His­to­ric­ký míľ­nik: Štu­dent FMFI UK zís­kal pre­stíž­nu Zla­tú me­dai­lu Pro Scien­tia

Štu­dent pre­pi­su­je de­ji­ny. Do­kto­rand Fa­kul­ty ma­te­ma­ti­ky, fy­zi­ky a in­for­ma­ti­ky Uni­ver­zi­ty Ko­men­ské­ho v Bra­ti­sla­ve Be­ne­dek Bu­kor sa za­pí­sal do his­tó­rie. Ako vô­bec pr­vý štu­dent zo slo­ven­skej vy­so­kej ško­ly zís­kal Zla­tú me­dai­lu Pro Scien­tia, najp­res­tíž­nej­šie štu­dent­ské ve­dec­ké oce­ne­nie v Ma­ďar­sku. (UK)

Pre­stíž, kto­rú ude­ľu­je aka­dé­mia aj štu­dent­ská eli­ta

Be­ne­dek Bu­kor je do­kto­ran­dom Fa­kul­ta ma­te­ma­ti­ky, fy­zi­ky a in­for­ma­ti­ky Uni­ver­zi­ty Ko­men­ské­ho v Bra­ti­sla­ve. Kon­com no­vem­bra si v his­to­ric­kej au­le Ma­ďar­ská aka­dé­mia vied v Bu­da­peš­ti pre­vzal Zla­tú me­dai­lu Pro Scien­tia.

Oce­ne­nie ude­ľu­je Ma­ďar­ská ná­rod­ná štu­dent­ská aso­ciá­cia spo­lu s Ma­ďar­skou aka­dé­mi­ou vied. Sú­vi­sí s Ma­ďar­skou ná­rod­nou štu­dent­skou kon­fe­ren­ci­ou, kto­rá vznik­la už v ro­ku 1955 a po­krý­va všet­ky ved­né ob­las­ti – od me­di­cí­ny cez tech­nic­ké od­bo­ry až po de­ji­ny ume­nia.

Vla­ni sa na kon­fe­ren­cii pre­zen­to­va­lo až 5 131 ve­dec­kých prác. Sa­mot­né oce­ne­nie Pro Scien­tia zís­ka­va iba 50 štu­den­tov, kto­rých vy­be­rá oso­bit­ná ko­mi­sia.

Pri hod­no­te­ní sa po­su­dzu­je:

• úspeš­nosť na štu­dent­ských ve­dec­kých kon­fe­ren­ciách
• pub­li­kač­ná čin­nosť
• účasť na me­dzi­ná­rod­ných kon­fe­ren­ciách
• ja­zy­ko­vá vy­ba­ve­nosť
• štu­dij­né vý­sled­ky

Be­ne­dek Bu­kor zís­kal oce­ne­nie v spo­loč­nej sek­cii fy­zi­ka, geo­gra­fia a ma­te­ma­ti­ka – ako pr­vý lau­re­át zo slo­ven­skej uni­ver­zi­ty.

Pod­po­ra ta­len­tov: Ma­ďar­sko ver­zus Slo­ven­sko

Pod­ľa Bu­ko­ra je jed­ným z kľú­čo­vých roz­die­lov me­dzi kra­ji­na­mi sys­tém pod­po­ry mla­dých ta­len­tov.

„V Ma­ďar­sku sa mô­žu štu­den­ti už od pr­vé­ho roč­ní­ka za­po­jiť do ve­dec­ké­ho tí­mu a pra­co­vať na vý­sku­me. Od za­čiat­ku spo­lu­pra­cu­jú so ško­li­te­ľom a sys­te­ma­tic­ky bu­du­jú svo­ju ve­dec­kú drá­hu,“ uvie­dol.

Na Slo­ven­sku si štu­den­ti čas­to hľa­da­jú ško­li­te­ľa až pri pí­sa­ní zá­ve­reč­nej prá­ce, čo mô­že zna­me­nať ne­skor­ší vstup do ak­tív­ne­ho vý­sku­mu.

Ces­ta z Ko­már­na na FMFI UK

Po ma­tu­ri­te na ma­ďar­skom gym­ná­ziu v Ko­már­ne za­mie­ril pria­mo do Bra­ti­sla­vy na FMFI UK. Roz­ho­do­va­nie me­dzi ma­te­ma­ti­kou a fy­zi­kou však ne­bo­lo jed­no­du­ché.

Ako sám ho­vo­rí, fy­zi­ka mu po­núk­la ide­ál­ny kom­pro­mis:

• za­cho­vá­va sil­ný ma­te­ma­tic­ký zá­klad
• zá­ro­veň od­po­ve­dá na otáz­ky o fun­go­va­ní sve­ta

Je­ho vá­šeň for­mo­va­li naj­mä stre­doš­kol­ské uči­teľ­ky ma­te­ma­ti­ky a fy­zi­ky, kto­rých prí­stup vní­mal tak­mer ako ume­lec­ký. Pre­cíz­ne ve­de­né ho­di­ny, fa­reb­ne or­ga­ni­zo­va­né vý­poč­ty a schop­nosť pred­ví­dať otáz­ky štu­den­tov v ňom pre­bu­di­li hl­bo­ký re­špekt k ve­de.

Keď chy­ba ve­die k ob­ja­vu

Jed­na z je­ho pre­lo­mo­vých pub­li­ká­cií vznik­la pa­ra­dox­ne vďa­ka chy­be.

Me­sia­ce pra­co­val na vý­poč­toch rov­ni­ce, kto­rá ne­vy­chá­dza­la. Po dl­hom hľa­da­ní zis­til, že chy­ba sa na­chá­dza­la v po­u­ži­tej li­te­ra­tú­re – je­di­ná zát­vor­ka bo­la na ne­správ­nom mies­te.

„Pre­po­čí­tal som všet­ko od­zno­va, uro­bil skúš­ku správ­nos­ti a už to se­de­lo. Tie vý­poč­ty trva­jú nie­ke­dy me­sia­ce, ale aj rok. Ani si ne­vie­te pred­sta­viť, ako sa mi uľa­vi­lo,“ pri­znal.

Kvan­to­vá štruk­tú­ra ča­sop­ries­to­ru: Hľa­da­nie spo­loč­né­ho ja­zy­ka ves­mí­ru

Je­ho vý­skum sa ve­nu­je jed­nej z naj­zá­sad­nej­ších otá­zok sú­čas­nej te­ore­tic­kej fy­zi­ky – zjed­no­te­niu dvoch pi­lie­rov mo­der­nej fy­zi­ky:

• kvan­to­vej me­cha­ni­ky
• te­órie re­la­ti­vi­ty

Kvan­to­vá te­ória mi­mo­riad­ne pres­ne opi­su­je svet ele­men­tár­nych čas­tíc. Te­ória re­la­ti­vi­ty zas po­hy­by vo ves­mí­re a gra­vi­tá­ciu. Prob­lé­mom je, že ich ma­te­ma­tic­ké opi­sy sú ne­kom­pa­ti­bil­né.

Cie­ľom je­ho vý­sku­mu je hľa­da­nie stôp spo­loč­né­ho ja­zy­ka, kto­rý by tie­to dve te­órie do­ká­zal spo­jiť do jed­not­né­ho opi­su re­a­li­ty.

Ve­da a ko­mu­ni­ká­cia: Pre­čo je dô­le­ži­té ho­vo­riť aj o omy­loch

Bu­kor zdô­raz­ňu­je vý­znam po­pu­la­ri­zá­cie ve­dy a ot­vo­re­nej ko­mu­ni­ká­cie. V tej­to sú­vis­los­ti spo­mí­na aj kni­hu Fy­zi­ka v sle­pých ulič­kách, kto­rá po­u­ka­zu­je na to, že aj omy­ly a sle­pé ulič­ky sú pri­ro­dze­nou sú­čas­ťou ve­dec­ké­ho po­kro­ku.

„Ak ve­dec­ká ko­mu­ni­ta nie­čo ko­mu­ni­ku­je sme­rom k ve­rej­nos­ti, sú za tým me­sia­ce tvr­dej prá­ce a vzá­jom­nej kon­tro­ly. Aj ved­ci ro­bia chy­by – a ma­li by sme ve­dieť ko­mu­ni­ko­vať aj to,“ po­ve­dal.

Mo­ti­vá­cia a dis­cip­lí­na

Ok­rem ra­dos­ti z ob­ja­vu ho po­há­ňa­jú aj ter­mí­ny a jas­ne sta­no­ve­né cie­le. Ve­da je pod­ľa ne­ho ce­lo­ži­vot­ný pro­ces uče­nia sa, kaž­dý no­vý vý­po­čet zna­me­ná ná­vrat k li­te­ra­tú­re a dô­klad­nú príp­ra­vu.

Od­kaz bu­dú­cim štu­den­tom

Na otáz­ku, čo by od­ká­zal mla­dým ľu­ďom, kto­rí zva­žu­jú štú­dium na FMFI UK, od­po­ve­dá jed­no­du­cho:

• skús­te olym­piá­dy, sú­ťa­že či kon­fe­ren­cie
• over­te si, či sa v tom cí­ti­te „do­ma“
• ne­pod­ceň­te príp­ra­vu

„Ak má nie­kto nák­lon­nosť k ve­de, nech to skú­si. Naj­lep­ší spô­sob, ako zis­tiť, na čo je náš mo­zog na­sta­ve­ný, je prax,“ zdô­raz­nil.

His­to­ric­ký úspech Be­ne­de­ka Bu­ko­ra je dô­ka­zom, že aj zo Slo­ven­ska sa dá pre­ra­ziť na me­dzi­ná­rod­nej ve­dec­kej scé­ne – ak sa spo­jí ta­lent, sys­te­ma­tic­ká prá­ca a od­va­ha hľa­dať od­po­ve­de na tie najz­lo­ži­tej­šie otáz­ky ves­mí­ru.

(Uni­ver­zi­ta Ko­men­ské­ho, BA24)