Kŕ­me­nie ho­lu­bov vo Vra­ku­ni: Dob­rý sku­tok ale­bo prie­stu­pok?

Vra­ku­ňu roz­de­ľu­jú ho­lu­by. Pa­ni Vik­tó­ria si sťa­žu­je na od­por, s kto­rým sa stret­la pre kŕ­me­nie ope­ren­cov. Jej vy­jad­re­nie vy­vo­la­lo vl­nu re­ak­cií. Za­tiaľ čo jed­na stra­na ar­gu­men­tu­je lás­kou k zvie­ra­tám a do­ku­ment­mi od Slo­bo­dy zvie­rat, dru­há po­u­ka­zu­je na zne­čis­te­né bal­kó­ny, upcha­té žľa­by a hy­gie­nic­ké ri­zi­ká. (BA24)




1. Exis­tu­je na to „vy­hláš­ka“?


Pa­ni Vik­tó­ria má prav­du v tom, že ne­exis­tu­je ce­lo­štát­na vy­hláš­ka, kto­rá by ploš­ne za­ka­zo­va­la kŕ­me­nie vtác­tva. Av­šak, sa­mosprá­vy, mest­ské čas­ti, ma­jú prá­vo­moc re­gu­lo­vať čis­to­tu a po­ria­dok na svo­jom úze­mí pro­stred­níc­tvom Vše­obec­ne zá­väz­ných na­ria­de­ní (VZN).

  • Vra­ku­ňa a čis­to­ta: Mest­ská časť Bra­ti­sla­va-Vra­ku­ňa má VZN o udr­žia­va­ní čis­to­ty a po­riad­ku. Ho­ci v ňom ne­mu­sí byť ex­pli­cit­ne ve­ta „zá­kaz kŕ­miť ho­lu­by“, kŕ­me­nie sa čas­to in­ter­pre­tu­je ako zne­čis­ťo­va­nie ve­rej­né­ho prie­s­trans­tva (vy­ha­dzo­va­nie zvyš­kov jed­la, chle­ba a ná­sled­né hro­ma­de­nie tru­su).
  • Hy­gie­nic­ké hľa­dis­ko: Pre­mno­že­né ho­lu­by sú v mes­tách nie­ke­dy po­va­žo­va­né za škod­cov, ho­ci časť z nich je chrá­ne­ná, pre­to­že pre­ná­ša­jú pa­ra­zi­ty a ich trus po­ško­dzu­je bu­do­vy.





2. Mô­že za­siah­nuť mest­ská po­lí­cia a hro­zí po­ku­ta?


Áno. Mest­ská po­lí­cia mô­že za­siah­nuť v mo­men­te, keď kŕ­me­nie spô­so­bu­je ne­po­ria­dok.

  • Zne­čis­ťo­va­nie: Ak nie­kto vy­sy­pe sta­rý chlieb ale­bo zvyš­ky jed­la na zem (na chod­ník, pod ok­ná), do­púš­ťa sa zne­čis­ťo­va­nia ve­rej­né­ho prie­s­trans­tva. Za to­to je mož­né ulo­žiť blo­ko­vú po­ku­tu (v zá­vis­los­ti od zá­važ­nos­ti až do výš­ky 33 €, v správ­nom ko­na­ní viac).
  • Lá­ka­nie hlo­dav­cov: Ako správ­ne po­dot­kli nie­kto­rí dis­ku­tu­jú­ci pod sta­tu­som, zvyš­ky po­tra­vy na ze­mi sú pri­már­nym lá­kad­lom pre po­tka­ny. Tým sa po­ru­šu­jú vše­obec­né pra­vid­lá o de­ra­ti­zá­cii a hy­gie­ne.




3. Po­hľad Slo­bo­dy zvie­rat vs. Re­a­li­ta mes­ta


Do­ku­ment Slo­bo­dy zvie­rat, na kto­rý sa pa­ni Vik­tó­ria od­vo­lá­va, zvy­čaj­ne ho­vo­rí o tom, že pri­kr­mo­va­nie nie je trest­ným či­nom a zvie­ra­tá ne­tre­ba ne­chať tr­pieť hla­dom. To je prav­da.


Prob­lé­mom však nie je sa­mot­ný akt „na­kŕ­me­nia“, ale spô­sob a mies­to.

  • Ne­vhod­né: Há­dzať pe­či­vo z ok­na ale­bo ho sy­pať na tráv­nik v obyt­nej zó­ne.
  • Vhod­né: Po­u­ží­vať kŕ­mid­lá umiest­ne­né tak, aby k po­tra­ve ne­ma­li prí­stup hlo­dav­ce a aby trus ne­ob­me­dzo­val su­se­dov.





4. Ar­gu­men­ty z dis­ku­sie: Čo na to su­se­dia?


Dis­ku­sia pod sta­tu­som uká­za­la jas­ný roz­kol:

  • Zás­tan­co­via (Ka­ta­rí­na, Ja­net­te, Len­ka): „Kŕ­mi­li sme a bu­de­me.“ Na­vrhu­jú však es­te­tic­kej­šie rie­še­nia ako kŕ­mid­lá, aby po­tra­va ne­lá­ka­la po­tka­ny.
  • Od­por­co­via (To­mas, Ta­tia­na, Ma­rek): Po­u­ka­zu­jú na „ti­sí­ce ho­lu­bov“ na stre­chách, zni­če­né au­tá, bal­kó­ny a fakt, že pre­mno­že­nie si vy­ža­du­je dra­hú re­gu­lá­ciu, kto­rú pla­tia všet­ci oby­va­te­lia z da­ní.




Ra­da pre oby­va­te­ľov

Ak chce­te po­má­hať vtác­tvu, rob­te to zod­po­ved­ne – po­u­ží­vaj­te kŕ­mid­lá so zme­sou zŕn (nie sla­ným pe­či­vom) a umiest­ňuj­te ich mi­mo obyt­ných do­mov a bal­kó­nov su­se­dov. Vyh­ne­te sa tak nie­len kon­flik­tom, ale aj náv­šte­vám mest­skej po­lí­cie.











Ne­há­dž­me všet­kých ho­lu­bov do jed­né­ho vre­ca


Z po­hľa­du zá­ko­na a ochra­ny prí­ro­dy sú me­dzi ho­lub­mi zá­sad­né roz­die­ly. V mest­skom pro­stre­dí sa stre­tá­va­me naj­mä s dvo­mi druh­mi, kto­rých práv­ny sta­tus je od­liš­ný.




1. Ho­lub do­má­ci (tzv. “mest­ský ho­lub”)


Ten­to druh, kto­rý vi­dí­me na síd­lis­kách, ná­mes­tiach a o kto­rom bo­la dis­ku­sia vo Vra­ku­ni, nie je zá­ko­nom chrá­ne­ným dru­hom.

  • Pô­vod: Ide o zdi­vo­če­nú for­mu do­má­ce­ho ho­lu­ba (po­tom­ka ho­lu­ba skal­né­ho).
  • Sta­tus: Le­gis­la­tí­va ho ne­po­va­žu­je za voľ­ne ži­jú­ce­ho ži­vo­čí­cha, ale za “po­tom­ka do­mes­ti­ko­va­né­ho zvie­ra­ťa”. Pre­to sa naň­ho ne­vzťa­hu­je zá­kon o ochra­ne prí­ro­dy a kra­ji­ny.
  • Re­gu­lá­cia: Mes­tá mô­žu je­ho sta­vy re­gu­lo­vať (od­chyt, za­sie­ťo­va­nie bu­dov, po­dá­va­nie an­ti­kon­cep­cie v kr­mi­ve), ak je pre­mno­že­ný a spô­so­bu­je hy­gie­nic­ké prob­lé­my. Stá­le však pod­lie­ha zá­ko­nu o ve­te­ri­nár­nej sta­rost­li­vos­ti – to zna­me­ná, že aj keď nie je chrá­ne­ný, ni­kto ho ne­smie tý­rať ale­bo kru­to usmr­tiť.





2. Ho­lub hriv­nák (väč­ší, di­vo ži­jú­ci brat)


V po­sled­ných ro­koch sa do miest (par­kov a záh­rad) sťa­hu­je aj ho­lub hriv­nák. Spoz­ná­te ho pod­ľa to­ho, že je vý­raz­ne väč­ší ako mest­ský ho­lub a na kr­ku má jas­né bie­le škvr­ny.

  • Sta­tus: Je to voľ­ne ži­jú­ci vták a pat­rí me­dzi po­ľov­nú zver.
  • Ochra­na: Je­ho lov je prí­sne re­gu­lo­va­ný zá­ko­nom o po­ľov­níc­tve (má ur­če­ný čas lo­vu, zväč­ša od au­gus­ta do ok­tób­ra). V mes­te je je­ho lov, sa­moz­rej­me, za­ká­za­ný.






3. Hrd­lič­ka záh­rad­ná


Čas­to si ju ľu­dia ple­tú s ho­lu­bom (je men­šia, pies­ko­vo-si­vá s čier­nym pá­si­kom na kr­ku).

  • Sta­tus: Je to voľ­ne ži­jú­ci druh. Na Slo­ven­sku bo­la dl­ho po­ľov­nou zve­rou, ale v sú­čas­nos­ti je jej ochra­na a lov ta­kis­to prí­sne sle­do­va­ný le­gis­la­tí­vou.




Sú nie­kto­ré ho­lu­by vy­lo­že­ne chrá­ne­né?


Áno, na Slo­ven­sku ži­jú dru­hy, kto­ré sú vzác­ne a ich spo­lo­čen­ská hod­no­ta je vy­so­ká:

  • Ho­lub plú­žik: Je to les­ný druh ho­lu­ba. Na roz­diel od mest­ské­ho ho­lu­ba je zá­ko­nom chrá­ne­ný. Je­ho spo­lo­čen­ská hod­no­ta je sta­no­ve­ná vy­hláš­kou (po­hy­bu­je sa v stov­kách eur za je­din­ca).



Kľú­čo­vý roz­diel:

Ak by nie­kto úmy­sel­ne zra­nil chrá­ne­né­ho ho­lu­ba plú­ži­ka, do­púš­ťa sa trest­né­ho či­nu pro­ti ži­vot­né­mu pro­stre­diu. Ak však nie­kto bo­ju­je pro­ti mest­ským ho­lu­bom (na­pr. hrot­mi na bal­kó­ne), ko­ná v rám­ci ochra­ny svoj­ho ma­jet­ku, po­kiaľ zvie­ra­ťu ne­spô­so­bu­je zby­toč­né utr­pe­nie.





Ku­ri­óz­ne ná­stra­hy kŕ­me­nia ho­lu­bov

Pa­ni Vik­tó­ria vo svo­jom sta­tu­se prav­de­po­dob­ne ne­ve­dom­ky kŕ­mi prá­ve tie “ne­chrá­ne­né” mest­ské ho­lu­by. Ak by sa však me­dzi ne za­mie­šal hriv­nák ale­bo hrd­lič­ka, z práv­ne­ho hľa­dis­ka kŕ­mi voľ­ne ži­jú­cu zver, čo v za­sta­va­nom úze­mí mes­ta opäť na­rá­ža na hy­gie­nic­ké nor­my.







(Vra­ku­ňa bez cen­zú­ry, BA24)

Komentáre

---