Bra­ti­sla­va po 33 ro­koch: Kto­ré mest­ské čas­ti pre­kvi­ta­jú a kde oby­va­te­lia ubú­da­jú?

Hlav­né mes­to sa­mos­tat­nej kra­ji­ny sa me­ní. Po 33. ro­koch pri­chá­dza Petr­žal­ka a Dúb­rav­ka o oby­va­te­ľov, na­opak, po­sil­ňu­je sa Ru­ži­nov či Zá­hor­ská Bys­tri­ca. Po­rov­na­nie ra­čian­ske­ho sta­ros­tu Mi­cha­la Dro­to­vá­na od­ha­ľu­je prí­be­hy bra­ti­slav­ských pre­mien. Za­tiaľ čo nie­kto­ré štvr­te če­lia star­nu­tiu a od­li­vu ľu­dí, iné sa za tri de­sať­ro­čia do­slo­va zme­ni­li na ne­poz­na­nie. (MD)

📉 Mest­ské čas­ti v mí­nu­se: Fe­no­mén Petr­žal­ky a Dúb­rav­ky

Šta­tis­tic­ký úrad SR uka­zu­je, že tri mest­ské čas­ti ma­jú dnes me­nej oby­va­te­ľov než v ča­se vzni­ku SR. Naj­vý­raz­nej­ší pre­pad za­zna­me­na­la Petr­žal­ka, kto­rá priš­la o viac ako 15-ti­síc oby­va­te­ľov.

• Petr­žal­ka (-15 740): Hlav­ným dô­vo­dom je su­bur­ba­ni­zá­cia – sťa­ho­va­nie ro­dín do zá­ze­mia mes­ta, naj­mä do ra­kús­ke­ho a ma­ďar­ské­ho po­hra­ni­čia, spo­je­né so sú­čas­ným star­nu­tím po­pu­lá­cie.
• Dúb­rav­ka (-3 654): Tu zo­hra­la ro­lu mi­ni­mál­na vý­stav­ba no­vých by­tov za po­sled­ných 30 ro­kov.
• Sta­ré Mes­to (-728): Pre­šlo kla­sic­kou gen­tri­fi­ká­ci­ou (vy­ľud­ne­ním cen­tra), no vďa­ka no­vej vý­stav­be sa oča­ká­va, že sa čo­sko­ro vrá­ti do plu­so­vých čí­siel.

🚀 Re­kor­dé­ri ras­tu: Zá­hor­ská Bys­tri­ca ako šam­pi­ón

Ak by sme hľa­da­li mest­skú časť, kto­rá pre­šla naj­ra­di­kál­nej­šou trans­for­má­ci­ou, je to jed­no­znač­ne Zá­hor­ská Bys­tri­ca. Jej ná­rast je tak­mer iden­tic­ký s dra­vým roz­vo­jom Chor­vát­ske­ho Gro­bu.

Tie­to pô­vod­ne „de­din­ské“ čas­ti mes­ta sa sta­li cen­trom su­bur­ba­ni­zá­cie v rám­ci ad­mi­ni­stra­tív­nych hra­níc Bra­ti­sla­vy. Ho­ci ma­jú za­ve­de­nú MHD, ich de­mo­gra­fic­ký a ur­ba­nis­tic­ký cha­rak­ter zod­po­ve­dá skôr roz­ši­ru­jú­ce­mu sa zá­ze­miu.

🏘️ Ab­so­lút­ne prí­ras­t­ky a hyb­rid­né štvr­te

V po­čte no­vop­rih­lá­se­ných oby­va­te­ľov ve­die Ru­ži­nov, kto­rý na­rás­tol o viac ako 11-ti­síc ľu­dí. Kar­lo­va Ves vďa­čí za svoj ná­rast (+10 355) naj­mä ma­sív­nej vý­stav­be na Dl­hých die­loch v mi­nu­los­ti, ho­ci ak­tu­ál­ne už jej kriv­ka skôr kle­sá.

Zau­jí­ma­vým prí­kla­dom sú tzv. hyb­rid­né mest­ské čas­ti, ako Ra­ča, La­mač či Po­du­naj­ské Bis­ku­pi­ce. Tie v se­be kom­bi­nu­jú de­din­ský ráz s mest­ským, pri­čom so­ci­olo­gic­ky eš­te nie sú tak jed­no­znač­ne „pre­klo­pe­né“ do for­my mes­ta ako Ru­ži­nov či Petr­žal­ka.

🧐 Špe­ci­fi­ká Ra­če a La­ma­ča

• Ra­ča: Vy­ka­zu­je ná­rast o 27,51 %, av­šak sta­ros­ta upo­zor­ňu­je, že viac ako tre­ti­nu toh­to čís­la tvo­rí vir­tu­ál­ne síd­lo na Kar­pat­skom ná­mes­tí, kde má trva­lý po­byt vy­še 2 000 ľu­dí.
• La­mač: Za­žil zá­had­ný pre­pad v ro­ku 2002, kto­rý sa po­da­ri­lo do­rov­nať až v ro­ku 2015. V sú­čas­nos­ti opäť dy­na­mic­ky ras­tie, naj­mä vďa­ka no­vej štvr­ti Bo­ry.

Šta­tis­ti­ka nám pri­po­mí­na, že Bra­ti­sla­va nie je ne­men­ný ce­lok, ale ži­vý or­ga­niz­mus, kto­rý sa ne­us­tá­le pre­lie­va a me­ní svo­ju tvár pod­ľa to­ho, kde vzni­ka­jú no­vé by­ty a kde ge­ne­rá­cie oby­va­te­ľov strie­da­jú jed­na dru­hú.

(Mi­chal Dro­to­ván, Šta­tis­tic­ký úrad SR, BA24)