Sta­rá fa­ra v La­ma­či je ofi­ciál­ne vy­hlá­se­ná za Ná­rod­nú kul­túr­nu pa­miat­ku. Prí­beh zá­chra­ny má úspeš­ný ko­niec

Fa­ra je chrá­ne­ná. Je­den z po­sled­ných au­ten­tic­kých sved­kov mi­nu­los­ti bra­ti­slav­ské­ho La­ma­ča do­sia­hol naj­vyš­šiu mož­nú pa­miat­ko­vú ochra­nu. Mest­ský ústav ochra­ny pa­mia­tok v Bra­ti­sla­ve in­for­mo­val, že pre­beh­lo ofi­ciál­ne vy­hlá­se­nie Sta­rej fa­ry na Vran­čo­vi­čo­vej uli­ci 58 za Ná­rod­nú kul­túr­nu pa­miat­ku (NKP). Kým eš­te v má­ji 2026 sa správ­ne ko­na­nie iba za­čí­na­lo a exis­ten­cia his­to­ric­ké­ho ba­ro­ko­vé­ho ob­jek­tu bo­la dl­ho­do­bo ohro­ze­ná, dnes je pro­ces úspeš­ne vo fi­ná­le. (MÚOP)

Kľú­čo­vá spo­lu­prá­ca od­bor­ní­kov a ar­chív­ny vý­skum

Za vý­znam­ným úspe­chom sto­jí sys­te­ma­tic­ká prá­ca a pre­po­je­nie via­ce­rých pa­miat­ko­vých in­šti­tú­cií:

1. Ro­ka 2024 (MÚOP): Pat­rik Ba­xa z MÚOP zre­a­li­zo­val ar­chív­ny aj te­rén­ny vý­skum ob­jek­tu. Na je­ho zá­kla­de Mest­ské za­stu­pi­teľ­stvo v Bra­ti­sla­ve v no­vem­bri 2024 schvá­li­lo za­ra­de­nie fa­ry me­dzi evi­do­va­né pa­mä­ti­hod­nos­ti mes­ta.
2. Vy­pra­co­va­nie pod­ne­tu (KPÚ): Pod­kla­dy a fo­to­do­ku­men­tá­ciu ná­sled­ne vy­uži­la Mgr. Na­tá­lia Fe­ru­so­vá z Kraj­ské­ho pa­miat­ko­vé­ho úra­du Bra­ti­sla­va, kto­rá pri­pra­vi­la pod­net aj od­bor­ný pod­klad pre štát­ne ko­na­nie.
3. Vy­hlá­se­nie za NKP: Na zá­kla­de tých­to ma­te­riá­lov bo­lo vy­da­né ofi­ciál­ne roz­hod­nu­tie o vy­hlá­se­ní Sta­rej fa­ry za ná­rod­nú kul­túr­nu pa­miat­ku (ak­tu­ál­ne eš­te ply­nie zá­kon­ná le­ho­ta na po­da­nie prí­pad­né­ho od­vo­la­nia).

MEZNÍKY ZÁCHRANY STAREJ FARY V LAMAČI

  • November 2024: Schválenie za pamätihodnosť Bratislavy
  • 26. máj 2026: Začiatok správneho konania o vyhlásení NKP
  • Júl 2026: Vydanie rozhodnutia o vyhlásení za NKP
  • Lokality/Adresa: Vrančovičova ulica 58, Bratislava-Lamač

Klen­by, čier­na ku­chy­ňa aj his­to­ric­ký vý­kres z 18. sto­ro­čia

Sta­rá fa­ra, na­chá­dza­jú­ca sa v su­sed­stve Kos­to­la sv. Mar­gi­ty, pre­ži­la po­žiar spô­so­be­ný fran­cúz­sky­mi voj­ska­mi v ro­ku 1811, ma­sív­nu vý­stav­bu síd­lisk po­čas so­cia­liz­mu aj hroz­bu asa­ná­cie (zbú­ra­nia) z kon­ca 80. ro­kov 20. sto­ro­čia.

Dô­le­ži­tým dô­kaz­ným ma­te­riá­lom pri vý­sku­me bol aj vzác­ny his­to­ric­ký vý­kres z Ar­chí­vu mes­ta Bra­ti­sla­vy z 2. po­lo­vi­ce 80. ro­kov 18. sto­ro­čia („Pla­me­nau­er Kür­chen und Pfar­hoff und Fle­isch­bank“). Zo­bra­zu­je za­me­ra­nie sta­ré­ho kos­to­la, fa­ry, oko­li­tých ob­jek­tov aj bi­tún­ku, pri­čom pô­do­rys fa­ry sa tak­mer zho­du­je s dneš­ným sta­vom.

Ar­chi­tek­to­nic­ké skvos­ty, kto­ré sa po­da­ri­lo za­chrá­niť:

• Klen­by: Va­le­né klen­by s lu­ne­ta­mi v su­te­ré­ne a dvoch miest­nos­tiach na prí­ze­mí.
• Čier­na ku­chy­ňa: Po­zos­tat­ky pries­to­ru s mu­ro­va­ným spo­rá­kom a ko­mí­nom.
• Re­me­sel­né de­tai­ly: Streš­ný vi­kier a dve­re s pô­vod­ným pri­ťa­ho­va­cím gom­bí­kom z kon­ca 18. sto­ro­čia.
• Dvor: Za­cho­va­ná funkč­ná his­to­ric­ká stud­ňa.

Zá­pis me­dzi ná­rod­né kul­túr­ne pa­miat­ky dá­va to­mu­to ba­ro­ko­vé­mu ob­jek­tu de­fi­ni­tív­nu práv­nu ochra­nu pred zni­če­ním a ot­vá­ra dve­re k je­ho bu­dú­ce­mu re­štau­ro­va­niu pre po­tre­by ko­mu­nit­né­ho ži­vo­ta v La­ma­či.

(MÚOP, BA24)