Po­zor na „du­se­nie“ stro­mov: Dúb­rav­ka va­ru­je pred ne­od­bor­ným skráš­ľo­va­ním ze­le­ne

Dob­rý úmy­sel má škod­li­vý efekt. Mest­ská časť Dúb­rav­ka upo­zor­ňu­je na ak­ti­vi­tu oby­va­te­ľov, kto­rá ho­ci vy­chá­dza z dob­ré­ho úmys­lu, mô­že mať pre do­spe­lé stro­my fa­tál­ne ná­sled­ky. Bu­do­va­nie vy­vý­še­ných zá­ho­nov pria­mo oko­lo kme­ňov vzrast­lých dre­vín to­tiž ne­pri­ná­ša úži­tok, ale po­ma­lú smrť stro­mu. (DB)

Prob­lém vo vnút­ro­blo­ku Ca­ba­no­va – Ho­mo­lo­va

Sa­mosprá­va kon­krét­ne po­u­ka­zu­je na si­tu­áciu v jed­nom z vnút­ro­blo­kov, kde nie­kto oko­lo kme­ňa stro­mu vy­bu­do­val dre­ve­ný šesť­u­hol­ník a vy­pl­nil ho čerstvou ze­mi­nou. Ta­ký­to zá­sah, zná­my ako na­hr­nu­tie ze­mi­ny na bá­zu dre­vi­ny, je z ar­bo­ris­tic­ké­ho hľa­dis­ka ne­prí­pust­ný.

Mest­ská časť pre­to pro­sí oby­va­te­ľov o od­strá­ne­nie tých­to kon­štruk­cií a ná­no­sy ze­mi­ny, aby sa pre­d­iš­lo trva­lé­mu po­ško­de­niu ve­rej­nej ze­le­ne.

Pre­čo hli­na pri kme­ni ško­dí?

Na­hr­nu­tie pô­dy nad úro­veň ko­re­ňo­vé­ho kr­č­ku (mies­to, kde kmeň pre­chá­dza do ko­re­ňov) spúš­ťa sé­riu ne­ga­tív­nych pro­ce­sov:

• Ne­dos­ta­tok kys­lí­ka: Ko­re­ne po­tre­bu­jú „dý­chať“. Vrstva ze­mi­ny za­me­dzu­je prí­stu­pu vzdu­chu, čo ve­die k odu­mie­ra­niu ko­re­ňo­vej sú­sta­vy.
• Hni­lo­ba a ples­ne: Vlh­ké pro­stre­die pod ná­no­som hli­ny spô­so­bu­je za­hní­va­nie kô­ry a kme­ňa, čo na­rú­ša sta­bi­li­tu ce­lé­ho stro­mu.
• Škod­co­via: Nad­mer­ná vlh­kosť pri­ťa­hu­je dre­vo­kaz­ný hmyz a hlo­dav­ce, kto­ré mô­žu kmeň ďa­lej po­ško­dzo­vať.
• Škr­te­nie stro­mu: Pod vrstvou no­vej ze­mi­ny mô­žu za­čať rásť se­kun­dár­ne ko­re­ne, kto­ré sa mô­žu ob­to­čiť oko­lo hlav­né­ho kme­ňa a po­stup­ne ho „uškr­tiť“.

„Aj pek­ná ak­ti­vi­ta mô­že mať ne­že­la­ný ko­niec. Pro­sí­me o re­špek­to­va­nie po­trieb stro­mov, aby sme o ne pred­čas­ne ne­priš­li,“ na­pí­sa­la Dúb­rav­ka.

Tip pre ko­mu­nit­ných pes­to­va­te­ľov: Ako sa­diť pod stro­my správ­ne?

Ak chce­te skráš­liť oko­lie stro­mu pred va­ším pa­ne­lá­kom, exis­tu­je bez­peč­ný spô­sob, kto­rý stro­mu ne­ub­lí­ži:

1. Do­dr­žuj­te od­stup: Oko­lo kme­ňa ne­chaj­te voľ­ný pries­tor (tzv. ko­re­ňo­vý kr­čok mu­sí zo­stať vi­di­teľ­ný a su­chý). Zá­hon za­čni­te sa­diť as­poň 30 – 50 cm od kme­ňa.
2. Žiad­ne na­vy­šo­va­nie te­ré­nu: Ne­syp­te k stro­mu no­vú hli­nu. Rad­šej len jem­ne skyp­ri­te vr­ch­nú vrstvu pô­dy me­dzi exis­tu­jú­ci­mi ko­reň­mi.
3. Vy­be­raj­te su­cho­mil­né rast­li­ny: Sta­ré stro­my ma­jú hus­tý ko­re­ňo­vý sys­tém, kto­rý od­čer­pá­va ve­ľa vo­dy. Pod stro­ma­mi sa bu­de da­riť trval­kám, kto­ré zvlád­nu tieň a su­cho (na­pr. pa­kos­ty, zi­mo­ze­leň, ber­gé­nie či vy­bra­né dru­hy okras­ných tráv).
4. Mul­čuj­te opatr­ne: Ak po­u­ží­va­te kô­ru ale­bo štiepku, ni­kdy ju ne­vrstvi­te pria­mo ku kme­ňu. Vy­tvor­te oko­lo ne­ho „šiš­ku“, aby kô­ra stro­mu moh­la dý­chať.

(Dúb­rav­ka, BA24)