Od­iš­la le­gen­da sk­lár­ske­ho ume­nia: Vác­lav Cig­ler (1929 – 2026) bol „ško­lou mys­le­nia“ a vi­zi­oná­rom

Zo­mrel Vác­lav Cig­ler. Vo ve­ku 96 ro­kov nás opus­til me­dzi­ná­rod­ne uzná­va­ný sk­lár­sky vý­tvar­ník, pe­da­góg a vi­zi­onár. Muž, kto­rý sa ku sk­lu do­stal ná­ho­dou, mu na­ko­niec za­svä­til ce­lý ži­vot a svo­jím re­vo­luč­ným prí­stu­pom navž­dy zme­nil vní­ma­nie sk­le­ne­nej plas­ti­ky v ar­chi­tek­tú­re aj vo voľ­nom ume­ní. (SNG)

Ces­ta k ma­gic­ké­mu ma­te­riá­lu

Vác­lav Cig­ler sa na­ro­dil 21. ap­rí­la 1929 vo Vse­tí­ne. Po štú­diách v No­vom Bo­re a na praž­skej UMPRUM u pro­fe­so­ra Jo­se­fa Kap­lic­ké­ho za­čal ob­ja­vo­vať ma­gic­ké mož­nos­ti optic­ké­ho sk­la.

Fas­ci­no­va­la ho sú­hra svet­la, vo­dy a pries­to­ru. Sk­lo preň­ho ne­bo­lo len su­ro­vi­nou, ale vý­zvou, kto­rá po­nú­ka ra­zan­tnej­šie mož­nos­ti spra­co­va­nia než aký­koľ­vek iný ma­te­riál.

„Cig­le­ro­va ško­la“ na bra­ti­slav­skej VŠVU

Pre slo­ven­skú vý­tvar­nú scé­nu je naj­výz­nam­nej­šie je­ho pô­so­be­nie v Bra­ti­sla­ve. V ro­koch 1965 – 1979 tu za­lo­žil a vie­dol no­vá­tor­ský ate­li­ér Sk­lo v ar­chi­tek­tú­re. Ten­to ate­li­ér sa stal liah­ňou slo­ven­skej ume­lec­kej eli­ty.

Prí­nos Cig­le­rov­ho ate­li­é­ru:

• In­di­vi­du­ál­ny prí­stup: Cig­ler pre­sa­dzo­val to­le­ran­ciu a ak­cep­tá­ciu ta­len­tu kaž­dé­ho štu­den­ta.
• No­vé ten­den­cie: Do vý­uč­by vnie­sol prv­ky ki­ne­tic­ké­ho a optic­ké­ho ume­nia, land-ar­tu a mi­ni­ma­liz­mu.
• In­ter­dis­cip­li­na­ri­ta: Štu­den­tov učil spo­lu­pra­co­vať s ar­chi­tek­tú­rou, prie­mys­lom a pra­co­vať v tí­moch.
• Slo­bo­da mys­le­nia: Ate­li­ér bol la­bo­ra­tó­ri­om dis­ku­sie a expe­ri­men­tu, čo bo­lo po­čas nor­ma­li­zá­cie vý­ni­moč­né.

Vzhľa­dom na svoj slo­bod­ný prí­stup k vzde­lá­va­niu a ume­niu mu­sel Vác­lav Cig­ler ško­lu v ro­ku 1979 opus­tiť. Za­ne­chal však za se­bou ge­ne­rá­ciu umel­cov, ako Ma­rián Mud­roch, Vla­di­mír Kor­doš či An­na Dau­čí­ko­vá.

Mo­nu­men­tál­ne re­a­li­zá­cie v ar­chi­tek­tú­re

Cig­le­ro­va tvor­ba sa sta­la ne­od­de­li­teľ­nou sú­čas­ťou mno­hých vý­znam­ných bu­dov na Slo­ven­sku aj v Če­chách. Je­ho špe­cia­li­tou bo­li naj­mä tech­nic­ky ná­roč­né a es­te­tic­ky čis­té os­vet­ľo­va­cie sys­té­my.

Pre­hľad kľú­čo­vých re­a­li­zá­cií na Slo­ven­sku:

Ro­ky re­a­li­zá­cie	Mies­to / In­šti­tú­cia	Lo­ka­li­ta
1967 – 1972	Sta­rá bu­do­va Slo­ven­ské­ho ná­rod­né­ho di­vad­la	Bra­ti­sla­va
1973 – 1979	Bra­ti­slav­ský hrad (de­in­šta­lo­va­né)	Bra­ti­sla­va
1975	Slo­ven­ská ná­rod­ná kniž­ni­ca	Mar­tin
1979	Úrad vlá­dy SR	Bra­ti­sla­va
1981	Dom kul­tú­ry	Ban­ská Bys­tri­ca

Od­kaz v Li­to­myš­li

Me­dzi je­ho po­sled­né vý­znam­né die­la pat­rí sve­tel­ná sak­rál­na in­šta­lá­cia v pia­ris­tic­kom Kos­to­le Náj­de­nia sv. Krí­ža v Li­to­myš­li (2015), kto­rú vy­tvo­ril v spo­lu­prá­ci s ar­chi­tek­tom Mi­cha­lom Mo­tyč­kom. To­to die­lo do­ko­na­le su­ma­ri­zu­je je­ho ce­lo­ži­vot­nú fas­ci­ná­ciu čis­to­tou, svet­lom a po­ko­rou v pries­to­re.

Vác­lav Cig­ler zo­sta­ne v pa­mä­ti nie­len ako maj­ster sk­la, ale pre­dov­šet­kým ako člo­vek, kto­rý mal od­va­hu byť sám se­bou a tú­to od­va­hu odo­vzdá­val ďal­ším ge­ne­rá­ciám.

Česť je­ho pa­miat­ke

ODPOČINUTIE VEČNÉ
DAJ MU MILOSTIVÝ PANE
A SVETLO VEČNÉ NECH MU SVIETI

(SNG, BA24)