Vyčistenie Istrochemu stačiť nebude. Ešte väčšou ekologickou hrozbou je totiž skládka vo Vrakuni a na Žabom majeri. V tieto dni vyvolal polemiku plán na čistenie areálu po bývalom chemickom závode ešte z čias Alfreda Nobela za štátne peniaze. (BA24)
🇸🇰 Sanácia Istrochemu: Kľúčové fakty a kontroverzie
💰 Štát má zaplatiť za čistenie areálu Istrochemu
- Ministerstvo životného prostredia (MŽP) navrhuje sanáciu
- čistiť sa má kontaminované územie Istrochemu
- na vlastné náklady štátu
Vlastník pôdy
- 138 hektárov
- vlastní spoločnosť Istrochem Reality
- patrí pod Babišov holding Agrofert
- konkrétne cez firmu SynBiol
- Agrofert pozemky kúpil v roku 2002
Dôvod
- znečistenie vzniklo pred privatizáciou v roku 2002
- preto má byť štát zo zákona povinný sanovať územia
- nie je známy iný pôvodca kontaminácie
Náklady
- odhad celkovej sumy je 350 až 700 miliónov eur
Financovanie
- eurofondy
- envirofond
- štátny rozpočet
Využitie pozemkov
- majú tam byť kancelárie a byty
🏛️ Opozícia protestuje
- štát by vyčistil pozemky súkromnej firme
- mnohonásobne by zhodnotil pozemky
Časová zhoda
- plán podľa Demokratov predstavili po stretnutí
- ministra životného prostredia Tomáša Tarabu s Andrejom Babišom
🟢 Postoj Agrofertu
- Istrochem Reality sanáciu štátom víta
- ide o plnenie zákonnej povinnosti štátu
- Agrofert riadne splnil všetky záväzky z privatizačnej zmluvy
- vrátane ekologický investícií
- hodnota pozemkov sa nezmení
- už v roku 2002 zahŕňala sanáciu, ktorú má zabezpečiť štát
- je vo verejnom záujme
Pôvod znečistenia
- kontaminácia vznikla v čase, keď koncern Agrofert ešte neexistoval
- závod bol CHZJD
📜 História podniku
Založenie:
- 1873
- Alfred Nobel
- továreň na dynamit a chemikálie
- najvýznamnejšia chemická továreň v Uhorsku
Transformácia výroby:
- spočiatku výbušniny
- od 1925 hnojivá a rôzne chemikálie
Obdobie totality:
- Chemické závody Juraja Dimitrova
- 1946 znárodnenie
- rozšírenie o agrochemikálie (ochrana rastlín)
- vytvorenie Závodu mieru (viskózové vlákna)
- založenie dnešného Duslo Šaľa (ktoré sa neskôr oddelilo)
Názvy:
- Pôvodne továreň Alfreda Nobela
- Chemické závody Juraja Dimitrova (CHZJD, od 1951)
- Istrochem (od 1991)
Privatizácia:
- 1995 transformácia na štátnu a.s.,
- 1997 sprivatizácia manažérskou spoločnosťou
Predaj Agrofertu:
- v roku 2002 štát (FNM) predal Istrochem
- holdingu Agrofert Andreja Babiša
Súčasnosť:
- od roku 2006 je Istrochem len odštepný závod Dusla
- (vlastneného Agrofertom).
- dnes má v areáli hodnotu najmä 150 hektárov pozemkov
- vlastní ich firma Istrochem Reality, a.s. (Babišova firma)
☠️ Environmentálna záťaž (Od 19. storočia)
- podnik počas celej svojej histórie produkoval masívne znečistenie
- unikalo do pôdy, povrchovej a podzemnej vody
Geologický prieskum (2009):
- Firma Istrochem Reality si ho dala vypracovať
- utajila ho na 10 rokov
- (odtajnený 2020 poslankyňou T. Stohlovou)
Zistenia:
- Kontaminácia podzemnej vody a pôdy
- organickými a anorganickými látkami
Látky:
- atrazín
- toluén
- arzén
- olovo
- benzén
- PCB látky
Prekročenie limitov:
- pri viacerých látkach viac ako 1000-násobné
Vizualizácia:
- vrty odhalili fialové polia
- s tekutými látkami
- a bielu vrstvu pesticídov
Šírenie znečistenia:
- predpoklad šírenia na Trnávku, Ružinov a smerom na Vrakuňu
- s rizikom kontaktu s Vrakunskou skládkou
- a šírením na Žitný ostrov
Súčasnosť:
- rozbory v okolitých obytných štvrtiach
- (Nové Mesto, Ružinov, Rača)
- potvrdili prítomnosť pesticídov vo vode zo studní,
- RÚVZ vydal zákaz používania studňovej vody
Návrh sanácie (2009):
- odčerpanie kontaminovanej vody
- odťaženie kontaminovanej pôdy
- (najrozsiahlejší a najnákladnejší variant)
2. Znečistenie na skládkach (odpad Istrochemu)
- nevyhnutná realizácia sanačných opatrení
- odpad z výroby bol odvážaný na dve skládky:
- Žabí majer a hlavne Skládka vo Vrakuni
Skládka Vrakuňa (Prieskum 2014):
Preukázané riziko:
- Riziko pre zdravie (biologická zóna)
- a šírenie znečistenia podzemnou vodou
Látky:
- arzén
- BTEX
- chlórbenzén
- PCB
- pesticídy
- a herbicídy (karcinogénne a nekarcinogénne účinky)
Ohrozenie:
- látky ohrozujú kvalitu vody
- v oblasti Vrakune, Podunajských Biskupíc
- prenikajú až 5 km do Žitného ostrova
☣️ Istrochem a skládka Vrakuňa: Rozdiel a prepojenie
| Kategória | Istrochem (Areál bývalého podniku CHZJD) | Skládka CHZJD/Vrakuňa (Vrakunská skládka) |
| Typ záťaže | Areálové znečistenie | Skládka chemického odpadu |
| Lokalita | Areál bývalých Chemických závodov Juraja Dimitrova (CHZJD), dnes Istrochem (kat. územie Nové Mesto, Ružinov, Trnávka). | Územie na rozhraní mestských častí Vrakuňa a Ružinov, v suchom ramene Malého Dunaja. |
| Vznik | Výrobná činnosť a nakladanie s chemikáliami priamo v areáli závodu. | Ukladanie, resp. vylievanie odpadu z výroby CHZJD/Istrochem do ramena Dunaja (cca 60. – 80. roky). |
| Rozsah znečistenia | Kontaminácia pôdy a podzemnej vody priamo v areáli a v okolitých mestských častiach (napr. Trnávka). | Koncentrovaná záťaž (cca 120 000 m3 odpadu) predstavujúca akútne riziko pre podzemnú vodu (kontaminačný mrak). |
| Hlavné riziko | Šírenie kontaminácie z areálu podzemnými vodami. Odhad nákladov na sanáciu sa pohybuje od 350 do 700 mil. €. | Únik toxických látok (pesticídy, BTEX, chlórované uhľovodíky) do podzemných vôd s potenciálnym ohrozením Žitného ostrova. |
| Riešenie | Komplexná sanácia areálu a znečistenia podzemných vôd. (Dlhodobý a nákladný proces). | Sanácia (napr. metódou enkapsulácie – obkolesenie nepriepustnými stenami) alebo odťaženie odpadu. |
🔗 Historické Prepojenie
Oba problémy sú pozostatkom činnosti jedného podniku: Chemických závodov Juraja Dimitrova (CHZJD), ktoré boli neskôr premenované na Istrochem.
- Istrochem (zdroj výroby): V areáli závodu sa v dôsledku výroby (pesticídy, hnojivá, trhaviny) a nešetrného nakladania s odpadmi znečistila pôda a podzemná voda. Toto je plošná areálová záťaž v širšom okolí.
- Skládka Vrakuňa (miesto uloženia): Odpad, ktorý vznikol v Istrocheme, sa vyvážal a ukladal bez zabezpečenia do suchého ramena Malého Dunaja, čím vznikla vysoko toxická skládka chemického odpadu v mestskej časti Vrakuňa a Ružinov.
(Demokrati, Tomáš Taraba, Denník N, Agrofert, Wikipédia, Gemini, BA24)


Komentáre