Po­pol­co­vá stre­da: Kon­čia bu­ja­ré fa­šian­gy, za­čí­na sa čas stí­še­nia a príp­rav na Veľ­kú noc

Dnes je Po­pol­co­vá stre­da. Ofi­ciál­ne sa kon­čí ob­do­bie zá­bav, ple­sov a ho­do­va­nia, tra­dič­ne sa po­dá­va­jú šiš­ky či fán­ky. Pre kres­ťa­nov na ce­lom sve­te sa za­čí­na pôst­ne ob­do­bie, šty­rid­sať­dňo­vá ces­ta príp­ra­vy na naj­väč­šie kres­ťan­ské sviat­ky ro­ka, Veľ­kú noc. Ten­to deň je v li­tur­gic­kom ka­len­dá­ri po­hyb­li­vý a je­ho ter­mín zá­vi­sí od dá­tu­mu veľ­ko­noč­nej ne­de­le. (BA24)

Do­zvu­ky fa­šian­gov a sym­bo­lic­ké po­cho­vá­va­nie ba­sy

Eš­te po­čas uply­nu­lej no­ci v mno­hých ob­ciach a mest­ských čas­tiach vr­cho­li­li fa­šian­gy tra­dič­ným ri­tu­álom po­cho­vá­va­nia ba­sy.

Ten­to ľu­do­vý zvyk sym­bo­li­zu­je ko­niec hu­dob­nej pro­duk­cie a tan­co­va­čiek.

• Sym­bo­li­ka: Ba­sa sa vy­ná­ša na no­sid­lách v sprie­vo­de mas­ko­va­ných „kňa­zov“, „kos­tol­ní­kov“ a pla­čiek, kto­rí v hu­mor­ných re­čiach opla­ká­va­jú ko­niec zá­ba­vy.
• Zá­kaz zá­bav: Po pol­no­ci pred Po­pol­co­vou stre­dou už pod­ľa tra­dí­cie ne­sme­la za­znieť žiad­na hluč­ná hud­ba, čo re­špek­to­va­li aj na­ši pred­ko­via.

Po­po­lec: Pri­po­mien­ka po­mi­nu­teľ­nos­ti

Hlav­ným zna­kom dneš­nej li­tur­gie v ka­to­líc­kych kos­to­loch je zna­če­nie po­po­lom, takz­va­ný „po­po­lec“.

Kňaz ro­bí ve­ria­cim na če­lo znak krí­ža so slo­va­mi: „Pa­mä­taj, že prach si a na prach sa ob­rá­tiš,“ ale­bo „Ka­jaj­te sa a ver­te v evan­je­lium.“

• Pô­vod po­po­la: Po­pol sa zís­ka­va spá­le­ním ra­to­les­tí (bah­nia­tok) po­žeh­na­ných v pred­chá­dza­jú­com ro­ku na Kvet­nú ne­de­ľu.
• Vý­znam: Po­pol je sym­bo­lom po­ká­nia, vnú­tor­nej očis­ty a ve­do­mia ľud­skej po­mi­nu­teľ­nos­ti.

Prí­sny pôst a je­ho pra­vid­lá

Po­pol­co­vá stre­da, spo­lu s Veľ­kým piat­kom, je pre ka­to­lí­kov dňom prí­sne­ho pôs­tu a zdr­žia­va­nia sa mä­si­tých po­kr­mov.

• Mä­so: Ve­ria­ci od 14 ro­kov sa zdr­žia­va­jú kon­zu­má­cie mä­sa.
• Jed­lo: Do­spe­lí vo ve­ku od 18 do 60 ro­kov sa mô­žu iba raz za deň do­sý­ta na­jesť.
• Du­chov­ný roz­mer: Pôst však ne­má byť len o od­rie­ka­ní jed­la, ale naj­mä o cha­ri­te, po­mo­ci blíž­nym a hl­b­šom pre­ží­va­ní vie­ry.

Ces­ta k Veľ­kej no­ci: Čo nás ča­ká?

Pôst­ne ob­do­bie tr­vá 40 dní, do po­čtu sa ne­rá­ta­jú ne­de­le, kto­ré sú vždy osla­vou vzkrie­se­nia.

Vr­cho­lí po­čas Veľ­ké­ho týžd­ňa, kto­rý pri­ná­ša sil­né sym­bo­ly:

• Ze­le­ný štvr­tok: Pri­po­mien­ka po­sled­nej ve­če­re. Po­čas li­tur­gie „utích­nu zvo­ny“ na znak so­li­da­ri­ty s tr­pia­cim Kris­tom. Na­mies­to nich sa až do so­bo­ty po­u­ží­va­jú dre­ve­né rap­ká­če.
• Veľ­ký pia­tok: Deň prí­sne­ho pôs­tu, spo­mien­ka na ukri­žo­va­nie a smrť Je­ži­ša. V kos­to­loch sa ne­slú­ži svä­tá om­ša, ko­na­jú sa len ob­ra­dy.
• Bie­la so­bo­ta: Deň hro­bo­vé­ho od­po­čin­ku. Zvo­ny sa opäť ro­zo­zne­jú až ve­čer po­čas Vi­gí­lie vzkrie­se­nia, ke­dy sa osla­vu­je ví­ťazs­tvo nad smr­ťou.

Ke­dy slá­vi­me Veľ­kú noc v ro­ku 2026?

Ten­to rok pri­pa­da­jú veľ­ko­noč­né sviat­ky na tie­to ter­mí­ny:

Čo ste mož­no ne­ve­de­li (Pôst­na „čier­na“ ne­de­ľa)

V mi­nu­los­ti bo­lo pôst­ne ob­do­bie v na­šom re­gi­ó­ne spo­je­né aj s vi­zu­ál­ny­mi zme­na­mi. Že­ny si od­kla­da­li pes­tro­fa­reb­né kro­je a no­si­li tma­vé, naj­mä čier­ne šat­ky a zás­te­ry.

V kos­to­loch sa do­dnes na pia­tu pôst­nu ne­de­ľu (tzv. Smrt­nú) za­ha­ľu­jú krí­že fia­lo­vým plát­nom, kto­ré sa od­krý­va až na Veľ­ký pia­tok.

(KBS, Wi­ki­pé­dia, BA24)