Mô­že vám smú­tok na­ozaj zlo­miť srd­ce? Kar­di­olo­gič­ka vy­svet­ľu­je fe­no­mén Ta­kot­su­bo

Lás­ka je spo­je­ná so srd­com. Kar­di­olo­gič­ka Kris­tí­na Hu­de­co­vá z Ne­moc­ni­ce Bo­ry vy­svet­ľu­je, že me­ta­fo­ra zlo­me­né­ho srd­ca má v me­di­cí­ne re­ál­ny zá­klad. Na­še srd­cia to­tiž mô­žu sku­toč­ne ovplyv­niť emó­cie. (PH)

Syn­dróm zlo­me­né­ho srd­ca: Keď emó­cie oc­hro­mia sval

Ho­ci to znie ako z ro­má­nu, me­di­cí­na po­zná diag­nó­zu s náz­vom ta­kot­su­bo kar­di­omy­o­pa­tia. Ide o akút­ne, zväč­ša pre­chod­né ocho­re­nie srd­co­vé­ho sva­lu, pri kto­rom do­chá­dza k náh­le­mu osla­be­niu fun­kcie ľa­vej ko­mo­ry.

Ná­zov po­chá­dza z Ja­pon­ska a po­me­nú­va ná­do­bu na chy­ta­nie cho­bot­níc s úz­kym hrd­lom a ši­ro­kým dnom. Prá­ve ta­ký­to špe­ci­fic­ký tvar na­do­bud­ne srd­ce pri tom­to syn­dró­me – je­ho hrot sa vy­bú­li, za­tiaľ čo hor­ná časť zo­stá­va stia­hnu­tá.

Spúš­ťa­čom nie je len roz­chod

Pod­ľa do­ktor­ky Hu­de­co­vej za tým­to sta­vom sto­jí ma­sív­ne vy­pla­ve­nie stre­so­vých hor­mó­nov (ka­te­cho­la­mí­nov), kto­ré srd­ce do­slo­va „za­pla­via“.

Čo ten­to stav naj­čas­tej­šie vy­vo­lá­va?

• Sil­ný emoč­ný stres: Stra­ta blíz­kej oso­by, náh­ly roz­chod, in­ten­zív­ny strach či úz­kosť.
• Fy­zic­ký stres: Ťaž­ké úra­zy, ná­roč­né ope­rá­cie ale­bo váž­ne ocho­re­nia.
• Ku­mu­la­tív­ny stres: Dl­ho­do­bé na­pä­tie, kto­ré v jed­nom mo­men­te pre­kro­čí únos­nú hra­ni­cu.

„Zá­le­ží na tom, čo si k srd­cu pus­tí­me. Emó­cie ma­jú sku­toč­nú schop­nosť pre­ja­viť sa aj fy­zic­ky, do­kon­ca až po­ru­chou fun­kcie srd­ca,“ upo­zor­ňu­je kar­di­olo­gič­ka.

Prí­zna­ky, kto­ré ne­tre­ba pod­ce­ňo­vať

Pa­cient ne­do­ká­že sám roz­lí­šiť, či ide o bež­ný in­far­kt ale­bo o syn­dróm zlo­me­né­ho srd­ca. Prí­zna­ky sú to­tiž tak­mer iden­tic­ké:

1. Sil­ná bo­lesť na hrud­ní­ku.
2. Dý­cha­vič­nosť a po­cit ne­dos­tat­ku vzdu­chu.
3. Bú­še­nie srd­ca.
4. Po­cit na od­pad­nu­tie.

Pri ta­kých­to sta­voch je ne­vy­hnut­né okam­ži­te vy­hľa­dať le­kár­sku po­moc. Le­ká­ri v ne­moc­ni­ci po­mo­cou echa a ko­ro­na­ro­gra­fie zis­tia, či sú cie­vy upcha­té (in­far­kt), ale­bo či ide o funkč­nú po­ru­chu spô­so­be­nú stre­som.

Kto je v naj­väč­šom ohro­ze­ní?

Šta­tis­ti­ky uka­zu­jú, že syn­dróm pos­ti­hu­je naj­mä že­ny v ob­do­bí po­stme­no­pau­zy (50 – 70 ro­kov). Dô­vo­dom je po­kles hla­di­ny es­tro­gé­nov, kto­ré za nor­mál­nych okol­nos­tí chrá­nia srd­ce pred ni­či­vý­mi účin­ka­mi stre­so­vých hor­mó­nov.

Ho­ci sa syn­dróm ob­ja­vu­je aj u mu­žov, je u nich me­nej čas­tý.

Dob­rá sprá­va: Srd­ce má ochran­ný re­žim

Ho­ci stav vy­ze­rá na pr­vý po­hľad dra­ma­tic­ky, na­še srd­ce je po­zo­ru­hod­ný or­gán. Re­cep­to­ry v hro­te srd­ca do­ká­žu pri ná­va­le stre­su „pre­pnúť“ do ochran­né­ho re­ži­mu, čím za­brá­nia trva­lé­mu po­ško­de­niu bu­niek.

Prie­beh re­kon­va­les­cen­cie:

• Vo väč­ši­ne prí­pa­dov sa fun­kcia srd­ca úpl­ne upra­ví.
• Zo­ta­ve­nie tr­vá zvy­čaj­ne 2 až 6 týž­dňov.
• Len u ma­lé­ho per­cen­ta pa­cien­tov mô­žu zo­stať trva­lé ná­sled­ky.

Zá­ve­rom: Srd­ce nie je len pum­pa

Prí­beh o ta­kot­su­bo kar­di­omy­o­pa­tii nám pri­po­mí­na dô­le­ži­tosť du­šev­né­ho zdra­via a psy­cho­hy­gie­ny. Prá­ca so stre­som a schop­nosť „ven­ti­lo­vať“ emó­cie nie sú len mo­der­né frá­zy, ale re­ál­na pre­ven­cia srd­co­vých ocho­re­ní.

Va­še srd­ce to­tiž cí­ti kaž­dú ra­nu, kto­rú mu ži­vot uš­ted­rí, no zá­ro­veň má ob­rov­skú si­lu sa z nej za­ho­jiť.

(Pen­ta Hos­pi­tals, BA24)