Ma­tej Fa­bian a Mi­chal Žák zlo­ži­li re­hoľ­né sľu­by: Čo pre­ží­va­jú mu­ži, kto­rí za­svä­ti­li svoj ži­vot mla­dým a Bo­hu?

Zlo­ži­li re­hoľ­né sľu­by. V bra­ti­slav­skom Kos­to­le sv. Já­na Bos­ca na Tr­náv­ke sa v so­bo­tu odo­hral oka­mih, kto­rý pla­tí na ce­lý ži­vot. Dva úsme­vy, dva­ja mla­dí mu­ži a jed­no ne­ob­lom­né roz­hod­nu­tie. Ma­tej Fa­bian a Mi­chal Žák zlo­ži­li svo­je do­ži­vot­né re­hoľ­né sľu­by v Sa­le­zián­skej kon­gre­gá­cii. Za­via­za­li sa, že svoj ži­vot úpl­ne odo­vzda­jú služ­be Bo­hu, Cir­kvi a naj­mä mla­dým ľu­ďom. Oso­bit­ne tým, kto­rí sa ocit­li v ná­roč­ných ži­vot­ných si­tu­áciách. (BA24)

Slá­vi sa nie­len skla­da­nie sľu­bov: Pri­bú­da kvar­te­to no­vi­cov

Ra­dosť v sa­le­zián­skej ro­di­ne je dvoj­ná­sob­ná. Pop­ri do­ži­vot­ných sľu­boch dvoch spo­lu­b­ra­tov pri­ja­la slo­ven­ská pro­vin­cia aj šty­roch no­vých no­vi­cov. Lu­káš Diš­ka­nec, Šte­fan Hlu­šák, Sta­ni­slav Ulič­ný a Jo­zef Zá­ho­ra pre­vza­li re­hoľ­né roz­li­šo­va­nie v Pop­ra­de-Veľ­kej z rúk pro­vin­ciá­la do­na Pet­ra Jac­ka a od­štar­to­va­li svoj in­ten­zív­ny rok for­má­cie.

Za sláv­nost­ný­mi chví­ľa­mi sú ro­ky príp­ra­vy, zre­nia i pre­ko­ná­va­nia vlast­ných li­mi­tov. Aká bo­la ces­ta dvoch mu­žov, kto­rí sa roz­hod­li krá­čať po sto­pách svä­té­ho Já­na Bos­ca?

Ma­tej Fa­bian: For­má­cia nie je „for­mič­ko­va­nie“, ale kaž­do­den­ný boj

Ces­ta k do­ži­vot­né­mu za­svä­te­niu nie je pre­chádz­kou ru­žo­vou záh­ra­dou. No­vok­ňaz či re­hoľ­ník sa ním ne­sta­ne zo dňa na deň. Ma­tej Fa­bian, kto­rý pred sľub­mi pô­so­bil aj vo for­mač­nom do­me v Je­ru­za­le­me, sa ot­vo­re­ne de­lí o to, ako sa je­ho du­chov­ný ži­vot rok­mi me­nil.

„Na za­čiat­ku som si mys­lel, že keď sa bu­dem po­riad­ne sna­žiť, mo­ja mod­lit­ba bu­de vždy hl­bo­ká a spre­vá­dza­ná prí­jem­ný­mi po­cit­mi. Dnes viem, že v du­chov­nom ži­vo­te je nor­mál­ne, keď pri­chá­dza­jú aj ob­do­bia ne­úte­chy, nu­dy a su­cho­pár­nos­ti. Ne­tre­ba sa to­ho ľa­kať,“ vy­zná­va Ma­tej.

Ško­la po­ro­zu­me­nia, od­púš­ťa­nia a lás­ky

Naj­väč­šiu vý­zvu za­svä­te­né­ho ži­vo­ta ne­vi­del v od­rie­ka­ní, ale v kaž­do­den­ných vzťa­hoch.

„Naj­väč­šou vý­zvou je asi ži­vot v brat­ských ko­mu­ni­tách, kde sa stre­tá­va­jú roz­lič­né po­va­hy. Po­dob­ne ako v ro­di­ne, sú­ro­den­cov si ne­vy­be­ráš a mu­síš sa s ni­mi učiť žiť, aj keď si hneď na za­čiat­ku ne­sad­ne­te. Je to ško­la kaž­do­den­né­ho pri­jí­ma­nia sa na­vzá­jom, od­púš­ťa­nia a lás­ky,“ po­ve­dal.

Pre Ma­te­ja nie je re­hoľ­ná for­má­cia jed­no­ra­zo­vým vy­tva­ro­va­ním, je to trans­for­má­cia. „Kaž­do­den­ne ob­no­vu­jem roz­hod­nu­tie ver­nos­ti a lás­ky to­mu, kto­rý ma mi­lo­val pr­vý,“ do­pĺňa s vďač­nos­ťou.

Ma­tej Fa­bian, po štvor­roč­ných štú­diách te­oló­gie v Je­ru­za­le­me, bu­de pô­so­biť ako sa­le­zián, kan­di­dát kňazs­tva, vo vý­chov­no-pas­to­rač­nom pro­stre­dí sa­le­zián­skej far­nos­ti v Tr­na­ve na Ko­pán­ke.

Mi­chal Žák: Z ar­chi­tek­ta re­hoľ­ným bra­tom až do srd­ca Špa­niel­ska

Prí­beh dru­hé­ho zo spo­lu­b­ra­tov, Mi­cha­la Žá­ka, uka­zu­je, aké pes­tré mô­žu byť ces­ty po­vo­le­nia. Vy­štu­do­va­ný ar­chi­tekt a gra­fic­ký di­zaj­né­rom z Bra­ti­sla­vy na­šiel svo­je mies­to ako sa­le­zián­sky re­hoľ­ný brat, ko­ad­jú­tor. Už po­čas stred­nej a vy­so­kej ško­ly ho spre­vá­dza­li ne­us­tá­le otáz­ky, kto­ré mu ne­da­li spať.

Je­ho ces­ta na­po­kon na­bra­la ne­ča­ka­ný, me­dzi­ná­rod­ný smer. Od sep­tem­bra 2024 pô­so­bí vo for­mač­nej ko­mu­ni­te te­olo­gá­tu v Mad­ri­de, kde pra­cu­je s mla­dý­mi ľuď­mi na stred­nej od­bor­nej ško­le Sa­le­sia­nos – Ato­cha.

Ob­div k sa­le­ziá­nom a jaz­vy z to­ta­li­ty

„Fas­ci­nu­je ma, ako veľ­mi je ‚sa­le­zián­stvo‘ ovplyv­ňo­va­né kul­túr­nym po­za­dím na­šich kra­jín. V Špa­niel­sku ma­jú sa­le­ziá­ni ob­rov­skú his­tó­riu. To, čo ma však naj­viac do­jí­ma, je vi­tál­nosť sta­rých bra­tov. K sl­zám vie do­jať po­hľad na 90-roč­ných sa­le­ziá­nov, ako si há­džu o múr lop­tu s 10-roč­ný­mi žiak­mi na škol­skom dvo­re,“ opi­su­je s úsme­vom Mi­chal.

Po­rov­ná­va pri­tom aj slo­ven­ské pro­stre­die, kto­ré pod­ľa ne­ho vziš­lo z po­d­ze­mia a tmy ko­mu­niz­mu.

„My na Slo­ven­sku sme vy­šli viac z ‚pun­ko­vé­ho‘ a im­pro­vi­zo­va­né­ho pro­stre­dia. Ce­lých 40 ro­kov pre­na­sle­do­va­nia na­uči­lo na­šich sa­le­ziá­nov ne­mať štruk­tú­ry a byť ne­sku­toč­ne kre­a­tív­ni.“

Mi­chal Žák, kto­rý strá­vil dva ro­ky v špe­ci­fic­kej for­má­cii sa­le­ziá­na ko­ad­jú­to­ra v mad­rid­skom me­dzi­ná­rod­nom te­olo­gá­te, bu­de pô­so­biť ako sa­le­zián ko­ad­jú­tor na SOŠ svä­té­ho Jo­ze­fa Ro­bot­ní­ka v Ži­li­ne.

Ži­vot, kto­rý dá­va zmy­sel

Za­tiaľ čo Ma­tej aj Mi­chal vstu­pu­jú do no­vej fá­zy svoj­ho ži­vo­ta ako de­fi­ni­tív­ne za­svä­te­ní mu­ži, v Pop­ra­de už pr­vé dni svo­jej ces­ty ukra­ju­jú šty­ria no­ví no­vi­ci.

Prí­beh tých­to dvoch do­ži­vot­ných sľu­bov pri­po­mí­na, že za kaž­dým ha­bi­tom či re­hoľ­ným krí­žom je člo­vek z mä­sa a kos­tí – člo­vek, kto­rý sa roz­ho­dol ne­vzdať sa pri pr­vých pre­káž­kach a da­ro­vať svo­je srd­ce služ­be dru­hým.

Pre­hľad: No­vé uda­los­ti u slo­ven­ských sa­le­ziá­nov

(TK KBS, Sa­le­ziáni.sk, Za­svä­te­ný ži­vot, BA24)