Rebríček má na konte rozruch. S blížiacimi sa komunálnymi voľbami sa pod drobnohľad dostáva objektivita novín, ktoré si platia mestá a župy z daní občanov. Najnovšie hodnotenie Hlásne trúby 2025, od mimovládnej organizácie Transparency International Slovensko (TIS), vyvolalo v hlavnom meste búrku emócií. Zatiaľ čo niektoré mestské časti oslavujú postup v rebríčku, iné obviňujú analytikov z neodbornosti a metodických chýb. (BA24)

Regionálny rebríček: Stupava kraľuje Slovensku, Bratislava v „šedom priemere“
Podľa aktuálnych dát sa absolútnym víťazom celoslovenského hodnotenia stala Stupava s ratingom A+ a indexom Benefit na úrovni 80,5 %. Stupavské noviny sú dávané za vzor najmä pre priestor, ktorý venujú polemike a kritickým názorom.
V rámci samotnej Bratislavy sú výsledky rozpačité. Najlepšie obstála Petržalka (18. miesto celkovo), nasledovaná skokanom roka, Podunajskými Biskupicami. Hlas Nového Mesta obsadil 62. miesto z 84 samospráv.
Naopak, na chvoste bratislavského rebríčka sa ocitla Rača, ktorá skončila až v červenom, „škodlivom“ pásme.
Porovnanie vybraných titulov v Bratislavskom kraji:
| Poradie | Samospráva / Titul | Rating | Index Benefit | Zmena (2025/2021) |
| 1. | Stupava Stupavské noviny | A+ | 80,5 % | +29 |
| 18. | Petržalka Naša Petržalka | B- | 58,5 % | -14 |
| 23. | P. Biskupice Biskupické noviny | B- | 57,9 % | +34 |
| 26. | Ružinov Ružinovské Echo | B- | 56,9 % | -19 |
| 27. | Staré Mesto Staromestské noviny | B- | 56,8 % | +17 |
| 30. | Vrakuňa Vrakunské noviny | B- | 56,1 % | +1 |
| 32. | Devínska N. Ves Devex | B- | 56,0 % | +31 |
| 62. | Nové Mesto Hlas Nového Mesta | C- | 44,5 % | -54 |
| 73. | Rača Račiansky výber | D+ | 38,4 % | -18 |
| 76. | Karlova Ves Karloveské noviny | D+ | 37,2 % | -63 |
PR články ako predvolebná zbraň: Pätina obsahu je politická reklama
TIS upozorňuje na znepokojujúci trend. S blížiacimi sa voľbami sa radničné periodiká menia na PR nástroje úradujúcich primátorov a starostov. PR správy tvoria v priemere až pätinu obsahu. Analytici kritizujú najmä „mäkké PR“, kde si politici privlastňujú úspechy investícií financovaných z verejných zdrojov.
Problémom zostáva aj izolácia redakcií. Len v pätine prípadov vychádzajú noviny bez priameho alebo nepriameho vplyvu vedenia radnice. Mnohé tituly nemajú redakčnú radu ani štatút, ktorý by garantoval nezávislosť redaktora.
Starosta Rače vracia úder: Je to metodický chaos
Najostrejšiu kritiku voči hodnoteniu vzniesol starosta Rače Michal Drotován. Ten v podrobnom vyjadrení poukázal na viaceré absurdity v bodovaní. Podľa jeho slov TIS trestala Raču za inzerát magistrátu, ktorý bol riadne označený, zatiaľ čo iným mestským častiam rovnaký obsah tolerovala.
„Ak by som teraz zriadil redakčnú radu z náhodných piatich ľudí vybraných na zastávke, cez ChatGPT nechal spísať štatút a nakoniec aj tak rozhodoval o obsahu, v očiach TIS by sme výrazne stúpli,“ kritizuje Drotován zameranie organizácie na formálne dokumenty namiesto reálneho obsahu pre ľudí.
Starosta tiež namietal, že TIS negatívne hodnotí komunitný obsah, ako sú rozhovory s bábkohercami či fotografie z vítania detí, pretože nespĺňajú ich definíciu „politickej plochy“.
BSK v defenzíve: Keď úradníci školia kontrolórov
Kritika zaznela aj z Úradu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK). Riaditeľ odboru komunikácie Michal Feik, ktorý je zároveň račianskym poslancom, označil projekt za dobrý úmysel, metodiku však za subjektívnu a spochybnil už samotný názov projektu „Hlásne trúby“, ktorý podľa neho prezrádza zaujatosť.
Zaujímavosťou v tomto kontexte je postavenie Michala Feika, ktorý ako zástupca samosprávy verejne inštruuje mimovládnu organizáciu o tom, ako majú vyzerať kritériá objektivity. Feik, ktorý v minulosti pôsobil ako hovorca pôdohospodárstva pod nominantkou SNS Gabrielou Matečnou, tak stavia samosprávu do polohy arbitra nad nezávislou kontrolou.
Výber z hodnotenia Michala Feika
◾️ sporná a často subjektívna metodika,
◾️ nepochopenie funkcie radničných novín ako komunitného a informačného média,
◾️ vyžadovanie polemiky aj tam, kde prirodzene neexistuje spor,
◾️ preceňovanie formálnych znakov, ako sú redakčné rady či štatúty,
◾️ nejasné a nerovnomerné hodnotenie fotografií, zmienok a „politickej plochy“,
◾️ ignorovanie toho, že v mediálnych púšťach sú radničné noviny často jediným zdrojom lokálnych informácií,
◾️ dlhodobé nezohľadňovanie pripomienok samospráv,
◾️ nepochopenie spôsobu fungovania radničných novín a verejného záujmu v kontraste s komerčnými médiami,
◾️ chýbajúca transparentnosť TIS pri vlastnom hodnotení a nevyváženosť prístupu hodnotiteľov.
Kritici z mimovládnej sféry tento prístup vnímajú citlivo. Vyvstáva totiž otázka, či je etické, aby zamestnanec samosprávy spochybňoval externý dohľad nad médiami, ktoré sú financované z peňazí všetkých daňovníkov, vrátane kritikov súčasného vedenia mestskej časti či kraja.
Pozitívne príklady: Skokani a stabilní hráči
Nie všetci však rebríček odmietajú. Podunajské Biskupice sa tešia z titulu „skokan roka“, keďže si polepšili o 34 miest. Starosta Roman Lamoš to vníma ako potvrdenie správnosti cesty otvorenej komunikácie a personálnej stabilizácie redakcie.
Podobne aj Petržalka vyjadrila spokojnosť, že ich noviny pripravované vo vlastnej réžii sa udržali na čele bratislavských samospráv.
Máte pocit, že vaše miestne noviny informujú objektívne, alebo v nich vidíte príliš veľa tvárí miestnych politikov? Nachádzate v tlači zo samosprávy aj reakcie zvolených zástupcov, ktorí sú kritikmi krokov vedenia úradu?
Napíšte nám prosím do diskusie pod článkom.
(TIS, Petržalka, Michal Drotován, Roman Lamoš, Michal Feik, BA24)


Pridaj komentár