Slo­ven­sko priš­lo o le­gen­du folk­ló­ru: Vo ve­ku 94 ro­kov zo­mre­la Da­ri­na Laš­čia­ko­vá

Zo­mre­la Da­ri­na Laš­čia­ko­vá. Vo ve­ku 94 ro­kov nás v stre­du 12. au­gus­ta 2026 dl­ho­roč­ná oby­va­teľ­ka Kar­lo­vej Vsi, uzná­va­ná et­no­graf­ka, le­gen­dár­na in­ter­pret­ka ľu­do­vých pies­ní a roz­hla­so­vá re­dak­tor­ka, kto­rá bo­la pop­red­nou pro­pa­gá­tor­kou a do­ku­men­ta­ris­t­kou slo­ven­ské­ho folk­ló­ru a zvyš­kov. (BA24)

Ži­vot spo­je­ný s ľu­do­vou pies­ňou a Ora­vou

Da­ri­na Laš­čia­ko­vá, ro­de­ná Ga­žo­vá, sa na­ro­di­la 23. no­vem­bra 1931 v Tvrdo­ší­ne na Ora­ve. Ho­ci viac ako pol­sto­ro­čie ži­la na Adá­mi­ho uli­ci v bra­ti­slav­skej Kar­lo­vej Vsi, jej rod­ný kraj navž­dy zo­stal sr­deč­nou zá­le­ži­tos­ťou a in­špi­rá­ci­ou pre ce­lú jej tvor­bu.

• Štú­dium a Lúč­ni­ca: Vy­štu­do­va­la hu­dob­nú ve­du a ná­ro­do­pis na Fi­lo­zo­fic­kej fa­kul­te Uni­ver­zi­ty Ko­men­ské­ho v Bra­ti­sla­ve, pri­čom už po­čas štú­dií v ro­koch 1951 – 1954 pô­so­bi­la ako só­lis­t­ka v ume­lec­kom sú­bo­re Lúč­ni­ca. Štú­dium ukon­či­la v ro­ku 1956 dip­lo­mo­vou prá­cou o go­ral­skej hu­dob­nej kul­tú­re.
• 33 ro­kov v roz­hla­se: Od ro­ku 1961 pra­co­va­la ako re­dak­tor­ka v Čes­ko­slo­ven­skom roz­hla­se v Bra­ti­sla­ve. V Re­dak­cii ľu­do­vej hud­by pri­pra­vi­la ne­spo­čet­né množ­stvo re­lá­cií ma­pu­jú­cich tra­dič­nú kul­tú­ru, z kto­rých naj­zná­mej­ším sa stal cyk­lus Ho­ry, ľu­dia a pie­seň. Svo­je spo­mien­ky z ciest za ľu­do­vou pies­ňou ne­skôr spí­sa­la v kni­he Ži­vot s pies­ňou.

Ne­za­me­ni­teľ­ný hlas a štát­ne oce­ne­nia

Da­ri­na Laš­čia­ko­vá na­hra­la pre roz­hlas, SĽUK aj OĽUN stov­ky ľu­do­vých pies­ní. V jej po­da­ní sa sta­li ne­za­bud­nu­teľ­ný­mi naj­mä orav­ské ba­la­dy a sva­dob­ná odo­bier­ka Zbo­hom ostá­vaj­te, ma­mič­ki­ne pra­hy. Ako spe­váč­ka účin­ko­va­la aj v zná­mych fil­mo­vých die­lach ako Ba­la­da o Voj­to­vej Ma­rí­ne (1964) či Ku­bo (1965).

Za svoj ce­lo­ži­vot­ný prí­nos slo­ven­skej kul­tú­re zís­ka­la rad vý­znam­ných poct:

• Prix de mu­si­que folk­lo­ri­que de Ra­dio Bra­ti­sla­va: Troj­ná­sob­ná dr­ži­teľ­ka zla­tej a jed­ná strie­bor­ná me­dai­lis­t­ka z me­dzi­ná­rod­nej sú­ťa­že.
• Za­slú­ži­lá umel­ky­ňa (1975)
• Kriš­tá­ľo­vé kríd­lo za ce­lo­ži­vot­né die­lo (2009)
• Pri­bi­nov kríž I. trie­dy (2013) – ude­le­ný pre­zi­den­tom SR za mi­mo­riad­ny prí­nos do slo­ven­skej kul­tú­ry.
• Osob­nosť Kar­lo­vej Vsi (2022) – oce­ne­nie od mest­skej čas­ti, v kto­rej pre­ži­la väč­ši­nu svoj­ho ži­vo­ta.

Česť jej pa­miat­ke

ODPOČINUTIE VEČNÉ
DAJ JEJ MILOSTIVÝ PANE
A SVETLO VEČNÉ NECH JEJ SVIETI

(Kar­lo­va Ves, BA24)