Po­hár Bra­ti­slav­ské­ho fut­ba­lo­vé­ho zvä­zu bra­ti­slav­ským tí­mom uni­ká

FCL De­vín­ska No­vá Ves

„(…) sme odo­hra­li fi­ná­lo­vý zá­pas pro­ti sú­pe­ro­vi z Ivan­ky. Sú­pe­ra sme ma­li na­štu­do­va­né­ho a ve­de­li sme o je­ho in­di­vi­du­ál­nej kva­li­te, a tiež fut­ba­lo­vos­ti ce­lé­ho tí­mu. Sí­ce sme mož­no neh­ra­li at­rak­tív­ny fut­bal pre di­vá­ka, ale za cieľ sme ma­li eli­mi­no­vať sú­pe­ra z, pre nás, ne­bez­peč­ných pries­to­rov, a na­opak my sme sa sna­ži­li hro­ziť z brej­kov a rých­lym ve­de­ním úto­ku. Pr­vý pol­čas to vy­chá­dza­lo a sú­pe­ro­vi sme nič váž­ne ne­do­vo­li­li a ve­ľa­krát sme ho do­nú­ti­li hrať do­za­du. Zá­ro­veň aj nám sa po­da­ri­lo vy­pra­co­vať nie­koľ­ko sľub­ných úto­kov a štan­dar­diek. Tie ale ne­skon­či­li gól­mi. V dru­hom pol­ča­se bo­lo cie­ľom po­kra­čo­vať v do­te­raj­šom spô­so­be hry a sta­viť to na tr­pez­li­vosť a bo­jov­nosť. Žiaľ sme veľ­mi rých­lo in­ka­so­va­li gól z väč­šej vzdia­le­nos­ti, ke­dy sme včas ne­vys­tú­pi­li, a tiež tre­ba po­ve­dať, že sú­pe­rov­mu hrá­čo­vi to sad­lo. V tom oka­mi­hu sme mu­se­li nie­čo zme­niť a viac to ot­vo­riť, čo po­cho­pi­teľ­ne ma­lo za ná­sle­dok viac be­ha­nia, a tiež viac pries­to­ru pre sú­pe­ra. Keď­že sme už ne­bo­li ta­kí kom­pakt­ní a už sa do­sta­vi­la aj úna­va, tak sa mu po­da­ri­lo eš­te dva­krát skó­ro­vať. Tým­to by som chcel zá­ro­veň náš­mu sú­pe­ro­vi tiež zag­ra­tu­lo­vať k ví­ťazs­tvu, a zá­ro­veň skon­šta­to­vať, že to­to bol v jar­nej čas­ti naj­fut­ba­lo­vej­ší tím in­di­vi­du­ál­ne, ko­lek­tív­ne a tiež tak­tic­ky, s kto­rým sme sa stret­li. Ivan­ka vy­hra­la po­hár BFZ za­slú­že­ne. Na zá­ver by som chcel aj na­priek pre­hre zhod­no­tiť, že na­ši cha­la­ni v zá­pa­se ne­s­kla­ma­li a ne­cha­li na ih­ris­ku na­ozaj všet­ko a uká­za­li, že aj v De­vín­skej vie­me hrať fut­bal.“