Bra­ti­sla­va si pri­po­me­nu­la 81. vý­ro­čie oslo­bo­de­nia: Poc­ta hr­di­nom v La­ma­či aj na Sla­ví­ne

Spo­mí­na­li sme na oslo­bo­de­nie. Hlav­né mes­to si za­čiat­kom ap­rí­la pri­po­mí­na je­den z naj­dô­le­ži­tej­ších míľ­ni­kov svo­jej mo­der­nej his­tó­rie. Od vy­hna­nia na­cis­tic­kých oku­pan­tov uply­nu­lo už 81 ro­kov. Toh­to­roč­né spo­mien­ko­vé po­du­ja­tia sa nies­li v du­chu ti­chej pie­ty, ale aj sil­ných od­ka­zov na po­tre­bu chrá­niť his­to­ric­kú prav­du o po­die­le jed­not­li­vých ná­ro­dov na ví­ťazs­tve. (BA24)

Ti­chá spo­mien­ka pri la­mačs­kom míľ­ni­ku

V bra­ti­slav­skom La­ma­či sa spo­mien­ko­vý akt sú­stre­dil pri miest­nom míľ­ni­ku, kto­rý je ve­no­va­ný po­stu­pu­jú­cim voj­skám z 5. ap­rí­la 1945. Sta­ros­ta mest­skej čas­ti Igor Po­la­ko­vič spo­lu s po­slan­ky­ňou miest­ne­ho za­stu­pi­teľ­stva Má­ri­ou Ši­mon­či­čo­vou po­lo­že­ním ven­ca vy­jad­ri­li vďa­ku tým, kto­rí pri oslo­bo­dzo­va­ní mes­ta ris­ko­va­li a stra­ti­li to naj­cen­nej­šie.

Oslo­bo­dzo­va­cie bo­je o Bra­ti­sla­vu si vy­žia­da­li vy­so­kú daň. Svo­je ži­vo­ty tu po­lo­ži­lo viac ako 700 vo­ja­kov, kto­rí bo­li sú­čas­ťou rôz­nych jed­no­tiek:

• So­viet­ske voj­ská 2. ukra­jin­ské­ho fron­tu
• 7. gar­do­vá ar­má­da
• 2. ru­mun­ský tan­ko­vý pluk
• Du­naj­ská flo­ti­la

Veľ­vys­la­nec Ukra­ji­ny na Sla­ví­ne: Ví­ťazs­tvo nie je ma­jet­kom jed­né­ho štá­tu

Pa­ra­lel­ne so spo­mien­kou v La­ma­či pre­be­hol piet­ny akt aj na bra­ti­slav­skom Sla­ví­ne. Veľ­vys­la­nec Ukra­ji­ny v SR My­ro­slav Ka­stran spo­lu s ukra­jin­skou ko­mu­ni­tou si uc­ti­li pa­miat­ku ukra­jin­ských vo­ja­kov, kto­rí bo­jo­va­li v ra­doch oslo­bo­di­teľ­ských ar­mád.

Veľ­vys­la­nec vo svo­jom prí­ho­vo­re zdô­raz­nil, že prí­nos Ukra­ji­ny k po­ráž­ke na­ciz­mu je ne­od­škrie­pi­teľ­ný a va­ro­val pred sna­ha­mi o pre­krú­ca­nie his­tó­rie v pros­pech sú­čas­nej rus­kej po­li­ti­ky.

„Ráz­ne sa sta­via­me pro­ti sú­čas­nej rus­kej po­li­ti­ke mo­no­po­li­zá­cie pa­mä­ti na dru­hú sve­to­vú voj­nu. Ví­ťazs­tvo nad na­ciz­mom nie je a ne­mô­že byť vlast­níc­tvom jed­né­ho štá­tu. Po­ku­sy Rus­ka pri­vlast­niť si ten­to his­to­ric­ký úspech sú cy­nic­kým skres­ľo­va­ním prav­dy,“ vy­hlá­sil My­ro­slav Ka­stran.

His­tó­ria ako ži­vý od­kaz pre sú­čas­nosť

Pod­ľa pred­sta­vi­te­ľov ukra­jin­ské­ho veľ­vys­la­nec­tva je dnes pa­miat­ka na oslo­bo­de­nie dô­le­ži­tej­šia než ke­dy­koľ­vek pred­tým. His­to­ric­ká pa­ra­le­la me­dzi bo­jom za slo­bo­du v ro­ku 1945 a sú­čas­ným kon­flik­tom na Ukra­ji­ne re­zo­no­va­la ce­lým po­du­ja­tím.

Pre­hľad jed­no­tiek po­die­ľa­jú­cich sa na oslo­bo­de­ní Bra­ti­sla­vy:

Zá­ver spo­mien­ko­vých po­du­ja­tí

Bra­ti­sla­va si tak 4. a 5. ap­rí­la uc­ti­la pa­miat­ku všet­kých, kto­rí pri­nies­li mier do jej ulíc. Od­kaz toh­to­roč­ných vý­ro­čí je jas­ný.

His­to­ric­ká spra­vod­li­vosť mu­sí spo­čí­vať v uzna­ní prí­no­su kaž­dé­ho ná­ro­da a pa­mäť na mi­nu­losť by ma­la slú­žiť ako zá­vä­zok k ob­ra­ne me­dzi­ná­rod­né­ho prá­va a spo­loč­nej európ­skej slo­bo­dy.

(La­mač, Veľ­vys­la­nec­tvo Ukra­ji­ny na Slo­ven­sku, BA24)