Poc­ta pre le­gen­du Slo­va­na: Jo­zef Ven­gloš zís­kal Rad Ľu­do­ví­ta Štú­ra I. trie­dy in me­mo­riam

Jo­zef Ven­gloš má oce­ne­nie in me­mo­riam. Pre­zi­dent Slo­ven­skej re­pub­li­ky ude­lil tej­to ne­za­bud­nu­teľ­nej le­gen­de naj­vyš­šie štát­ne vy­zna­me­na­nie Rad Ľu­do­ví­ta Štú­ra I. Oce­nil tak je­ho mi­mo­riad­ne zá­slu­hy o roz­voj špor­tu a ší­re­nie dob­ré­ho me­na Slo­ven­ska v za­hra­ni­čí. (ŠK Slo­van, BA24)

Ces­ta z Te­hel­né­ho po­la do sve­to­vých met­ro­pol

Jo­zef Ven­gloš bol ste­les­ne­ním ele­gan­cie, in­te­li­gen­cie a od­bor­nos­ti. Dl­ho­roč­ný hráč a ka­pi­tán Slo­va­na Bra­ti­sla­va ne­skôr pre­slá­vil Slo­ven­sko ako sve­to­vo uzná­va­ný tré­ner a fut­ba­lo­vý expert.

Bol pr­vým tré­ne­rom v his­tó­rii, kto­rý ne­po­chá­dzal z brit­ských os­tro­vov a za­sa­dol na la­vič­ku pr­vo­li­go­vé­ho an­glic­ké­ho klu­bu (As­ton Vil­la).

Pre­hľad me­dzi­ná­rod­ných úspe­chov a pô­so­bísk

Srd­com vždy Slo­va­nis­ta

Na­priek po­nu­kám z ce­lé­ho sve­ta zo­stal Jo­zef Ven­gloš ver­ný svo­jim ko­re­ňom. S mi­lo­va­ným Slo­va­nom zís­kal ti­tu­ly v oboch dô­le­ži­tých úlo­hách – na tráv­ni­ku aj na la­vič­ke. Bol to prá­ve on, kto for­mo­val ge­ne­rá­ciu hrá­čov, kto­rí v ro­ku 1976 do­by­li Be­leh­rad a sta­li sa maj­stra­mi Euró­py.

Je­ho vplyv na slo­ven­ský fut­bal je ci­teľ­ný do­dnes. Pod je­ho ve­de­ním vy­ras­ta­li nie­len špič­ko­ví hrá­či, ale aj tré­ner­ské osob­nos­ti, me­dzi kto­ré pat­rí aj sú­čas­ný kor­mi­del­ník Slo­va­na Vla­di­mír We­iss st.

Oce­ne­nie pre­vzal syn Ju­raj

Sláv­nost­ný akt sa usku­toč­nil v bra­ti­slav­skej Re­du­te. Keď­že Jo­zef Ven­gloš sa toh­to naj­vyš­šie­ho poc­te­nia po­čas svoj­ho ži­vo­ta ne­do­žil, vy­zna­me­na­nie z rúk hla­vy štá­tu pre­vzal je­ho syn Ju­raj Ven­gloš.

Ho­ci oce­ne­nie priš­lo in me­mo­riam, pre fa­nú­ši­kov Slo­va­na a ce­lú špor­to­vú ve­rej­nosť ide o dô­le­ži­tý mo­ment sa­tis­fak­cie za de­ká­dy je­ho prá­ce pre slo­ven­ský fut­bal.

„Cez Slo­van slú­ži­me fut­ba­lu“

To­to hes­lo spre­vá­dza­lo Jo­ze­fa Ven­glo­ša po­čas ce­lé­ho je­ho pô­so­be­nia v klu­be. Svo­jím ži­vot­ným po­sto­jom do­ká­zal, že aj z ma­lé­ho štá­tu v srd­ci Euró­py mô­že vísť osob­nosť, kto­rú si s úc­tou vy­po­ču­jú v Lon­dý­ne, Li­sa­bo­ne či v síd­le FIFA v Züri­chu.

Slo­van Bra­ti­sla­va je hr­dý, že ta­ký­to ve­li­kán vzi­šiel prá­ve z je­ho ra­dov.

(ŠK Slo­van, BA24)