret­núť člo­ve­ka, kto­rý do­ká­zal oby­čaj­né slo­vá me­niť na sil­né emó­cie. Va­še tex­ty bu­dú na­ďa­lej znieť z náš­ho ja­vis­ka,“ vy­jad­ri­lo di­vad­lo hl­bo­kú po­klo­nu umel­co­vi.

Muž mno­hých ta­len­tov: Ar­chi­tekt, dip­lo­mat aj re­ce­sis­tic­ké Duo Ha­li­ga­li

Mar­tin Sar­vaš bol člo­ve­kom ne­uve­ri­teľ­ne ši­ro­ké­ho zá­be­ru. Ho­ci od mla­dos­ti pí­sal tex­ty, vy­štu­do­val ur­ba­niz­mus a územ­né plá­no­va­nie na Fa­kul­te ar­chi­tek­tú­ry STV.

V 90. ro­koch si zís­kal srd­cia di­vá­kov ob­rov­ským zmys­lom pre re­ce­siu a hu­mor, keď s Da­nie­lom Mik­le­ti­čom vy­tvo­ril le­gen­dár­ne Duo Ha­li­ga­li a val­co­val hit­pa­rá­dy so sa­ti­ric­kým hi­tom My nie sme gi­go­lo.

Dl­hé ro­ky pô­so­bil v rá­diách a te­le­ví­zii (re­lá­cie Bo­om z Hol­ly­wo­odu, Top 20 Slo­va­kia, Va­rúj), vlast­nil úspeš­né vy­da­va­teľ­stvo MSP, no ne­stra­til sa ani vo ve­rej­nom ži­vo­te. Pô­so­bil ako ge­ne­rál­ny ria­di­teľ sek­cie ume­nia na Mi­nis­ter­stve kul­tú­ry a ne­skôr re­pre­zen­to­val Slo­ven­sko v dip­lo­ma­cii ako ria­di­teľ Slo­ven­ské­ho in­šti­tú­tu v Ber­lí­ne.

Spä­tý s Petr­žal­kou do po­sled­ných chvíľ

Vý­raz­nú sto­pu za­ne­chal aj v naj­väč­šej bra­ti­slav­skej mest­skej čas­ti, kde v mi­nu­los­ti pra­co­val ako dra­ma­turg Kul­túr­nych za­ria­de­ní Petr­žal­ky. Kniž­ni­ca Petr­žal­ka vy­jad­ri­la ro­di­ne úp­rim­nú sú­s­trasť a pri­po­me­nu­la, že ume­lec na mest­skú časť ni­kdy ne­za­nev­rel.

„Eš­te mi­nu­lý rok sa vrá­til me­dzi petr­žal­ské pub­li­kum ako hosť fes­ti­va­lu Pla­né­ta, kde pú­ta­vo roz­prá­val o svo­jej tvor­be, prá­ci na slo­ven­ských mu­zi­ká­loch i o vzni­ku le­gen­dár­nych tex­tov slo­ven­ské­ho roc­ku. Sprá­va o je­ho úmr­tí nás hl­bo­ko za­siah­la.“

Mar­tin Sar­vaš po­chá­dzal z vý­znam­nej ro­di­ny (je­ho ot­com bol roz­hla­so­vý ria­di­teľ An­drej Sar­vaš a strý­kom zná­my he­rec Ju­raj Sar­vaš). Za­ne­chal po se­be man­žel­ku Ive­tu a dcé­ru An­dreu. Je­ho pies­ne a ver­še však bu­dú na slo­ven­ských pó­diách a v rá­diách žiť več­ne. Česť je­ho pa­miat­ke.

Česť je­ho pa­miat­ke

ODPOČINUTIE VEČNÉ
DAJ MU MILOSTIVÝ PANE
A SVETLO VEČNÉ NECH MU SVIETI

(Tub­la­tan­ka, Wi­ki­pé­dia, Di­vad­lo No­vá scé­na, Petr­žal­ka, Petr­žal­ská kniž­ni­ca, BA24)